Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oddiel Sitno pôsobil trvalo v Štiavnických vrchoch a tri oddiely sa presunuli na Vtáčnik, kde sídlil aj štáb brigády.
Autor TASR
Bratislava 29. júla (TASR) – Po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) prešli vojenské jednotky i civilný odboj na partizánsky spôsob boja. Tieto skupiny operovali aj v okolí obcí Ostrý Grúň a Kľak, ktoré nemecké trestné oddiely v januári 1945 vypálili. Bola to odplata za poskytnutie útočiska partizánom. V oblasti operovali aj oddiely Partizánskej brigády Jána Nálepku.
Udalosti pred vypálením obcí opisuje vo svojej výpovedi príslušník tejto brigády Jozef Ďungel, ktorý sa zúčastnil na bojoch pri Kľaku a na Vtáčniku. Informácie poskytol po vojne a sú súčasťou dokumentov v archíve Vojenského historického ústavu v Bratislave.
„Nad Ostrým Grúňom 18. januára 1945 došli na nás Nemci so štyrmi tankmi. Neodbočili však správne na Kľak tam, kde sme sa my nachádzali, ale na bočnú lesnú cestu. Zistili, že idú zle. My sme boli na svahu pod kostolom v Kľaku,“ spomína vo svojej výpovedi Ďungel.
Ďalej opisuje, ako sa ich šesťčlenná skupina rozhodla zastaviť postupujúce nemecké tanky. Niektorí jeho druhovia však pri tom zahynuli a ďalší utrpeli ťažké zranenia. Ošetroval ich v Kľaku Francúz, ktorý ešte nemal dokončenú lekársku fakultu.
Tesne pred vpádom Nemcov do dediny vraj dostali rozkaz, aby Kľak opustili, pretože sa obávali represálií voči rodinám a obyvateľstvu. To však nepomohlo, dedinu trestné oddiely vypálili.
Základom Partizánskej brigády Jána Nálepku bola organizátorská skupina ôsmich ľudí vrátane ich veliteľa Michala Sečanského. Tá bola vysadená na pokyn Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia 8. augusta 1944 na Latiborskej holi v Nízkych Tatrách.
Najskôr sa zameriavala na agitačnú činnosť v okolitých obciach a pripájali sa k nej aj vojaci s protifašistickým postojom. Brigáda, ktorá sa členila na tri prápory, oficiálne vznikla 2. septembra 1944 v Kováčovej a na jej čele zostal Sečanský.
Od októbra 1944 po ťažkých bojoch v priestore hornej Nitry sa brigáda preskupila na šesť bojových oddielov, ktoré mali dohromady približne 1000 príslušníkov. Bojové oddiely mali účinkovať v trojuholníku Zvolen – Žiar nad Hronom – Kremnica, koncom októbra sa však podľa rozkazu presunuli na Vtáčnik.
Partizáni prepadávali nemecké jednotky, podmínovali cesty, odzbrojovali nemeckých vojakov. Pri bojových akciách sa príslušníci niektorých oddielov prerozdelili aj do iných partizánskych skupín. Oddiel Sitno pôsobil trvalo v Štiavnických vrchoch a tri oddiely sa presunuli na Vtáčnik, kde sídlil aj štáb brigády.
Brigáda spolupracovala s Hornonitrianskou partizánskou brigádou, keď 1. oddiel 10. novembra 1944 prepadol a dočasne obsadil Nováky. Po útoku fašistických síl sa 1. oddiel presunul do širšieho priestoru obcí Kľak a Prochot, kde sa v polovici januára zúčastnil ne obrane týchto obcí. V tom období fašisti vypálili obce Kľak, Ostrý Grúň, Prochot a Župkov.
Príslušníci brigády sa postupne podľa miesta ich pôsobenia spájali so sovietskymi vojenskými jednotkami, jadro brigády sa včlenilo do Červenej armády 31. marca 1945.
Udalosti pred vypálením obcí opisuje vo svojej výpovedi príslušník tejto brigády Jozef Ďungel, ktorý sa zúčastnil na bojoch pri Kľaku a na Vtáčniku. Informácie poskytol po vojne a sú súčasťou dokumentov v archíve Vojenského historického ústavu v Bratislave.
„Nad Ostrým Grúňom 18. januára 1945 došli na nás Nemci so štyrmi tankmi. Neodbočili však správne na Kľak tam, kde sme sa my nachádzali, ale na bočnú lesnú cestu. Zistili, že idú zle. My sme boli na svahu pod kostolom v Kľaku,“ spomína vo svojej výpovedi Ďungel.
Ďalej opisuje, ako sa ich šesťčlenná skupina rozhodla zastaviť postupujúce nemecké tanky. Niektorí jeho druhovia však pri tom zahynuli a ďalší utrpeli ťažké zranenia. Ošetroval ich v Kľaku Francúz, ktorý ešte nemal dokončenú lekársku fakultu.
Tesne pred vpádom Nemcov do dediny vraj dostali rozkaz, aby Kľak opustili, pretože sa obávali represálií voči rodinám a obyvateľstvu. To však nepomohlo, dedinu trestné oddiely vypálili.
Základom Partizánskej brigády Jána Nálepku bola organizátorská skupina ôsmich ľudí vrátane ich veliteľa Michala Sečanského. Tá bola vysadená na pokyn Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia 8. augusta 1944 na Latiborskej holi v Nízkych Tatrách.
Najskôr sa zameriavala na agitačnú činnosť v okolitých obciach a pripájali sa k nej aj vojaci s protifašistickým postojom. Brigáda, ktorá sa členila na tri prápory, oficiálne vznikla 2. septembra 1944 v Kováčovej a na jej čele zostal Sečanský.
Od októbra 1944 po ťažkých bojoch v priestore hornej Nitry sa brigáda preskupila na šesť bojových oddielov, ktoré mali dohromady približne 1000 príslušníkov. Bojové oddiely mali účinkovať v trojuholníku Zvolen – Žiar nad Hronom – Kremnica, koncom októbra sa však podľa rozkazu presunuli na Vtáčnik.
Partizáni prepadávali nemecké jednotky, podmínovali cesty, odzbrojovali nemeckých vojakov. Pri bojových akciách sa príslušníci niektorých oddielov prerozdelili aj do iných partizánskych skupín. Oddiel Sitno pôsobil trvalo v Štiavnických vrchoch a tri oddiely sa presunuli na Vtáčnik, kde sídlil aj štáb brigády.
Brigáda spolupracovala s Hornonitrianskou partizánskou brigádou, keď 1. oddiel 10. novembra 1944 prepadol a dočasne obsadil Nováky. Po útoku fašistických síl sa 1. oddiel presunul do širšieho priestoru obcí Kľak a Prochot, kde sa v polovici januára zúčastnil ne obrane týchto obcí. V tom období fašisti vypálili obce Kľak, Ostrý Grúň, Prochot a Župkov.
Príslušníci brigády sa postupne podľa miesta ich pôsobenia spájali so sovietskymi vojenskými jednotkami, jadro brigády sa včlenilo do Červenej armády 31. marca 1945.
