Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grófa Zichyho zvolili za direktora v roku 1862. Podľa historika Oravského múzea Martina Chmelíka bol mimoriadne vzdelaným človekom.
Autor TASR
Oravský Podzámok 6. septembra (TASR) – Moderný, novátorský a šikovný hospodár – aj taký bol gróf Edmund Zichy, ktorý sa v 19. storočí zaslúžil o pozdvihnutie oravského regiónu. Meno rodáka z Voderád a jedného zo 14 direktorov Oravského komposesorátu sa v histórii spája s modernizáciou pri hospodárení, so vzdelávaním obyčajných ľudí, no najmä so zriadením jedného z prvých múzeí na území dnešného Slovenska, a to práve v Oravskom Podzámku.
Grófa Zichyho zvolili za direktora v roku 1862. Podľa historika Oravského múzea Martina Chmelíka bol mimoriadne vzdelaným človekom. „Vedel, že staré hospodárenie, keď pre šľachtu pracovali poddaní, bolo už vecou minulosti. Dobre si uvedomoval, že pokiaľ má svoje majetky znamenite spravovať, musí na to ísť iným spôsobom - moderným,“ načrtol Chmelík.
Práve so Zichyho menom je spojená veľká modernizácia pri hospodárení na Orave. „Najímal si špecialistov, ktorí rozumeli technickej stránke veci, investoval aj do vzdelania obyčajných ľudí. Tí potom pracovali pre oravské panstvo ako kvalifikovaní zamestnanci. Nechal na vzdelávanie týchto pracovníkov vyrobiť rôzne technické modely, vypreparované živočíchy či vzorky minerálov. Neskôr dal v priestoroch Oravského hradu v roku 1868 zriadiť jedno z prvých múzeí na území dnešného Slovenska - Oravské múzeum,“ priblížil historik s tým, že inštitúcia už viac ako 100 rokov nadväzuje na tradíciu, ktorú Zichy v polovici 19. storočia založil.
Gróf sa staral aj o samotný Oravský hrad. Po ničivom požiari v roku 1800 nechal realizovať niektoré prestavby hradu. Za jeho vedenia sa začali prvé pokusy o historické obnovovanie hradu ako pamiatky. Objednal a vybavil v Budapešti prvý systematický geologický prieskum regiónu a z jeho obdobia tiež pochádzajú prvé meteorologické správy o počasí robené modernými metódami. „Sú známe aj viaceré pokusy o zlepšenie života ľudí používaním moderného spôsobu hospodárenia. Išlo napríklad o využívanie lepších druhov ťažného dobytka, pokusy v Oravskom Podzámku s umelým pestovaním pstruhov a ďalších úžitkových rýb alebo s umelo zavlažovanými lúkami, kde by sa dalo vypestovať viac krmovín pre živočíšnu výrobu,“ doplnil Chmelík.
Podľa historika mal Zichy veľké zásluhy aj na zveľadení prírodného bohatstva oravských lesov. Tie sa stali základom bohatstva komposesorátu a rovnako tak grófovej podnikateľskej činnosti. „Práve za grófa Zichyho vznikol základ hospodárskeho spravovania lesov na Orave, vďaka čomu sú dodnes jednými z najlepšie zachovaných na území Slovenska. Poskytujú prospech a krásu mnohým generáciám, ktoré sa od tých čias vystriedali,“ zdôraznil.
Gróf Edmund Zichy bol jedným z posledných direktorov Oravského komposesorátu. Podľa historika by sa na jeho zásluhy, ktoré majú trvalú hodnotu, nemalo zabúdať ani v súčasnosti. Keď v roku 1919 zomrel jeho nástupca Jozef Pálffy, správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike a neskôr boli schválené nové stanovy Oravského komposesorátu. Funkciu direktora už nikdy viac neobnovili.
Grófa Zichyho zvolili za direktora v roku 1862. Podľa historika Oravského múzea Martina Chmelíka bol mimoriadne vzdelaným človekom. „Vedel, že staré hospodárenie, keď pre šľachtu pracovali poddaní, bolo už vecou minulosti. Dobre si uvedomoval, že pokiaľ má svoje majetky znamenite spravovať, musí na to ísť iným spôsobom - moderným,“ načrtol Chmelík.
Práve so Zichyho menom je spojená veľká modernizácia pri hospodárení na Orave. „Najímal si špecialistov, ktorí rozumeli technickej stránke veci, investoval aj do vzdelania obyčajných ľudí. Tí potom pracovali pre oravské panstvo ako kvalifikovaní zamestnanci. Nechal na vzdelávanie týchto pracovníkov vyrobiť rôzne technické modely, vypreparované živočíchy či vzorky minerálov. Neskôr dal v priestoroch Oravského hradu v roku 1868 zriadiť jedno z prvých múzeí na území dnešného Slovenska - Oravské múzeum,“ priblížil historik s tým, že inštitúcia už viac ako 100 rokov nadväzuje na tradíciu, ktorú Zichy v polovici 19. storočia založil.
Gróf sa staral aj o samotný Oravský hrad. Po ničivom požiari v roku 1800 nechal realizovať niektoré prestavby hradu. Za jeho vedenia sa začali prvé pokusy o historické obnovovanie hradu ako pamiatky. Objednal a vybavil v Budapešti prvý systematický geologický prieskum regiónu a z jeho obdobia tiež pochádzajú prvé meteorologické správy o počasí robené modernými metódami. „Sú známe aj viaceré pokusy o zlepšenie života ľudí používaním moderného spôsobu hospodárenia. Išlo napríklad o využívanie lepších druhov ťažného dobytka, pokusy v Oravskom Podzámku s umelým pestovaním pstruhov a ďalších úžitkových rýb alebo s umelo zavlažovanými lúkami, kde by sa dalo vypestovať viac krmovín pre živočíšnu výrobu,“ doplnil Chmelík.
Podľa historika mal Zichy veľké zásluhy aj na zveľadení prírodného bohatstva oravských lesov. Tie sa stali základom bohatstva komposesorátu a rovnako tak grófovej podnikateľskej činnosti. „Práve za grófa Zichyho vznikol základ hospodárskeho spravovania lesov na Orave, vďaka čomu sú dodnes jednými z najlepšie zachovaných na území Slovenska. Poskytujú prospech a krásu mnohým generáciám, ktoré sa od tých čias vystriedali,“ zdôraznil.
Gróf Edmund Zichy bol jedným z posledných direktorov Oravského komposesorátu. Podľa historika by sa na jeho zásluhy, ktoré majú trvalú hodnotu, nemalo zabúdať ani v súčasnosti. Keď v roku 1919 zomrel jeho nástupca Jozef Pálffy, správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike a neskôr boli schválené nové stanovy Oravského komposesorátu. Funkciu direktora už nikdy viac neobnovili.
