Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pietny akt bude netradične už v predvečer Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Súvisí to práve s veľkou spomienkovou udalosťou v Osvienčime.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) – Ústrednou myšlienkou tohtoročného pietneho aktu pri príležitosti rómskeho holokaustu počas druhej svetovej vojny bude pripomenutie 70. výročia likvidácie rómskeho tábora v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka. Pietny akt sa uskutoční v piatok 1. augusta 2014 o 16.00 h v Pietnej sieni Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
Pietny akt bude netradične už v predvečer Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Súvisí to práve s veľkou spomienkovou udalosťou v Osvienčime. "Chceli sme vyjsť v ústrety tým, ktorí chcú cestovať do Poľska," vysvetlila Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In minorita, ktoré je na Slovensku zakladateľom tradície pietnych aktov pri príležitosti výročia rómskeho holokaustu. Tie organizuje už od roku 2005.
"Počas pietneho aktu budeme tak trochu rekapitulovať ostatných desať rokov," povedala Kumanová. Ona sama toto obdobie hodnotí ako roky, počas ktorých sa udalosti rómskeho holokaustu stali relevantnou súčasťou spoločenskej diskusie. "Predtým to bola skôr zaujímavosť, dnes je to námet pre vedecké bádanie i téma diskurzu, týkajúceho sa rómskej histórie a kultúry," skonštatovala. Dodala, že okrem celoslovenských podujatí sa budú konať aj lokálne spomienkové slávnosti.
Od roku 2005 vznikali práve z iniciatívy In minorita pamätníky, pripomínajúce na Slovensku miesta, kde došlo k perzekúcii Rómov počas druhej svetovej vojny. "Okrem kubusu v Banskej Bystrici sa nám podarilo umiestniť pamätníky vo Zvolene, Slatine, Lutile, Hanušovciach nad Topľou, Dubnici nad Váhom a Nemeckej," pripomenula Kumanová. Každý z týchto pamätníkov pripomína aj konkrétnu formu perzekúcie, ktorej boli Rómovia počas vojny vystavení. "Napríklad pamätník v Hanušovciach pripomína nútené rómske pracovné útvary, v Dubnici nad Váhom zasa tábor, odkiaľ mali byť Rómovia deportovaní do koncentračných táborov," priblížila Kumanová. Ďalšie pamätníky zasa pripomínajú masové popraviská Rómov a miesta, kde boli Rómovia po potlačení SNP popravení za to, že mali pomáhať partizánom.
In minorita okrem zabezpečenia pietnych aktov pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu organizovala desiatky prednášok s témou rómskeho holokaustu. "Túto tému približovala verejnosti s našou pomocou aj putovná výstava i niekoľko dokumentárnych filmov," informovala zástupkyňa občianskeho združenia.
Rómsky holokaust bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o úplné vyhladenie rómskeho etnika. Napriek tomu, že holokaust nie je dobre zdokumentovaný, podľa odhadov niektorých historikov mohlo prísť v Európe o život až 500.000 Rómov. Prakticky úplne bola vyhladená rómska komunita v Estónsku, Litve, Luxembursku a Holandsku. Takmer zničená bola aj komunita Rómov v Čechách. Z približne 7.000 Rómov, ktorí boli z protektorátu Čiech a Moravy deportovaní do koncentračných táborov, sa vrátila iba desatina.
Pietny akt bude netradične už v predvečer Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Súvisí to práve s veľkou spomienkovou udalosťou v Osvienčime. "Chceli sme vyjsť v ústrety tým, ktorí chcú cestovať do Poľska," vysvetlila Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In minorita, ktoré je na Slovensku zakladateľom tradície pietnych aktov pri príležitosti výročia rómskeho holokaustu. Tie organizuje už od roku 2005.
"Počas pietneho aktu budeme tak trochu rekapitulovať ostatných desať rokov," povedala Kumanová. Ona sama toto obdobie hodnotí ako roky, počas ktorých sa udalosti rómskeho holokaustu stali relevantnou súčasťou spoločenskej diskusie. "Predtým to bola skôr zaujímavosť, dnes je to námet pre vedecké bádanie i téma diskurzu, týkajúceho sa rómskej histórie a kultúry," skonštatovala. Dodala, že okrem celoslovenských podujatí sa budú konať aj lokálne spomienkové slávnosti.
Od roku 2005 vznikali práve z iniciatívy In minorita pamätníky, pripomínajúce na Slovensku miesta, kde došlo k perzekúcii Rómov počas druhej svetovej vojny. "Okrem kubusu v Banskej Bystrici sa nám podarilo umiestniť pamätníky vo Zvolene, Slatine, Lutile, Hanušovciach nad Topľou, Dubnici nad Váhom a Nemeckej," pripomenula Kumanová. Každý z týchto pamätníkov pripomína aj konkrétnu formu perzekúcie, ktorej boli Rómovia počas vojny vystavení. "Napríklad pamätník v Hanušovciach pripomína nútené rómske pracovné útvary, v Dubnici nad Váhom zasa tábor, odkiaľ mali byť Rómovia deportovaní do koncentračných táborov," priblížila Kumanová. Ďalšie pamätníky zasa pripomínajú masové popraviská Rómov a miesta, kde boli Rómovia po potlačení SNP popravení za to, že mali pomáhať partizánom.
In minorita okrem zabezpečenia pietnych aktov pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu organizovala desiatky prednášok s témou rómskeho holokaustu. "Túto tému približovala verejnosti s našou pomocou aj putovná výstava i niekoľko dokumentárnych filmov," informovala zástupkyňa občianskeho združenia.
Rómsky holokaust bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o úplné vyhladenie rómskeho etnika. Napriek tomu, že holokaust nie je dobre zdokumentovaný, podľa odhadov niektorých historikov mohlo prísť v Európe o život až 500.000 Rómov. Prakticky úplne bola vyhladená rómska komunita v Estónsku, Litve, Luxembursku a Holandsku. Takmer zničená bola aj komunita Rómov v Čechách. Z približne 7.000 Rómov, ktorí boli z protektorátu Čiech a Moravy deportovaní do koncentračných táborov, sa vrátila iba desatina.
