Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo Vranovskom okrese žije 80.000 ľudí a nemocnicu podľa starostov potrebuje.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) - Petíciu za zachovanie nemocnice vo Vranove nad Topľou podpísalo 32.985 signatárov. Petičné hárky odovzdali členovia Združenia miest a obcí Vranovského regiónu v stredu na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR. Rezort chce regiónom reformu dôkladne vysvetliť.
Protestujúci svoj nesúhlas s plánovanou transformáciou nemocnice vo Vranove nad Topľou z akútnej na komunitnú nemocnicu vyjadrili najskôr pred budovou Národnej rady (NR) SR. Počas protestu odovzdali otvorený list do podateľne NR SR, určený predsedovi parlamentu a poslancom NR SR. "Odovzdali sme otvorený list, kde sú formulované všetky naše požiadavky na zachovanie vranovskej nemocnice. Vranovský okres patrí medzi väčšie okresy východného Slovenska a zaslúži si dôstojnú zdravotnú starostlivosť," zdôraznil starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.
Vo Vranovskom okrese žije 80.000 ľudí a nemocnicu podľa starostov potrebuje. "Nemocnica vo Vranove nad Topľou nevykazuje stratu, máme v nej dosť pracovníkov, investovalo sa do nej množstvo eurofondov, je v dobrom stave a je tiež jeden z najvýznamnejších zamestnávateľov v regióne," vymenoval primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan.
S protestujúcimi sa stretol pred parlamentom aj predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Uistil ich o svojej podpore a zopakoval, že návrh reformy nemocníc v tomto znení jeho hnutie nepodporí. "Podporíme ju až vtedy, keď dostanem hlas od regiónov, že ste sa s ministerstvom zdravotníctva dohodli a je to v poriadku," uviedol Kollár. Každá reforma má podľa neho potenciál posunúť veci dopredu, nesmie však ľuďom zničiť život. "Reformu zdravotníctva treba, ale nie spôsobom, že ľuďom obmedzíme zdravotnú starostlivosť. Vo štvrtok (21. 10.) mám stretnutie s ministrom zdravotníctva a má šancu má presvedčiť, keď mi ukáže, že nájde kompromis s regiónmi," dodal Kollár.
Tím MZ bude cestovať po regiónoch a vysvetľovať podstatu reformy. "Už dnes štatistiky ukazujú, že mnoho Slovákov cestuje za kvalitnou zdravotnou starostlivosťou mimo svojho okresu. Podľa štatistík každý tretí občan cestuje za zdravotnou starostlivosťou mimo svojho okresu, hoci nemusí, no cestuje za kvalitou. Reformou chceme vniesť systém, špecializáciu a zvýšenie kvality, čo v konečnom dôsledku prinesie viac zachránených životov. Kontinuálne zároveň zdôrazňujeme, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude," reagovala pre TASR na protest hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Vláda schválila reformu zdravotníctva 29. septembra. Nemocnice sa majú rozdeliť na viacero úrovní. Zoznam nemocníc podľa úrovní však zatiaľ známy nie je. Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú hneď po jej prijatí nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur. Prvé reálne zmeny v praxi sa začnú realizovať v roku 2024.
Protestujúci svoj nesúhlas s plánovanou transformáciou nemocnice vo Vranove nad Topľou z akútnej na komunitnú nemocnicu vyjadrili najskôr pred budovou Národnej rady (NR) SR. Počas protestu odovzdali otvorený list do podateľne NR SR, určený predsedovi parlamentu a poslancom NR SR. "Odovzdali sme otvorený list, kde sú formulované všetky naše požiadavky na zachovanie vranovskej nemocnice. Vranovský okres patrí medzi väčšie okresy východného Slovenska a zaslúži si dôstojnú zdravotnú starostlivosť," zdôraznil starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.
Vo Vranovskom okrese žije 80.000 ľudí a nemocnicu podľa starostov potrebuje. "Nemocnica vo Vranove nad Topľou nevykazuje stratu, máme v nej dosť pracovníkov, investovalo sa do nej množstvo eurofondov, je v dobrom stave a je tiež jeden z najvýznamnejších zamestnávateľov v regióne," vymenoval primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan.
S protestujúcimi sa stretol pred parlamentom aj predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Uistil ich o svojej podpore a zopakoval, že návrh reformy nemocníc v tomto znení jeho hnutie nepodporí. "Podporíme ju až vtedy, keď dostanem hlas od regiónov, že ste sa s ministerstvom zdravotníctva dohodli a je to v poriadku," uviedol Kollár. Každá reforma má podľa neho potenciál posunúť veci dopredu, nesmie však ľuďom zničiť život. "Reformu zdravotníctva treba, ale nie spôsobom, že ľuďom obmedzíme zdravotnú starostlivosť. Vo štvrtok (21. 10.) mám stretnutie s ministrom zdravotníctva a má šancu má presvedčiť, keď mi ukáže, že nájde kompromis s regiónmi," dodal Kollár.
Tím MZ bude cestovať po regiónoch a vysvetľovať podstatu reformy. "Už dnes štatistiky ukazujú, že mnoho Slovákov cestuje za kvalitnou zdravotnou starostlivosťou mimo svojho okresu. Podľa štatistík každý tretí občan cestuje za zdravotnou starostlivosťou mimo svojho okresu, hoci nemusí, no cestuje za kvalitou. Reformou chceme vniesť systém, špecializáciu a zvýšenie kvality, čo v konečnom dôsledku prinesie viac zachránených životov. Kontinuálne zároveň zdôrazňujeme, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude," reagovala pre TASR na protest hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Vláda schválila reformu zdravotníctva 29. septembra. Nemocnice sa majú rozdeliť na viacero úrovní. Zoznam nemocníc podľa úrovní však zatiaľ známy nie je. Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú hneď po jej prijatí nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur. Prvé reálne zmeny v praxi sa začnú realizovať v roku 2024.
