Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Liptovský Mikuláš a okolité obce nemajú veľké množstvo pomníkov obetiam 1. svetovej vojny. Kompetentní preto dlho zvažovali, kde bude umiestnená táto pamätná tabuľa.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 1. apríl (TASR) – Pamätná tabuľa vojakom padlým v tzv. Veľkej vojne umiestená na kostolíku Zbierka v časti Liptovského Mikuláša Vrbica pripomína pohnuté osudy 215-tich Liptákov. Južnú stenu evanjelického kostola zdobí necelý rok a je jednou z najnovších pamätných tabúľ obetiam 1. svetovej vojny na Slovensku vôbec.
Padlí sú najmä z Liptovského Mikuláša, bývalej Vrbice a všetkých mestských častí. Menný zoznam vytvoril riaditeľ liptovskej pobočky Štátneho archívu v Bytči a genealóg Peter Vítek. Tvrdí, že dať dokopy aspoň akú takú evidenciu bol spočiatku veľký problém. "Komplikácie s evidenciou padlých vojakov vznikli už po vojne, pretože armádna mašinéria nestíhala všetkých riadne evidovať. Bolo veľmi veľa nezvestných a často ich pochovávali do hromadných hrobov," priblížil. Viaceré rodiny tak nedostali ani len oznámenie o úmrtí a svojich blízkych čakali dlhé roky.
Problém s evidenciou sa riešil za Prvej česko-slovenskej republiky formou súpisu padlých. "V rámci Liptova sa takýto súpis uskutočnil až v roku 1932. Informácie boli navyše dosť nepresné, pretože väčšina z nich obsahuje len meno a priezvisko. Pre základ výskumu však boli vynikajúce," doplnil genealóg.
Listinné dôkazy hovoria o tom, že dokopy padlo počas Veľkej vojny 2600 mužov pochádzajúcich z Liptova. Štatistika však ani dnes nie je kompletná, viacero ľudí je stále nezvestných. Najviac Liptákov podľa Víteka padlo v Halíči.
V súvislosti s pamätnom tabuľou sa v súčasnosti hlásia i ďalší ľudia, ktorí vedia dokázať, že ich rodinný príslušník padol vo Veľkej vojne. "Tabuľa je spravená technológiou, ktorá umožňuje doplniť nové mená dolepením, takže v blízkej budúcnosti tam pribudne viacero ďalších mien. Je dobré, že sa ľudia zaujímajú o svojich predkov a rešpektujú ich," myslí si genealóg.
Liptovský Mikuláš a okolité obce nemajú veľké množstvo pomníkov obetiam 1. svetovej vojny. Kompetentní preto dlho zvažovali, kde bude umiestnená táto pamätná tabuľa. "Napokon nám ponúkol riešenie tunajší farár evanjelickej cirkvi, aby sme ju umiestnili na kostolík Zbierka," opísal riaditeľ mestského Múzea Janka Kráľa, ktoré projekt zastrešuje, Jaroslav Hric. A keďže medzi obeťami sú katolíci, evanjelici, ale aj židia, miesto na evanjelickom kostole dodáva podľa Hrica celej myšlienke aj ekumenický rozmer.
"Neostalo to len ako samoúčelné dielo. Ľudia túto tabuľu navštevujú, pribúdajú tu sviece a kahance. Viacerí obyvatelia vyjadrujú vďaku, že sa takto predsa len spomenie na zabudnutých starých otcov. Je to pripomienka súčasníkom a najmladším generáciám, lebo pre terajších školákov je storočná história veľmi vzdialená," uzavrel.
Padlí sú najmä z Liptovského Mikuláša, bývalej Vrbice a všetkých mestských častí. Menný zoznam vytvoril riaditeľ liptovskej pobočky Štátneho archívu v Bytči a genealóg Peter Vítek. Tvrdí, že dať dokopy aspoň akú takú evidenciu bol spočiatku veľký problém. "Komplikácie s evidenciou padlých vojakov vznikli už po vojne, pretože armádna mašinéria nestíhala všetkých riadne evidovať. Bolo veľmi veľa nezvestných a často ich pochovávali do hromadných hrobov," priblížil. Viaceré rodiny tak nedostali ani len oznámenie o úmrtí a svojich blízkych čakali dlhé roky.
Problém s evidenciou sa riešil za Prvej česko-slovenskej republiky formou súpisu padlých. "V rámci Liptova sa takýto súpis uskutočnil až v roku 1932. Informácie boli navyše dosť nepresné, pretože väčšina z nich obsahuje len meno a priezvisko. Pre základ výskumu však boli vynikajúce," doplnil genealóg.
Listinné dôkazy hovoria o tom, že dokopy padlo počas Veľkej vojny 2600 mužov pochádzajúcich z Liptova. Štatistika však ani dnes nie je kompletná, viacero ľudí je stále nezvestných. Najviac Liptákov podľa Víteka padlo v Halíči.
V súvislosti s pamätnom tabuľou sa v súčasnosti hlásia i ďalší ľudia, ktorí vedia dokázať, že ich rodinný príslušník padol vo Veľkej vojne. "Tabuľa je spravená technológiou, ktorá umožňuje doplniť nové mená dolepením, takže v blízkej budúcnosti tam pribudne viacero ďalších mien. Je dobré, že sa ľudia zaujímajú o svojich predkov a rešpektujú ich," myslí si genealóg.
Liptovský Mikuláš a okolité obce nemajú veľké množstvo pomníkov obetiam 1. svetovej vojny. Kompetentní preto dlho zvažovali, kde bude umiestnená táto pamätná tabuľa. "Napokon nám ponúkol riešenie tunajší farár evanjelickej cirkvi, aby sme ju umiestnili na kostolík Zbierka," opísal riaditeľ mestského Múzea Janka Kráľa, ktoré projekt zastrešuje, Jaroslav Hric. A keďže medzi obeťami sú katolíci, evanjelici, ale aj židia, miesto na evanjelickom kostole dodáva podľa Hrica celej myšlienke aj ekumenický rozmer.
"Neostalo to len ako samoúčelné dielo. Ľudia túto tabuľu navštevujú, pribúdajú tu sviece a kahance. Viacerí obyvatelia vyjadrujú vďaku, že sa takto predsa len spomenie na zabudnutých starých otcov. Je to pripomienka súčasníkom a najmladším generáciám, lebo pre terajších školákov je storočná história veľmi vzdialená," uzavrel.
