Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priemerná návštevnosť sa ale oproti iným rokom zvýšila.
Autor TASR
Smolenice 26. októbra (TASR) – Tohtoročnú sezónu v jaskyni Driny, jedinej sprístupnenej jaskyni na západnom Slovensku, skrátila pandémia nového koronavírusu o tri a pol mesiaca. Namiesto apríla ju mohli turisti navštevovať až od polovice júna a zatvorili ju už začiatkom októbra. Podľa správcu Drín Petra Zvonára odlišná od iných rokov bola aj štruktúra návštevníkov.
„Vypadli zahraniční hostia a úplne tiež organizované vstupy, na jar sa nekonali školské výlety a začiatkom jesene už nechodili zájazdy seniorov či pracovné kolektívy,“ konštatoval Zvonár. Zato priemerná návštevnosť sa oproti iným rokom zvýšila. „Najmä počas víkendov a sviatkov sme mali plno, chodili individuálne návštevy, rodiny s deťmi a podobne. Tým, že bola obmedzená možnosť cestovania, ľudia objavovali krásy slovenskej prírody. Leto situáciu zachraňovalo,“ dodal správca Drín.
V jaskyni v Malých Karpatoch nad obcou Smolenice pri Trnave si mohli pozrieť v dĺžke 450 metrov a s konštantnou teplotou nad osem stupňov Celzia úzke puklinovité chodby s výzdobou. Prehliadka trvá zhruba 35 minút, treba prejsť 151 schodov s prevýšením desať metrov. Od parkoviska v rekreačnom stredisku Jahodník je vchod do tejto národnej prírodnej pamiatky vzdialený asi jeden kilometer lesnou cestou hore kopcom. Zvonár uviedol, že previedli okolo 23.000 návštevníkov, inokedy býva návštevnosť nad 36.000 až 38.000. Nadchádzajúce zimné obdobie využijú na nevyhnutnú údržbu, do investícií sa zatiaľ pre absenciu financií púšťať nebudú. „Sme však projektovo pripravení na rekonštrukciu sociálnych zariadení pre návštevníkov, urobiť treba aj novú vstupnú chodbu,“ dodal Zvonár.
Oficiálnymi objaviteľmi jaskyne sa v roku 1929 stali Ján Banič a Imrich Vajsábel za pomoci rodáka, svetového vynálezcu padáka Štefana Baniča, no záhadnú dieru na Drinkovom vrchu Malých Karpát poznali miestni už v 19. storočí. Prvých 175 metrov jaskyne sprístupnili už v roku 1935. Po provizórnom elektrickom osvetlení z roku 1939 boli Driny v roku 1943 napojené na verejnú elektrickú sieť. Jaskyňa je zaujímavá tiež zo zdravotného hľadiska, po jednej prehliadke získa ľudské telo toľko látok, koľko je v jednej kalciovej injekcii.
Chodby Drín dostali názvy ako Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. Podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň, pre ktorú sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, napĺňané presakujúcou atmosférickou vodou. Driny sú zaujímavé aj pre netopiere, doteraz v jaskyni zistili až 11 druhov. Najpočetnejší je podkovár krpatý.
„Vypadli zahraniční hostia a úplne tiež organizované vstupy, na jar sa nekonali školské výlety a začiatkom jesene už nechodili zájazdy seniorov či pracovné kolektívy,“ konštatoval Zvonár. Zato priemerná návštevnosť sa oproti iným rokom zvýšila. „Najmä počas víkendov a sviatkov sme mali plno, chodili individuálne návštevy, rodiny s deťmi a podobne. Tým, že bola obmedzená možnosť cestovania, ľudia objavovali krásy slovenskej prírody. Leto situáciu zachraňovalo,“ dodal správca Drín.
V jaskyni v Malých Karpatoch nad obcou Smolenice pri Trnave si mohli pozrieť v dĺžke 450 metrov a s konštantnou teplotou nad osem stupňov Celzia úzke puklinovité chodby s výzdobou. Prehliadka trvá zhruba 35 minút, treba prejsť 151 schodov s prevýšením desať metrov. Od parkoviska v rekreačnom stredisku Jahodník je vchod do tejto národnej prírodnej pamiatky vzdialený asi jeden kilometer lesnou cestou hore kopcom. Zvonár uviedol, že previedli okolo 23.000 návštevníkov, inokedy býva návštevnosť nad 36.000 až 38.000. Nadchádzajúce zimné obdobie využijú na nevyhnutnú údržbu, do investícií sa zatiaľ pre absenciu financií púšťať nebudú. „Sme však projektovo pripravení na rekonštrukciu sociálnych zariadení pre návštevníkov, urobiť treba aj novú vstupnú chodbu,“ dodal Zvonár.
Oficiálnymi objaviteľmi jaskyne sa v roku 1929 stali Ján Banič a Imrich Vajsábel za pomoci rodáka, svetového vynálezcu padáka Štefana Baniča, no záhadnú dieru na Drinkovom vrchu Malých Karpát poznali miestni už v 19. storočí. Prvých 175 metrov jaskyne sprístupnili už v roku 1935. Po provizórnom elektrickom osvetlení z roku 1939 boli Driny v roku 1943 napojené na verejnú elektrickú sieť. Jaskyňa je zaujímavá tiež zo zdravotného hľadiska, po jednej prehliadke získa ľudské telo toľko látok, koľko je v jednej kalciovej injekcii.
Chodby Drín dostali názvy ako Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. Podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň, pre ktorú sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, napĺňané presakujúcou atmosférickou vodou. Driny sú zaujímavé aj pre netopiere, doteraz v jaskyni zistili až 11 druhov. Najpočetnejší je podkovár krpatý.
