Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Peter Chudík sa o miesto predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) uchádza po štvrtýkrát.
Autor TASR
Prešov 2. novembra (TASR) – O miesto predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) zvedie Peter Chudík (SMER-SD) súboj s ďalšími ôsmimi kandidátmi. Ide už o jeho štvrtú kandidatúru na tento post. Trikrát vyhral. Rozhovor s P. Chudíkom je súčasťou projektu, kde TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov VÚC.
-Aké sú vaše priority, ktorými chcete osloviť voličov? Čo by ste chceli v tomto regióne ešte urobiť?-
V prvom rade treba zabezpečiť v regióne stabilitu a rozvoj. Ľudia už majú dosť politikárčenia, škriepok... Chcem byť aj naďalej oporou pre prešovský región. Ľudia vedia, koľko práce som urobil, no vedia aj to, že veľa práce je ešte pred nami. Musíme si udržať status najlepšie hospodáriaceho kraja. Aj keď patríme medzi chudobnejšie regióny, dá sa to, a potom peniaze môžu ísť do ďalšieho rozvoja.
Druhou prioritou je dobre ukončiť programovacie obdobie 2007-2013 v rámci čerpania európskych fondov a rovnako pozitívne vstúpiť do nového programovacieho obdobia 2014-2020, pretože od toho závisí náš ďalší rast.
Večným problémom sú opravy ciest. Ak si niekto myslí, že raz ich opraví a budú hotové nastálo, veľmi sa mýli. Máme 2500 kilometrov ciest II. a III. triedy a na ich opravy treba veľa peňazí. Asi 50 percent z nich sme dostali v roku 2004 v nevyhovujúcom stave a na ich opravy sme dostali 17 miliónov korún. Za to by sa dali opraviť maximálne dva mosty a my sme ich mali v nevyhovujúcom stave sedem. Zháňali sme peniaze prostredníctvom PPP projektov, z vlastných zdrojov a od Európskej investičnej banky.
Treba pokračovať v krokoch na zatraktívnenie nášho regiónu pre turistov. To je napríklad Sedem divov kraja, Tradičné chute kraja, Dovolenka v Prešovskom kraji a podobné akcie. Aktívne sme vstúpili aj do krajskej organizácie cestovného ruchu. Peniaze do cestovného ruchu pre kraj sa v budúcom roku zvýšia trojnásobne.
Aj v sociálnej oblasti treba prichádzať s novinkami a rekonštrukciami ako napríklad nedávno na Volgogradskej ulici v Prešove. To isté v oblasti kultúry, napríklad sme otvorili nové priestory Knižnice P. O. Hviezdoslava v Bosákovom dome. Na všetko treba však finančné zdroje. Tie zháňame cez štrukturálne fondy, alebo Nórsky finančný mechanizmus, kde bude mať svoje slovo už aj PSK, švajčiarsky mechanizmus, cezhraničné aktivity, štátne zdroje, Európska investičná banka. Toto všetko sú možnosti, ktoré máme.
-Kde sú rezervy z pohľadu ciest, ktoré sú priamo vo vašej kompetencii, teda cesty II. a III. triedy? Ktorá časť Prešovského kraja by potrebovala najviac vybudovanie obchvatu alebo rýchlostných ciest?-
Prešovská samospráva dnes dáva najviac investícií z rozpočtu do ciest. Doteraz sme do ich modernizácie investovali 150 miliónov eur, najviac spomedzi samosprávnych krajov. To je naša vizitka.
Pri obchvatoch a diaľniciach je potrebný lobbing, a to je dnes na Slovensku ťažké, pretože každý sa snaží presadiť to svoje. V prvom rade by som povedal, že prioritou je dokončenie D1. V roku 2007 úsek Beharovce a Janovce nebol v rámci Kohézneho fondu v pláne, no naším vplyvom sa tam dostal a Prešov bude prepojený diaľnicou až s Ružomberkom. Prioritou je obchvat mesta Prešov D1 a R4. Najhoršie je, že zmeny trasovania v rámci R4 odďaľujú výstavbu a nikam sme sa neposunuli.
