Kraslice z Rakovca žnú už niekoľko rokov úspechy na výstavách po celom Slovensku.
Autor TASR
Rakovec nad Ondavou 14. marca (TASR) - S pomerne netradičnou živnosťou rozšírila pred časom rady podnikateľov obce Rakovec miestna obyvateľka Alena Pelechová. Jej novým chlebíčkom sa stala záľuba, ktorú praktizuje od mladosti. Zručná Rakovčanka ju niekoľkoročným tréningom dokonca povýšila na umenie.
"Venujem sa zdobeniu kraslíc," vysvetľuje stroho predmet svojej živnosti bývala zubná technička. V malej dielničke na prízemí domu, v ktorom býva so svojimi synmi a manželom, vyzdobí počas roka tisícky holubích, prepeličích, slepačích, husacích, kačacích, ale aj pštrosích či emu vajec. Hlavný nápor zažíva samozrejme pred Veľkou nocou, ale, ako tvrdí, roboty má dosť po celý rok. "Na iné veci nie je čas, stále musím robiť vajcia," opisuje s úsmevom svoju pracovnú vyťaženosť.
Pelechová sa presadila na trhu vďaka vlastnej madeirovej technike zdobenia vajíčok s motívom zemplínskeho ľudového odevu. "V určitom momente som sa, inšpirovaná naším krojom, rozhodla, že začnem používať pri dekorácii okrem bielej aj farby zo Zemplína – červenú, bordovú a zelenú. Látku som teda vymenila za škrupinku vajíčka, do ktorej navŕtavam dierky a ich obšívanie nahrádzam nanášaním roztopeného vosku špendlíkovou hlavičkou. Kraslice potom vyzerajú, akoby na nich bola typická zemplínska výšivka," vysvetľuje zručná Rakovčanka.
Jej vajíčka putujú po dokončení do rôznych prevádzok po Slovensku, možno ich nájsť aj v sieti predajní Ústredia ľudovej umeleckej výroby. "O kraslice majú záujem nielen našinci pred Veľkou nocou, ale aj turisti, ktorí si ich zvyknú brať domov ako suvenír. Putovali už všade možne, do Austrálie, Kanady, alebo Číny," vysvetľuje Rakovčanka celoročný dopyt po jej výrobkoch, ktoré zdobí okrem farieb Zemplína najnovšie aj slovenská modrotlač.
Remeslo či lepšie povedané umenie Aleny Pelechovej sa teší v kruhu rodiny veľkej podpore. Manžel pomáha s vyfúkavaním vajíčok a ich čistením, synovia sú zasa nápomocní pri skladaní škatúľ a značení vajíčok, aby boli na nich dierky či farebné motívy rozmiestnené rovnomerne. Pri vyfúkavaní asistuje kompresor, pri dierkovaní zasa malá vŕtačka. Zaujímavo vyzerajúci stojan na roztopený vosk si domáci vytvorili zo starých lyžíc na polievku. Základný materiál pre svoju živnosť získava Rakovčanka z okolitých husacích a kačacích fariem, slepačie vajíčka zasa produkuje rodinný kurín, o ktorý sa stará babka.
Kraslice z Rakovca žnú už niekoľko rokov úspechy na výstavách po celom Slovensku. Naposledy ich ocenili na prestížnej celoštátnej súťaži, ktorú vyhodnotili v týchto dňoch v Dolnom Kubíne. Alena Pelechová si odniesla domov z Oravy už druhý rok po sebe hlavnú cenu.
"Venujem sa zdobeniu kraslíc," vysvetľuje stroho predmet svojej živnosti bývala zubná technička. V malej dielničke na prízemí domu, v ktorom býva so svojimi synmi a manželom, vyzdobí počas roka tisícky holubích, prepeličích, slepačích, husacích, kačacích, ale aj pštrosích či emu vajec. Hlavný nápor zažíva samozrejme pred Veľkou nocou, ale, ako tvrdí, roboty má dosť po celý rok. "Na iné veci nie je čas, stále musím robiť vajcia," opisuje s úsmevom svoju pracovnú vyťaženosť.
Pelechová sa presadila na trhu vďaka vlastnej madeirovej technike zdobenia vajíčok s motívom zemplínskeho ľudového odevu. "V určitom momente som sa, inšpirovaná naším krojom, rozhodla, že začnem používať pri dekorácii okrem bielej aj farby zo Zemplína – červenú, bordovú a zelenú. Látku som teda vymenila za škrupinku vajíčka, do ktorej navŕtavam dierky a ich obšívanie nahrádzam nanášaním roztopeného vosku špendlíkovou hlavičkou. Kraslice potom vyzerajú, akoby na nich bola typická zemplínska výšivka," vysvetľuje zručná Rakovčanka.
Jej vajíčka putujú po dokončení do rôznych prevádzok po Slovensku, možno ich nájsť aj v sieti predajní Ústredia ľudovej umeleckej výroby. "O kraslice majú záujem nielen našinci pred Veľkou nocou, ale aj turisti, ktorí si ich zvyknú brať domov ako suvenír. Putovali už všade možne, do Austrálie, Kanady, alebo Číny," vysvetľuje Rakovčanka celoročný dopyt po jej výrobkoch, ktoré zdobí okrem farieb Zemplína najnovšie aj slovenská modrotlač.
Kraslice Aleny Pelechovej
Remeslo či lepšie povedané umenie Aleny Pelechovej sa teší v kruhu rodiny veľkej podpore. Manžel pomáha s vyfúkavaním vajíčok a ich čistením, synovia sú zasa nápomocní pri skladaní škatúľ a značení vajíčok, aby boli na nich dierky či farebné motívy rozmiestnené rovnomerne. Pri vyfúkavaní asistuje kompresor, pri dierkovaní zasa malá vŕtačka. Zaujímavo vyzerajúci stojan na roztopený vosk si domáci vytvorili zo starých lyžíc na polievku. Základný materiál pre svoju živnosť získava Rakovčanka z okolitých husacích a kačacích fariem, slepačie vajíčka zasa produkuje rodinný kurín, o ktorý sa stará babka.
Kraslice z Rakovca žnú už niekoľko rokov úspechy na výstavách po celom Slovensku. Naposledy ich ocenili na prestížnej celoštátnej súťaži, ktorú vyhodnotili v týchto dňoch v Dolnom Kubíne. Alena Pelechová si odniesla domov z Oravy už druhý rok po sebe hlavnú cenu.