Ožďany 10. marca (TASR) – Až do mladšej doby kamennej siahajú dejiny obce Ožďany v Rimavskosobotskom okrese, ktorej kataster bol podľa odborníkov od toho obdobia takmer kontinuálne osídlený až do súčasnosti. Dokazujú to archeologické nálezy z viacerých výskumov, ktoré boli v obci a jej okolí realizované.

"Ťažisko osídlenia Oždian, podobne ako aj mnohých iných v regióne, bolo počas mladšej doby bronzovej, v období pilinskej kultúry. Z katastra pochádzajú dva bronzové poklady – depoty. Prvý bol objavený v roku 1878, druhý v roku 1952," priblížil pre TASR archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš.

Dodal, že existujú indície, na základe ktorých možno predpokladať, že v katastri obce stáli v období stredoveku minimálne dve zaniknuté dediny, ku ktorým prislúchali aj kostoly. "Tieto stavby však nie sú identifikované, pretože dediny zatiaľ neboli archeologicky skúmané. Sú doložené len povrchovými zbermi," vysvetlil Botoš.



Názov obce má podľa historika Leona Sokolovského základ v staroslovanskom slove azd-, respektíve ozd-, čo znamenalo páliť alebo sušiť. "Pridaním prípony -jan, neskôr zmenenej na -džan, -ďan a napokon -ďany, vzniklo pomenovanie pre obyvateľov, ktorí tu sídlili na suchom, vymýtenom mieste," priblížil etymológiu názvu obce historik vo svojej knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803.

Foto: TASR - Branislav Caban

Ako v nej ďalej uvádza, významným pre Ožďany bol rok 1651, kedy dostali od zemepána Gabriela Bakoša jarmočné právo. V 18. storočí sa v obci rozšíril chov ošípaných, na začiatku 19. storočia bolo prevládajúcim zamestnaním roľníctvo a prakticky počas celého feudalizmu sa v Ožďanoch udržalo hrnčiarstvo. "Napríklad v roku 1715 tam boli štyria hrnčiarski majstri," konkretizuje Sokolovský.

Významnou epizódou dejín Oždian je činnosť latinského lýcea, ktoré bolo do obce presťahované v roku 1643 z neďalekého Fiľakova a fungovalo 210 rokov. Na jeho pôde študovali alebo vyučovali viaceré osobnosti našich dejín, napríklad Ján Chalupka, Ján Botto, Samuel Reuss, Juraj Palkovič či Ján Francisci-Rimavský. "Budova lýcea sa bohužiaľ nezachovala. Pripomína ho len pamätná tabuľa na priečelí nášho obecného úradu," doplnil starosta Oždian Adrian Barto.

Ľudí do obce láka dobrá poloha, služby aj inžinierske siete

Výhodná geografická poloha približne v strede cesty medzi Rimavskou Sobotou a Lučencom, dostupnosť viacerých služieb občanom či vybudované všetky hlavné inžinierske siete vrátane kanalizácie. To sú podľa slov Adriana Barta, starostu Oždian v Rimavskosobotskom okrese, niektoré z výhod, ktoré do obce lákajú nových občanov.

„V súčasnosti máme zhruba 1640 obyvateľov, patríme teda k tým väčším obciam v okrese. Nielen počtom obyvateľov, ale i katastrom, ktorý meria 3650 hektárov. Máme tu materskú aj základnú školu vrátane druhého stupňa a ľuďom je k dispozícii i lekáreň. Priamo v obci ordinujú obvodná, detská i zubná lekárka, ale aj gynekologička,“ konkretizoval starosta.

Ožďany boli podľa neho z národnostného hľadiska kedysi čisto maďarskou dedinou, postupne sa však zloženie obyvateľstva menilo. „Dnes je občanov maďarskej národnosti zhruba 25 percent. Rómov môže byť tiež okolo 25 percent, ale oni sa väčšinou hlásia k maďarskej národnosti. Oficiálne preto máme prihlásených len zhruba 20 rómskych obyvateľov,“ priblížil Barto s tým, že druhá polovica obyvateľstva je slovenskej národnosti.