-Ako vnímate rezort školstva v samospráve. Vidíte v budúcnosti potrebu stálej racionalizácie a rušenia škôl, alebo sa situácia ustáli?-
Treba povedať, že tu nám prichádzajú peniaze cez prenesený výkon od štátu. Tohto roku máme rozpočet na úrovni 150 miliónov eur a 61 miliónov je prenesený výkon od štátnej správy na stredné školstvo. Spájanie či rušenie škôl prebieha a prebiehalo vždy len tak, že s tým súhlasili všetky strany. Aj keď to bolo možno neskôr a za viac peňazí, ale radšej tak, ako keby nemal byť nikto spokojný. Myslel som si, že jeden alebo dva roky budeme racionalizovať a rušiť a máme to vyriešené, no nie je to tak. Počet žiakov stále klesá a v tomto roku nastúpilo na stredné školy o 2031 žiakov menej ako v minulom, čo je vysoké číslo. V roku 2002 bolo v našich školách 40.000 žiakov, teraz je to okolo 29.000. Myslím, že budeme musieť ešte racionalizovať, ale veľa už toho nebude a navyše, onedlho by mala demografická krivka v tejto vekovej kategórii stúpať. Školy sme tiež dostali od vlády v dezolátnom stave a dali sme ich dokopy. Využívali sme štrukturálne fondy, naše zdroje a podobne, no stále sa niečo deje a robí. Na druhej strane máme veľmi dobrých pedagógov, pri vyhodnocovaní na Slovensku sme stále na popredných miestach, a to ma teší. Dokonca Stredná priemyselná škola elektrotechnická na Plzenskej ulici v Prešove bola vyhlásená ako najlepšia v rámci odborných škôl.
-Je PSK pripravený na zvyšujúci sa počet prijímateľov sociálnej starostlivosti?-
Orientujeme sa na to, že sociálnu starostlivosť budeme musieť poskytovať väčšiemu počtu prijímateľov. Začali sa formovať neštátne zariadenia, ktoré sčasti tiež financujeme a zároveň dávame dokopy aj naše zariadenia sociálnych služieb. Príkladom sú napríklad domovy sociálnych služieb na Volgogradskej ulici v Prešove, Sabinove, v Giraltovciach, či v Starej Ľubovni. Zriadili sme napríklad nové Krajské autistické centrum či detský stacionár v Kežmarku. Aj v návrhu rozpočtu na budúci rok zvyšujeme prostriedky na túto oblasť. Treba však stále spolupracovať s neštátnymi zariadeniami, charitami a podobne.
-Ktorá doteraz "neobjavená" lokalita v PSK potrebuje dostať šancu, aby prilákala turistov?-
Ak je otázka postavená takto, jednoznačne hovorím Poloniny. Je to nádherná lokalita a žijú tam skvelí ľudia. Bohužiaľ, je tam problém s napojením na Poľsko, pretože cesta, ktorú by sem chceli stavať, je problematická z pohľadu životného prostredia. Z našej strany by však bolo dobré otvoriť priechod Ulič-Zabroď na Ukrajinu. Toto som otvoril pred niekoľkými rokmi. Všetko bolo dohodnuté, zmenila sa však vláda a nejako to nevyšlo. Musíme začať odznova, no ak tu budem ďalšie štyri roky, budem o to bojovať. V Kolonici máme krásnu hvezdáreň. Podľa mňa tam budú chodiť najmä Ukrajinci a Poliaci.
-Dá sa z kompetencií predsedu kraja znižovať nezamestnanosť, ako to deklarujú niektorí vaši súperi?-
Keď si niekto myslí, že ide rozdeľovať finančné prostriedky samosprávy a nájde tam aj peniaze na zamestnanosť, tak sa mýli. Áno, kraj môže vyčleniť aj peniaze na takéto aktivity, no musí to mať jasné pravidlá. Mal som takéto pokusy, myslím na priemyselný park, kde boli podpísané už aj zmluvy s investormi, no práve pravicoví poslanci vtedy ani na druhý pokus tento priemyselný park neschválili. Osobne som toho názoru, že regionálna samospráva môže pomôcť s nezamestnanosťou, no sama ju vyriešiť nemôže. Riešiť vznik nejakých fondov prostredníctvom súkromných firiem vnímam ako veľmi zvláštne. Lebo ide o verejné peniaze a dať ich do súkromnej firmy bez nejakého výberu je zlé. Prešovský kraj je najlepšie hospodáriaci a vytvoril aj najlepšie podmienky na investície. Keď sa opravujú námestia, školy, cesty, nedávame prácu ľuďom? Jasné, že áno. Aj takto nepriamo vstupujeme do politiky zamestnanosti.
