Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa historika Kysuckého múzea v Čadci Martina Turóciho je to architektonicky najhodnotnejší pomník na Kysuciach.
Autor TASR
Čierne 4. marca (TASR) - Pomník vojakom padlým v 1. svetovej vojne v Čiernom v okrese Čadca postavili v roku 1932 na počesť šesťdesiatich rodákov, ktorí padli väčšinou na talianskom a východnom fronte.
Podľa historika Kysuckého múzea v Čadci Martina Turóciho je to architektonicky najhodnotnejší pomník na Kysuciach. "Pomník odhalili 19. júna 1932 a iniciátorom jeho výstavby bola obec. Ale významnú úlohu pri jeho realizácii zohral aj okresný náčelník Dr. Vojtech Kállay (otec fotografa Karola Kállaya), ktorý obci poukázal na výstavbu sumu 10.000 korún. Aj vďaka tomu sa podarilo zabezpečiť výrobu architektonicky hodnotného pamätníka, ktorú realizoval český sochár a kamenár Jozef Vít z Nového Jičína," povedal Turóci.
"Je veľká škoda, že sa pomník nezachoval v pôvodnom stave. Ide o architektonickú kompozíciu, ktorú pôvodne tvoril masívny pieskovcový podstavec. Na spodnej časti bol ohradený štyrmi vojenskými stĺpmi, prepojenými reťazou. Žiaľ, nezachoval sa," podotkol historik Kysuckého múzea.
Hlavnú, architektonicky najhodnotnejšiu časť, podľa neho tvorí socha mládenca, ktorý sa otáča ku hlave Krista. "Tá je osadená na pozdĺžnej vojenskej stéle, kde je mramorová tabuľa s menoslovom padlých Čerňanov. Na vojenskej stéle je tiež reliéf stromu, takzvanej smutnej vŕby, ktorá predstavuje trúchliaci prvok, prítomný skoro na každom vojenskom pamätníku 1. svetovej vojny. Väčšinou je to vyjadrené v podobe trúchliacej ženy, matky, nariekajúceho otca, tu je to smutná vŕba," doplnil Turóci.
"Nad smutnou vŕbou je hlava Krista, ktorá sa otáča k mladíkovi. Hlava Krista má náboženský motív – reprezentuje náboženskú úctu k padlým rodákom a je to tiež prosba obyvateľov Čierneho, aby ich Pánboh ochraňoval od podobného nešťastia," uviedol historik Kysuckého múzea.
Pomník v Čiernom sa od ostatných pamätníkov odlišuje aj nápisom: My sme dali život, vy nám dajte prácu. "Vznikol v období vrcholiacej hospodárskej krízy. A je to odkaz, že na zabezpečenie mieru musia mať ľudia prácu a musí byť sociálny zmier. Aby sa takéto veci neopakovali," uzavrel Turóci.
Podľa historika Kysuckého múzea v Čadci Martina Turóciho je to architektonicky najhodnotnejší pomník na Kysuciach. "Pomník odhalili 19. júna 1932 a iniciátorom jeho výstavby bola obec. Ale významnú úlohu pri jeho realizácii zohral aj okresný náčelník Dr. Vojtech Kállay (otec fotografa Karola Kállaya), ktorý obci poukázal na výstavbu sumu 10.000 korún. Aj vďaka tomu sa podarilo zabezpečiť výrobu architektonicky hodnotného pamätníka, ktorú realizoval český sochár a kamenár Jozef Vít z Nového Jičína," povedal Turóci.
"Je veľká škoda, že sa pomník nezachoval v pôvodnom stave. Ide o architektonickú kompozíciu, ktorú pôvodne tvoril masívny pieskovcový podstavec. Na spodnej časti bol ohradený štyrmi vojenskými stĺpmi, prepojenými reťazou. Žiaľ, nezachoval sa," podotkol historik Kysuckého múzea.
Hlavnú, architektonicky najhodnotnejšiu časť, podľa neho tvorí socha mládenca, ktorý sa otáča ku hlave Krista. "Tá je osadená na pozdĺžnej vojenskej stéle, kde je mramorová tabuľa s menoslovom padlých Čerňanov. Na vojenskej stéle je tiež reliéf stromu, takzvanej smutnej vŕby, ktorá predstavuje trúchliaci prvok, prítomný skoro na každom vojenskom pamätníku 1. svetovej vojny. Väčšinou je to vyjadrené v podobe trúchliacej ženy, matky, nariekajúceho otca, tu je to smutná vŕba," doplnil Turóci.
"Nad smutnou vŕbou je hlava Krista, ktorá sa otáča k mladíkovi. Hlava Krista má náboženský motív – reprezentuje náboženskú úctu k padlým rodákom a je to tiež prosba obyvateľov Čierneho, aby ich Pánboh ochraňoval od podobného nešťastia," uviedol historik Kysuckého múzea.
Pomník v Čiernom sa od ostatných pamätníkov odlišuje aj nápisom: My sme dali život, vy nám dajte prácu. "Vznikol v období vrcholiacej hospodárskej krízy. A je to odkaz, že na zabezpečenie mieru musia mať ľudia prácu a musí byť sociálny zmier. Aby sa takéto veci neopakovali," uzavrel Turóci.
