Kšinná 27. augusta (TASR) - Je dôležité, aby mladí ľudia nezabudli na to, čo sa v našej obci stalo a akých hrdinských bojovníkov proti fašizmu mala obec Kšinná a Závada pod Čiernym vrchom (dnes súčasť Kšinnej). Na margo osláv výročia SNP to povedala starostka obce Kšinná (okres Bánovce nad Bebravou) Tatiana Botková.

Príprava SNP sa v Uhrovskej doline, kde leží i obec Kšinná, začala dlho pred jeho vypuknutím. Ako uvádzajú Dušan Kubovčák a Milan Šagát v publikácii Z kroniky bojov, v doline sa šírili ilegálne letáky so smernicami o organizovaní partizánskych skupín, pod Čiernym vrchom začali stavať dve poľovnícke chaty a tri bunkre.

„Medzi prvými vojakmi slovenskej armády, ktorí prešli na stranu partizánov, bol i rodák zo Závady pod Čiernym vrchom Michal Sečanský. Pochádzal z rozvetvenej rodiny a jeho čin vzbudil v celej doline veľký ohlas. Horela partizánska vojna v Juhoslávii a proti fašizmu sa dvíhal odpor v celej okupovanej Európe. O tom všetkom informovali obyvateľov ilegálne letáky,“ uvádza sa v publikácii.

Po vypuknutí povstania mali partizánske oddiely v Kšinnej a jej okolí výraznú podporu miestneho obyvateľstva. Od obyvateľov dostávali oblečenie a jedlo, mládež pre partizánov varila lekvár, starci sušili ovocie, ženy piekli sucháre s medom, ktoré dosúšali a prideľovali partizánskym jednotkám.

Foto: TASR Radovan Stoklasa

V Závade pod Čiernym vrchom bolo sídlo partizánskej jednotky, ktorá sa v celej Uhroveckej doline zapájala do bojov s Nemcami a neskôr do diverzných akcií. V Kšinnej a v Závade pod Čiernym vrchom sa sformovali aj silné jednotky zložené z miestnych dobrovoľníkov. Na Filovom laze, ktorý je súčasťou Závady pod Čiernym vrchom, bola poľná nemocnica.

O sile protifašistického odboja v Uhrovskej doline svedčí aj fakt, že povstanie v tomto kraji nebolo zlikvidované ani po páde Banskej Bystrice. „Došlo k tomu až 23. novembra 1944, keď do Kšinnej vtrhli jednotky SS a obsadili ju,“ uvádza sa v spomienke evanjelického farára z Kšinnej a aktívneho účastníka protifašistického odboja Ondreja Bartka. Podľa informácii v publikácii Z kroniky bojov, od 20. do 29. novembra 1944 padlo v bojoch 70 partizánov a 230 ich bolo zranených. Straty nepriateľa sa len v akciách na Čiernom vrchu a na Okrúhlom odhadovali na 1500 mŕtvych.

Bartko sa od nemeckého lekára dozvedel, že 29. novembra chcú Nemci predviesť na výsluch na gestapo do Bánoviec nad Bebravou všetkých chlapov z obce. Po sestre odkázal susedom, čo sa chystá a nakázal jej, aby varovala aj ostatných obyvateľov Kšinnej.

„V druhé ráno bol nástup všetkých mužov, medzi nimi boli aj učitelia. Odviedli ich do Bánoviec, kde ich vypočúvali. Väčšinu prepustili, boli to už starší ľudia. Mladých zadržali a v lese ich popravili. Po vojne našli ich telá v dvoch masových hroboch pri Bánovciach. Medzi nimi bol aj riaditeľ školy v Závade pod Čiernym vrchom a veliteľ domácich jednotiek Rudolf Ryban,“ uvádza v spomienkach Bartko.

Obyvatelia Kšinnej a Závady pod Čiernym vrchom žili v strachu z represií až do konca vojny. Fašisti robili trestné výpravy aj po lesoch a „poľovali“ na židov skrývajúcich sa v horách. „Trestná výprava Nemcov napadla závadské lazy Šebeňov laz a laz U Filov, oba ľahli popolom. Obyvateľov zhromaždili v škole. S riaditeľom školy sme hovorili s veliteľom, aby prepustili aspoň ženy, deti, starých a chorých mužov. To sa podarilo. Ostatných deportovali do koncentračných táborov,“ spomína farár z Kšinnej.

Hrdinstvo obyvateľov a pamiatku na obete SNP pripomínajú dva pamätníky. Pamätník padlým v SNP v Kšinnej odhalili v roku 1963. V Závade pod Čiernym vrchom je po Jankovom vŕšku druhý najväčší pamätník SNP v okrese Bánovce nad Bebravou. Odhalili ho v roku 1975.

„Vedenie obce, Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Kšinnej, ako aj obyvatelia obce Kšinná a časti Závada pod Čiernym vrchom si každoročne pripomínajú 29. august kladením vencov ku pomníkom, príhovormi starostu a člena SZPB. Poukazujeme tak na historický význam a súvislosti, ktoré predchádzali vyhláseniu SNP,“ uviedla Botková.

O uchovávanie pamiatky protifašistického odboja sa už takmer polstoročie spoločne s obcou aktívne stará aj bývalá učiteľka z Kšinnej Oľga Pružincová. Každoročne sa podieľa na vytváraní kultúrneho programu a podľa starostky je jednou z osobností, vďaka ktorým sa pamiatka SNP uchováva aj pre budúce generácie.

Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Obyvatelia obce Kšiná pomáhali členom partizánskeho zväzku Jan Žižka. Po prepade obce 1. novembra viacerými nemeckými jednotkami zastrelili desať partizánov. Z obce odviezli asi 100 mužov do Bánoviec nad Bebravou, kde ich vypočúvali a väznili. Spolu ich bolo okolo 300 v katolíckom dome.

Príslušníci jednotiek Sonderkommanda ZbV 15 za pomoci udavača našli a zatkli účastníkov odboja. Piatich občanov Kšinnej popravili na Cibislávke a neušetrili ani udavača. Následne obec 22. novembra 1944 vypálili.