-Aké sú vaše priority, ktorými chcete osloviť voličov? Čo by ste chceli v tomto regióne ešte urobiť?-
V prvom rade treba zabezpečiť v regióne stabilitu a rozvoj. Ľudia už majú dosť politikárčenia, škriepok... Chcem byť aj naďalej oporou pre prešovský región. Ľudia vedia, koľko práce som urobil, no vedia aj to, že veľa práce je ešte pred nami. Musíme si udržať status najlepšie hospodáriaceho kraja. Aj keď patríme medzi chudobnejšie regióny, dá sa to, a potom peniaze môžu ísť do ďalšieho rozvoja.
Druhou prioritou je dobre ukončiť programovacie obdobie 2007-2013 v rámci čerpania európskych fondov a rovnako pozitívne vstúpiť do nového programovacieho obdobia 2014-2020, pretože od toho závisí náš ďalší rast.
Večným problémom sú opravy ciest. Ak si niekto myslí, že raz ich opraví a budú hotové nastálo, veľmi sa mýli. Máme 2500 kilometrov ciest II. a III. triedy a na ich opravy treba veľa peňazí. Asi 50 percent z nich sme dostali v roku 2004 v nevyhovujúcom stave a na ich opravy sme dostali 17 miliónov korún. Za to by sa dali opraviť maximálne dva mosty a my sme ich mali v nevyhovujúcom stave sedem. Zháňali sme peniaze prostredníctvom PPP projektov, z vlastných zdrojov a od Európskej investičnej banky.
Treba pokračovať v krokoch na zatraktívnenie nášho regiónu pre turistov. To je napríklad Sedem divov kraja, Tradičné chute kraja, Dovolenka v Prešovskom kraji a podobné akcie. Aktívne sme vstúpili aj do krajskej organizácie cestovného ruchu. Peniaze do cestovného ruchu pre kraj sa v budúcom roku zvýšia trojnásobne.
Aj v sociálnej oblasti treba prichádzať s novinkami a rekonštrukciami ako napríklad nedávno na Volgogradskej ulici v Prešove. To isté v oblasti kultúry, napríklad sme otvorili nové priestory Knižnice P. O. Hviezdoslava v Bosákovom dome. Na všetko treba však finančné zdroje. Tie zháňame cez štrukturálne fondy, alebo Nórsky finančný mechanizmus, kde bude mať svoje slovo už aj PSK, švajčiarsky mechanizmus, cezhraničné aktivity, štátne zdroje, Európska investičná banka. Toto všetko sú možnosti, ktoré máme.
-Kde sú rezervy z pohľadu ciest, ktoré sú priamo vo vašej kompetencii, teda cesty II. a III. triedy? Ktorá časť Prešovského kraja by potrebovala najviac vybudovanie obchvatu alebo rýchlostných ciest?-
Prešovská samospráva dnes dáva najviac investícií z rozpočtu do ciest. Doteraz sme do ich modernizácie investovali 150 miliónov eur, najviac spomedzi samosprávnych krajov. To je naša vizitka.
Pri obchvatoch a diaľniciach je potrebný lobbing, a to je dnes na Slovensku ťažké, pretože každý sa snaží presadiť to svoje. V prvom rade by som povedal, že prioritou je dokončenie D1. V roku 2007 úsek Beharovce a Janovce nebol v rámci Kohézneho fondu v pláne, no naším vplyvom sa tam dostal a Prešov bude prepojený diaľnicou až s Ružomberkom. Prioritou je obchvat mesta Prešov D1 a R4. Najhoršie je, že zmeny trasovania v rámci R4 odďaľujú výstavbu a nikam sme sa neposunuli.