Noví ľudia pribúdajú do obce aj v súčasnosti, vďaka čomu sa môže rozrastať. „Na konci dediny smerom na Hrnčiarske Zalužany máme lokalitu určenú na individuálnu bytovú výstavbu, kde je pripravených zhruba 40 pozemkov. Prvá ulica s 15 domami je už prakticky postavená, pribudnú ešte ďalšie dve,“ načrtol starosta a dodal, že nové bývanie v obci sa snaží zabezpečiť i samotná samospráva.

„Tohto roku začneme prestavbu budovy bývalej školy na nájomné byty nižšieho štandardu. Vznikne ich 14, väčšina dvojizbových. Ak sa to ujme a bude o ne záujem, nebudeme sa brániť ani ďalšej výstavbe,“ doplnil Barto. Z ďalších projektov spomenul rekonštrukciu verejného osvetlenia za necelých 180.000 eur či rozšírenie materskej škôlky o tretiu triedu. „Máme pripravený aj projekt na dokončenie kanalizácie, keďže odkanalizované sú zatiaľ necelé tri štvrtiny obce,“ dodal.

Možnosti zamestnania priamo v obci nie sú podľa neho veľké, keďže v nej pôsobí len niekoľko menších podnikateľských subjektov. Vďaka výhodnej polohe to však obyvatelia nemajú ďaleko za prácou do dvoch spomínaných okresných miest a Fiľakova, v ktorom sa nachádza najväčší priemyselný park v regióne. Menší priemyselný park by v budúcnosti mohol vzniknúť aj priamo v Ožďanoch. „Situovaný by bol v západnej časti obce. Vstúpili sme už do rokovaní s majiteľmi pozemkov, uvidíme, ako sa nám to podarí,“ doplnil starosta.

Foto: TASR - Branislav Caban

Ďalšie pracovné miesta môžu vzniknúť v priestoroch bývalého štátneho majetku v časti Babin Most, ktorý bol dlhé roky prázdny a chátral. Pred časom ho však získal podnikateľ Viktor Hegedüš, ktorý ho plánuje revitalizovať. „V areáli je strašne veľa odpadu, keďže ho tam nelegálne vyvážala doslova polovica okresu. Odviezli sme odtiaľ už dosť kontajnerov,“ podotkol podnikateľ, podľa ktorého za účelom obnovy sedemhektárového areálu sledujú rôzne projektové výzvy a grantové programy.

„Zatiaľ sme ho aspoň oplotili a pri jeho revitalizácii a čistení sme doteraz zamestnali piatich ľudí. V súčasnosti máme v stavebnom konaní jednu veľkú priemyselnú halu, v ktorej chceme repasovať čerpadlá,“ konkretizoval Hegedüš najbližší podnikateľský plán.

Preteky cez oždianske serpentíny sú lákadlom,turizmus na rozvoj ešte čaká

Serpentíny na okraji dediny, ktoré dlhé desaťročia spomaľovali motoristov na hlavnom južnom ťahu, boli v minulosti jedným z typických znakov obce Ožďany v okrese Rimavská Sobota. Keďže hlavná cesta vtedy prechádzala aj priamo dedinou, prúdy vozidiel znepríjemňovali život jej obyvateľom. To sa zmenilo v roku 2006 dobudovaním obchvatu obce i serpentín, ktorý je vlastne jedným z úsekov rýchlostnej cesty R2 v polovičnom profile.

„Určite to bol zlomový moment v živote Oždian. Dovtedy všetka tranzitná doprava prechádzala stredom dediny, vyskytli sa statické poškodenia budov pri ceste a mali sme tu aj smrteľné nehody. Obchvat jednoznačne zvýšil kvalitu života v obci,“ konštatoval na margo vybudovania obchvatu starosta Adrian Barto.

Niekdajšiu nevýhodu sa však samospráve podarilo zmeniť na prednosť, keďže v serpentínach každoročne organizujú automobilové preteky. „Organizácia takéhoto podujatia nie je jednoduchá, ale teší nás, že sme vytvorili tradíciu týchto pretekov. Tohto roku chystáme už šiesty ročník a v priemere na nich zvykne štartovať do 50 pretekárov,“ dodal Barto.

