Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Každá domácnosť dostala na zber BRKO plastový košík s objemom desať litrov a 25 kompostovateľných vreciek.
Autor TASR
Partizánske 20. augusta (TASR) - Mesto Partizánske spustilo na jar pilotný projekt zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO) na sídlisku Šípok, v rámci ktorého sa tento druh odpadu zbieral od dverí k dverám. Za prvý mesiac vyzbierali deväť ton takéhoto odpadu. Radnica tento systém zberu zavádza v ďalších mestských častiach.
Samospráva pri výbere najvhodnejšieho systému zberu BRKO prihliadala na tri parametre: komfort pre obyvateľov, výťažnosť systému a ekonomiku zberu, informoval ďalej v piatok Michal Cákoci z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
Podľa slov štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia (MŽP) Juraja Smatanu je Partizánske dobrým príkladom pre ostatné mestá a obce Slovenska. "Ak chce samospráva zaviesť skutočne efektívny systém zberu komunálnych odpadov, musí dokonale poznať miestne pomery. Vďaka nim dokáže zaviesť najlepší spôsob nakladania s odpadom, ktorý prispeje k čistejšiemu životnému prostrediu a zároveň neodľahčí peňaženky obyvateľov," zdôraznil Smatana.
Každá domácnosť dostala na zber BRKO plastový košík s objemom desať litrov a 25 kompostovateľných vreciek. Obyvatelia dvakrát do týždňa vykladajú košík s kuchynským bioodpadom priamo pred dvere svojho bytu. Na sídliskách nie sú žiadne spoločné nádoby pre zhromažďovanie tohto odpadu. "V deň zberu zberači jednotlivé vrecká s odpadom pozbierajú priamo od bytov, zaevidujú prostredníctvom QR kódu na košíku a súkromná spoločnosť odvezie odpad do bioplynovej stanice v Bošanoch. Vyzbierané množstvo odpadov za štyri týždne pilotného projektu a následne za prvý mesiac samotného zberu nám ukazujú, že sme sa vybrali správnym smerom," ozrejmil primátor Jozef Božik.
Hospodárnosť zberu si mesto vypočítalo na základe podrobného sledovania dĺžky zberu BRKO, podrobného prieskumu štruktúry bytových domov a cenových ponúk zberových spoločností.
Mesto v najbližšom období vybuduje kompostáreň, na ktorú získalo dotáciu 2,9 milióna eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia. V minulosti získalo dotáciu aj na triediacu linku, ktorá komunálny odpad premení na tuhé alternatívne palivo. Na realizáciu projektu získali Technické služby mesta z európskych fondov takmer šesť miliónov eur.
Samospráva pri výbere najvhodnejšieho systému zberu BRKO prihliadala na tri parametre: komfort pre obyvateľov, výťažnosť systému a ekonomiku zberu, informoval ďalej v piatok Michal Cákoci z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
Podľa slov štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia (MŽP) Juraja Smatanu je Partizánske dobrým príkladom pre ostatné mestá a obce Slovenska. "Ak chce samospráva zaviesť skutočne efektívny systém zberu komunálnych odpadov, musí dokonale poznať miestne pomery. Vďaka nim dokáže zaviesť najlepší spôsob nakladania s odpadom, ktorý prispeje k čistejšiemu životnému prostrediu a zároveň neodľahčí peňaženky obyvateľov," zdôraznil Smatana.
Každá domácnosť dostala na zber BRKO plastový košík s objemom desať litrov a 25 kompostovateľných vreciek. Obyvatelia dvakrát do týždňa vykladajú košík s kuchynským bioodpadom priamo pred dvere svojho bytu. Na sídliskách nie sú žiadne spoločné nádoby pre zhromažďovanie tohto odpadu. "V deň zberu zberači jednotlivé vrecká s odpadom pozbierajú priamo od bytov, zaevidujú prostredníctvom QR kódu na košíku a súkromná spoločnosť odvezie odpad do bioplynovej stanice v Bošanoch. Vyzbierané množstvo odpadov za štyri týždne pilotného projektu a následne za prvý mesiac samotného zberu nám ukazujú, že sme sa vybrali správnym smerom," ozrejmil primátor Jozef Božik.
Hospodárnosť zberu si mesto vypočítalo na základe podrobného sledovania dĺžky zberu BRKO, podrobného prieskumu štruktúry bytových domov a cenových ponúk zberových spoločností.
Mesto v najbližšom období vybuduje kompostáreň, na ktorú získalo dotáciu 2,9 milióna eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia. V minulosti získalo dotáciu aj na triediacu linku, ktorá komunálny odpad premení na tuhé alternatívne palivo. Na realizáciu projektu získali Technické služby mesta z európskych fondov takmer šesť miliónov eur.