-Ako vnímate rezort školstva v samospráve. Vidíte v budúcnosti potrebu stálej racionalizácie a rušenia škôl, alebo sa situácia ustáli?-
Treba povedať, že tu nám prichádzajú peniaze cez prenesený výkon od štátu. Tohto roku máme rozpočet na úrovni 150 miliónov eur a 61 miliónov je prenesený výkon od štátnej správy na stredné školstvo. Spájanie či rušenie škôl prebieha a prebiehalo vždy len tak, že s tým súhlasili všetky strany. Aj keď to bolo možno neskôr a za viac peňazí, ale radšej tak, ako keby nemal byť nikto spokojný. Myslel som si, že jeden alebo dva roky budeme racionalizovať a rušiť a máme to vyriešené, no nie je to tak. Počet žiakov stále klesá a v tomto roku nastúpilo na stredné školy o 2031 žiakov menej ako v minulom, čo je vysoké číslo. V roku 2002 bolo v našich školách 40.000 žiakov, teraz je to okolo 29.000. Myslím, že budeme musieť ešte racionalizovať, ale veľa už toho nebude a navyše, onedlho by mala demografická krivka v tejto vekovej kategórii stúpať. Školy sme tiež dostali od vlády v dezolátnom stave a dali sme ich dokopy. Využívali sme štrukturálne fondy, naše zdroje a podobne, no stále sa niečo deje a robí. Na druhej strane máme veľmi dobrých pedagógov, pri vyhodnocovaní na Slovensku sme stále na popredných miestach, a to ma teší. Dokonca Stredná priemyselná škola elektrotechnická na Plzenskej ulici v Prešove bola vyhlásená ako najlepšia v rámci odborných škôl.
-Je PSK pripravený na zvyšujúci sa počet prijímateľov sociálnej starostlivosti?-
Orientujeme sa na to, že sociálnu starostlivosť budeme musieť poskytovať väčšiemu počtu prijímateľov. Začali sa formovať neštátne zariadenia, ktoré sčasti tiež financujeme a zároveň dávame dokopy aj naše zariadenia sociálnych služieb. Príkladom sú napríklad domovy sociálnych služieb na Volgogradskej ulici v Prešove, Sabinove, v Giraltovciach, či v Starej Ľubovni. Zriadili sme napríklad nové Krajské autistické centrum či detský stacionár v Kežmarku. Aj v návrhu rozpočtu na budúci rok zvyšujeme prostriedky na túto oblasť. Treba však stále spolupracovať s neštátnymi zariadeniami, charitami a podobne.
-Ktorá doteraz "neobjavená" lokalita v PSK potrebuje dostať šancu, aby prilákala turistov?-
Ak je otázka postavená takto, jednoznačne hovorím Poloniny. Je to nádherná lokalita a žijú tam skvelí ľudia. Bohužiaľ, je tam problém s napojením na Poľsko, pretože cesta, ktorú by sem chceli stavať, je problematická z pohľadu životného prostredia. Z našej strany by však bolo dobré otvoriť priechod Ulič-Zabroď na Ukrajinu. Toto som otvoril pred niekoľkými rokmi. Všetko bolo dohodnuté, zmenila sa však vláda a nejako to nevyšlo. Musíme začať odznova, no ak tu budem ďalšie štyri roky, budem o to bojovať. V Kolonici máme krásnu hvezdáreň. Podľa mňa tam budú chodiť najmä Ukrajinci a Poliaci.
-Dá sa z kompetencií predsedu kraja znižovať nezamestnanosť, ako to deklarujú niektorí vaši súperi?-
Keď si niekto myslí, že ide rozdeľovať finančné prostriedky samosprávy a nájde tam aj peniaze na zamestnanosť, tak sa mýli. Áno, kraj môže vyčleniť aj peniaze na takéto aktivity, no musí to mať jasné pravidlá. Mal som takéto pokusy, myslím na priemyselný park, kde boli podpísané už aj zmluvy s investormi, no práve pravicoví poslanci vtedy ani na druhý pokus tento priemyselný park neschválili. Osobne som toho názoru, že regionálna samospráva môže pomôcť s nezamestnanosťou, no sama ju vyriešiť nemôže. Riešiť vznik nejakých fondov prostredníctvom súkromných firiem vnímam ako veľmi zvláštne. Lebo ide o verejné peniaze a dať ich do súkromnej firmy bez nejakého výberu je zlé. Prešovský kraj je najlepšie hospodáriaci a vytvoril aj najlepšie podmienky na investície. Keď sa opravujú námestia, školy, cesty, nedávame prácu ľuďom? Jasné, že áno. Aj takto nepriamo vstupujeme do politiky zamestnanosti.