Hoci tieto preteky každoročne prilákajú do Oždian stovky návštevníkov, na výraznejší rozvoj turizmu obec podľa neho ešte len čaká. Naštartovať by ju mohla pomôcť pripravovaná cyklocesta, ktorá má cez Ožďany viesť po zrušenej železničnej trati Poltár – Rimavská Sobota, kde vlaky premávali od roku 1913 do roku 2007. „Vidím v tomto projekte budúcnosť, pretože ľudia sa čoraz viac budú venovať sebe a takýmto formám oddychu. Viem si predstaviť, že cyklotrasami by mohol byť pospájaný celý kataster, z čoho by mohli profitovať súkromníci a rôzne zariadenia, naviazané na cestovný ruch,“ poznamenal starosta.

Projekt cyklotrasy chystalo ešte bývalé vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), jeho príprava sa ale nezastavila ani po posledných voľbách do vyšších územných celkov. „Momentálne prebiehajú prípravné práce k verejnému obstarávaniu na projektovú dokumentáciu. BBSK plánuje predmetnú cyklistickú komunikáciu vybudovať čo najskôr, ako to legislatívno-technické možnosti umožnia, najneskôr do roku 2023,“ konkretizoval pre TASR hovorca kraja Matej Bučko.

V blízkosti Oždian sa nachádza i vodná nádrž, ktorá je však využívaná hlavne na rybolov. Turistickou atrakciou by mohol byť i kaštieľ nad obcou, kde sa narodila Julianna Korponayová, známa ako Levočská biela pani. V súčasnosti však len čaká na rekonštrukciu a pre zlý technický stav je verejnosti neprístupný.

Iné možnosti turizmu v oblasti Oždian zatiaľ podľa starostu chýbajú. „V obci nemáme ani žiadne ubytovacie kapacity. Je to tu celkovo iné ako napríklad v horských oblastiach, kde sú možnosti na lyžovačku či horskú turistiku,“ podotkol starosta, ktorý však podľa vlastných slov vidí budúcnosť v možnosti rozvoja v spomínanej cykloturistike, ale aj v agroturistike.

Najaktívnejšími združeniami v obci sú dobrovoľní hasiči a futbalisti

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) a futbalový klub TJ Sokol patria medzi najaktívnejšie združenia, ktoré v súčasnosti pôsobia v obci Ožďany v Rimavskosobotskom okrese. Pre TASR to uviedol jej starosta Adrian Barto.

"V našom futbalovom klube máme okrem dospelých členov aj deti, ktoré sa snažíme podporovať. Mládežnícky futbal v Ožďanoch posledné tri roky, obrazne povedané, vstáva z popola. Ešte viac mládežníkov však máme v našom DHZ," priblížil starosta.

Podľa slov veliteľa oždianskeho DHZ Gabriela Kalinu má toto združenie v súčasnosti 45 členov, z toho je 25 aktívnych. "Z techniky máme k dispozícii repasovanú Tatru 148 s cisternou a vozidlo CAS 25 Škoda 706 RTO, ktoré repasujeme sami z vlastných prostriedkov. Do dvoch mesiacov bude zásahuschopné," konkretizoval Kalina.

Určitým problémom je podľa neho miestna požiarna zbrojnica, ktorá je určená len pre jediné vozidlo a druhé auto musia parkovať v provizórnej garáži. "Žiadali sme na vynovenie zbrojnice peniaze v rámci nedávnej výzvy, bohužiaľ, nedostali sme ich. Mrzí ma to, pretože sme najaktívnejší DHZ v okrese," podotkol veliteľ s tým, že vlani mali celkovo 11 zásahov, z toho jeden vážny.

DHZ Ožďany podľa jeho slov zasahuje hlavne pri požiaroch, ale niekedy aj pri záplavách. "Vlani sa rýchlo topil sneh a nestíhala kanalizácia, takže sme tiež dvakrát odčerpávali vodu z cestnej komunikácie," dodal.

Futbalový klub v Ožďanoch má podľa slov jeho prezidenta Zoltána Juhásza zhruba 20 aktívnych hráčov. "Budúci rok oslávime storočnicu fungovania futbalu v obci, takže sa na to v súčasnosti pripravujeme," avizoval s tým, že chod klubu sa im darí zvládať, hoci dnešná doba športu príliš nepraje.

