Oravské Veselé 1. augusta (TASR) – Už takmer rok sprevádza bohoslužby v Kostole sv. Alžbety v Oravskom Veselom majestátny zvuk nového organa. Potrebná značná suma viac ako 100.000 eur na jeho zhotovenie a sprevádzkovanie pochádzala z nezištných darov tamojších veriacich, urbáru a výrobných firiem.

"Bez ich štedrosti by sa toto jedinečné dielo určite nepodarilo zrealizovať. Za to, že náš kostol dostal takúto novú dominantu, patrí po Bohu vďaka práve tunajším veriacim. Máme tak jeden z najväčších a zvukovo najpestrejších organov v širokom okolí," vyzdvihol pre TASR správca farnosti Milan Prídavok.

V tejto súvislosti pripomenul okrídlený výrok nemeckého filozofa Alberta Schweitzera, že bez organa by bol kostol ako telo bez duše. "Nová duša toho nášho kostola pochádza z dielne slovenských majstrov z Hranovnice," pripomenul s tým, že nový kráľovský nástroj nainštalovali do pôvodnej organovej skrine z roku 1911.

V dvoch manuáloch a pedáli je uložených celkom 23 registrov s 1558 píšťalami. Najväčšia meria 4,9 metra a má objem 251 litrov. Naopak, najmenšia píšťala organa s mechanickou traktúrou vzduchových ventilov má dĺžku iba 8 milimetrov a priemer iba 3,5 milimetra.



Spisovateľka spod Pilska nezostala v anonymite

Darina Petrášová z Oravského Veselého oslovila pod pseudonymom Hamarová širokú čitateľskú verejnosť hneď svojimi románovými prvotinami. Po pozoruhodnej osobnej výpovedi muža v prvej osobe zaujala ešte viac svojím vlastným životným príbehom poznačenom ťažkou chorobou.

„Na vidieku si každý každému vidíme do hrnca, navyše som učiteľkou v susednom Mútnom. Chcela som ostať v anonymite, no nedomyslela som to, lebo vydavateľstvo zverejňuje obálky vydaných kníh s fotografiami autorov. Mnohí moji žiaci surfujú po internete a tak bolo rýchlo po mojej anonymite,“ uviedla pre TASR.

Foto: Oliver Ondráš

Písanie ju fascinovalo od detstva. „Ako každé dievča som si ukladala pocity do denníka, písala príbehy a už ako školáčka som prispievala do miestnych novín. Potom dostalo prednosť štúdium a rodina, ale s dozrievajúcim vekom ma začali oslovovať skutočné životné príbehy. Tak som sa k písaniu vrátila,“ skonštatovala.

„Moja prvá kniha dostala čitateľov tým, že som si trúfla vyjadriť pocity muža. Do druhej som sa pustila so zámerom opísať vlastný životný príbeh dlhodobo spätý s onkologickým ochorením. Povedala som si, že by možno bolo dobré takýmto spôsobom pomôcť ďalším ľuďom s podobným osudom,“ pokračovala.

Písanie autobiografického románu bolo podľa nej náročnejšie ako samotné prežívanie ťažkého obdobia. „Vôbec som si nevedela predstaviť, aké budú reakcie čitateľov. Dlho som preto zvažovala, či ju vôbec vydám, ale úžasná spätná väzba mi dodáva neuveriteľnú životnú energiu. Takto si navzájom pomáhame,“ vyzdvihla.

„Oslovuje ma množstvo ľudí, zverujú sa mi so svojimi príbehmi, jednak tí, ktorí vyhrali náročný boj so zákernou chorobou, no píšu mi aj tí, ktorí, bohužiaľ, prišli o svojich blízkych,“ priblížila s tým, že každý rok absolvuje medzi terapiami aspoň jeden výstup na vrch Pilsko. „Vravím si, že keď to dokážem, prekonám všetko. Viacerí čitatelia sa mi ozvali, že sa tam chcú nabudúce vybrať so mnou,“ skonštatovala.

V rodnej obci uprostred nádhernej prírody sa cíti najlepšie. „Počas vysokoškolských štúdií bola som rozhodnutá odísť z Oravy, ale teraz sa teším, že som sa vrátila domov. Je tu neľahký život, ale ľudia si dokážu navzájom pomôcť,“ dodala s tým, že v októbri by mala vyjsť jej tretia kniha a už má rozpracovanú ďalšiu.