Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem mena Jána Palárika je obec spájaná aj s ďalšími slávnymi menami.
Autor TASR
Palárikovo 30. mája (TASR) – História Palárikova je bohatá na rôzne významné udalosti a aj vďaka pohnutým dejinám dnes nesie obec už svoj tretí názov. Územie v okolí Palárikova obývali ľudia už v mladšej dobe kamennej. Archeologické nálezy dokladajú osídlenie aj v dobe bronzovej i v neskorších obdobiach. Prvá písomná zmienka o obci je však datovaná až do 13. storočia, kedy sa v roku 1248 spomína ako majetok kráľovien. Jej obyvatelia si veľa vytrpeli počas vojen Matúša Čáka Trenčianskeho s kráľom Karolom Róbertom. Po viac ako sto rokoch sa tadiaľto dvakrát prehnali husiti a v 16. storočí zasa okolie obce plienili turecké vojská. Od roku 1690 patrilo dnešné Palárikovo rodu Kaunitz z Moravy, po ktorom dostala dedina názov Nové Kounice.
Kaunitzovci obec predali v roku 1730 kuruckému generálovi Alexandrovi Károlimu de Nagy Károly, ktorý ešte v rokoch 1703 až 1710 celé panstvo rodu Kaunitz spustošil. Nové Kounice dostávajú v roku 1725 nové meno. V tomto roku sa dedina po prvý raz spomína ako Tót Megyer, teda Slovenský Meder. Rod Károlyovcov pôsobil v obci až do konca druhej svetovej vojny. Najvýraznejšou pamiatkou, ktorú tu po sebe zanechal, je určite neskorobarokový kaštieľ, ktorý bol v 19. storočí prestavaný v klasicistickom slohu. V jeho bezprostrednej blízkosti vznikol rozsiahly, viac ako 50-hektárový pozemok s muflóňou oborou a bažantnicou. "Vnuk grófa Károlyho dodnes žije vo Švajčiarsku a k Palárikovu sa stále hlási, aj keď nejaké vlastnícke ambície nemá, ale napríklad aj vďaka nemu sa v kaštieli svojho času zriadila stále expozícia poľovníctva," hovorí starosta obce Jozef Derňár.
Názov Slovenský Meder si obec ponechala až do roku 1948, kedy bola po tretí raz premenovaná a získala svoj dnešný názov Palárikovo. Starí Palárikovčania sú podľa starostu stále verní tradícii, ktorá sa viaže na názov Slovenský Meder. "Podľa nich kedysi Meder niečo znamenal a k tomuto názvu majú blízko. Napriek tomu nikto nikdy nenamietal nič ani voči názvu Palárikovo. Sme nositeľmi mena významného slovenského dramatika, kňaza, novinára, spisovateľa. Takže Ján Palárik je ten, ktorého meno zdobí našu obec a ktorý tu údajne párkrát aj bol. Nikdy tu nežil dlhšie, ale naši kronikári jeho návštevy zaznamenali," pripomína Derňár.
Okrem mena Jána Palárika je obec spájaná aj s ďalšími slávnymi menami. Ide napríklad o miestneho farára a národného buditeľa Gabriela Paulíka, ktorý tu pôsobil v rokoch 1844 až 1882 a je považovaný za priekopníka včelárstva na Slovensku. Práve jeho mal na fare v roku 1853 navštíviť vtedajší redaktor Katolíckych novín v Pešti Ján Palárik. V roku 1921 sa v Slovenskom Mederi narodil Karol Bekéni, ktorý si dal neskôr umelecké meno Karol Strmeň. Pôsobil ako básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg a kultúrny pracovník. V roku 1945 odišiel do Ameriky. V roku 1966 sa stal univerzitným profesorom v Clevelande, kde v roku 1994 zomrel. "Naším rodákom je napríklad aj minister vnútra vojnového Slovenského štátu Alexander Mach. Dokonca tu kedysi boli aj akési snahy o jeho rehabilitáciu, ale, samozrejme, boli neúspešné," dodáva Derňár.
Kaunitzovci obec predali v roku 1730 kuruckému generálovi Alexandrovi Károlimu de Nagy Károly, ktorý ešte v rokoch 1703 až 1710 celé panstvo rodu Kaunitz spustošil. Nové Kounice dostávajú v roku 1725 nové meno. V tomto roku sa dedina po prvý raz spomína ako Tót Megyer, teda Slovenský Meder. Rod Károlyovcov pôsobil v obci až do konca druhej svetovej vojny. Najvýraznejšou pamiatkou, ktorú tu po sebe zanechal, je určite neskorobarokový kaštieľ, ktorý bol v 19. storočí prestavaný v klasicistickom slohu. V jeho bezprostrednej blízkosti vznikol rozsiahly, viac ako 50-hektárový pozemok s muflóňou oborou a bažantnicou. "Vnuk grófa Károlyho dodnes žije vo Švajčiarsku a k Palárikovu sa stále hlási, aj keď nejaké vlastnícke ambície nemá, ale napríklad aj vďaka nemu sa v kaštieli svojho času zriadila stále expozícia poľovníctva," hovorí starosta obce Jozef Derňár.
Názov Slovenský Meder si obec ponechala až do roku 1948, kedy bola po tretí raz premenovaná a získala svoj dnešný názov Palárikovo. Starí Palárikovčania sú podľa starostu stále verní tradícii, ktorá sa viaže na názov Slovenský Meder. "Podľa nich kedysi Meder niečo znamenal a k tomuto názvu majú blízko. Napriek tomu nikto nikdy nenamietal nič ani voči názvu Palárikovo. Sme nositeľmi mena významného slovenského dramatika, kňaza, novinára, spisovateľa. Takže Ján Palárik je ten, ktorého meno zdobí našu obec a ktorý tu údajne párkrát aj bol. Nikdy tu nežil dlhšie, ale naši kronikári jeho návštevy zaznamenali," pripomína Derňár.
Okrem mena Jána Palárika je obec spájaná aj s ďalšími slávnymi menami. Ide napríklad o miestneho farára a národného buditeľa Gabriela Paulíka, ktorý tu pôsobil v rokoch 1844 až 1882 a je považovaný za priekopníka včelárstva na Slovensku. Práve jeho mal na fare v roku 1853 navštíviť vtedajší redaktor Katolíckych novín v Pešti Ján Palárik. V roku 1921 sa v Slovenskom Mederi narodil Karol Bekéni, ktorý si dal neskôr umelecké meno Karol Strmeň. Pôsobil ako básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg a kultúrny pracovník. V roku 1945 odišiel do Ameriky. V roku 1966 sa stal univerzitným profesorom v Clevelande, kde v roku 1994 zomrel. "Naším rodákom je napríklad aj minister vnútra vojnového Slovenského štátu Alexander Mach. Dokonca tu kedysi boli aj akési snahy o jeho rehabilitáciu, ale, samozrejme, boli neúspešné," dodáva Derňár.