Podobný názor zastáva aj Marek Jakabšic, ktorý má v oždianskom klube na starosti mládež. Dnešní chlapci podľa neho príliš nemajú záujem hrávať futbal a uprednostňujú iné formy trávenia voľného času. "Posledné roky síce nastalo v rámci mládežníckeho futbalu v Ožďanoch určité oživenie, ale toto silnejšie obdobie sa končí. Chlapci, ktorých máme, už dorastajú a dostávajú sa do veku, v ktorom už nemôžu hrať v kategórii U-16," vysvetlil.

Najvýznamnejšou pamiatkou je kaštieľ,kde sa narodila Levočská biela pani

Renesančný kaštieľ, v ktorom sa v 17. storočí narodila Julianna Korponayová, známa z románu Móra Jókaiho ako Levočská biela pani, je najvýznamnejšou pamiatkou obce Ožďany v Rimavskosobotskom okrese. Podľa slov archeológa Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Alexandra Botoša však možno reálne predpokladať, že na mieste súčasného kaštieľa stál predtým stredoveký hrad.



„Bohužiaľ, pre absenciu archeologického výskumu nie sú o ňom známe bližšie údaje. Tento hrad alebo pevnosť však musela stáť už okolo roku 1454, pretože v prameňoch sa spomína, že ju mali v rukách bratríci, ktorých veliteľom bol Peter Komorovský,“ objasnil najstaršiu históriu objektu archeológ.

Kaštieľ patril počas svojich dejín viacerým zemepánom a šľachticom, jedným z nich bol Žigmund Géczy, otec spomínanej Julianny Korponayovej. Poslednými urodzenými vlastníkmi objektu bola rodina Luzsénszkych, ktorí sa však podľa slov riaditeľky GMM Oľgy Bodorovej v roku 1927 pre pozemkové reformy v Československu odsťahovali do Maďarska. „Medzi vojnami bol v kaštieli kláštor uršulínok a škôlka. Počas druhej svetovej vojny bol výrazne poškodený, po vojne prebehla čiastočná rekonštrukcia strechy a niektorých múrov,“ konkretizovala Bodorová.

Foto: TASR - Branislav Caban

Na obdobie druhej svetovej vojny a prechod frontu, ktorý bol pre kaštieľ zlomový, si spomína aj jeden z najstarších obyvateľov Oždian Teodor Berecz. Jeho otec bol v kaštieli správcom a on sám v ňom pred vojnou ako dieťa navštevoval škôlku. „My sme boli schovaní tu neďaleko v pivnici. V kaštieli boli Nemci a na neďalekých kopcoch Rusi, ktorí kaštieľ ostreľovali. Najstrašnejšia streľba bola na Vianoce 1944. To sme len čakali, aby sme sa dožili rána,“ zaspomínal Berecz. V okolí kaštieľa boli podľa jeho slov následne pochovaní padnutí vojaci, ktorých telá však neskôr exhumovali.

Po vojne bol objekt napriek spomínanej čiastočnej rekonštrukcii celé desaťročia prázdny a nevyužitý, hoci koncom 80. rokov sa uvažovalo o prestavaní na reštauračné a hotelové zariadenie s expozíciou o jeho histórii. Po zmene režimu vystriedal niekoľko vlastníkov, ktorí s ním mali rôzne zámery. Ani jeden však nebol realizovaný a objekt napokon skončil v exekúcii.

Súčasný vlastník kaštieľa, Bystrická dopravná spoločnosť (BDS), má vypracovanú projektovú dokumentáciu jeho obnovy a pokúšala sa získať prostriedky na rekonštrukciu prostredníctvom grantov. „Celý proces schvaľovania však trval veľmi dlho. Náš projekt nakoniec bol podporený, ale keď sme dostali stanovisko o schválení, tak bolo jednak pred zimou a na celú rekonštrukciu zostávalo len zhruba 12 mesiacov,“ uvádza BDS vo svojom stanovisku pre TASR s tým, že v prípade nestihnutia termínu by museli vrátiť celý príspevok, a preto sa ho napokon vzdali.

Ako BDS ďalej v stanovisku spomína, stále má záujem oždiansky kaštieľ zrekonštruovať a sledujú príslušné výzvy. Nebránia sa ani predaju objektu serióznemu kupcovi a s prípadnými záujemcami sú vždy pripravení hovoriť.