Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Miesto škodlivých herbicídnych látok, ktoré sa bežne používajú na ich úplné odstránenie, chce aplikovať menej používané metódy, avšak šetrnejšie k životnému prostrediu.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) – Bratislavská Petržalka plánuje odstraňovať invazívne dreviny šetrnejším spôsobom. Miesto škodlivých herbicídnych látok, ktoré sa bežne používajú na ich úplné odstránenie, chce aplikovať menej používané metódy, avšak šetrnejšie k životnému prostrediu. Výskum je naplánovaný na roky 2021 a 2022. Samotnému odstraňovaniu invazívnych drevín, ktoré predstavujú značný problém pre životné prostredie, bude zároveň predchádzať ich dôkladná inventarizácia.
"So Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, Pedagogickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave a mestskou časťou Rusovce chceme overiť účinnosť environmentálne šetrných metód na zneškodnenie inváznych drevín v Petržalke. Jednou z navrhnutých metód je aj aplikácia kyseliny pelargonovej a kyseliny octovej, ktoré sú považované za environmentálne šetrnú chemickú ochranu," približuje Ivan Iľko, predseda občianskeho združenia (OZ) Zóny bez pesticídov.
Mestská časť upozorňuje, že invazívne dreviny majú negatívny vplyv na pôvodné druhy a ich biotopy a najviac menia krajinu. Vlastník, správca či užívateľ pozemku je pritom povinný starať sa o pozemok tak, aby na ňom nedochádzalo k rozšíreniu týchto druhov, v prípade ich výskytu je povinný invázne dreviny odstraňovať.
V Petržalke bolo od júla do konca novembra minulého roka odstránených 59 takýchto drevín, a to pajeseňa žliazkatého a javorovca jaseňolistého. Výrubom, najmä pajeseňa, sa starostlivosť o drevinu nekončí, keďže jeho rýchly rast tvorí z pňov husté zárasty a vytláča pôvodnú vegetáciu. "Mestská časť plánuje náhradnú výsadbu za invázne dreviny, čo v prípade ponechania pňov a koreňovej sústavy pajaseňa nie je možné, pretože do pôdy vylučuje koreňmi alelopatické látky, ktoré bránia rastu iných druhov drevín," vysvetľuje Daniela Vašková Kasáková, vedúca oddelenia životného prostredia miestneho úradu.
V bežnej praxi sa na odstránenie pňov a koreňových sústav používa chemická metóda aplikáciou herbicídnych látok, napríklad glyfosátu, alebo frézovanie, teda strojové odstránenie pňov a koreňov. Keďže bezpečnosť herbicídnej látky glyfosát je spochybňovaná a zvažuje sa zastavenie jej autorizácie v EÚ a metóda frézovania je finančne náročná, samospráva sa rozhodla overiť účinnosť menej používaných metód. Ide o metódy mechanické (vylamovanie), chemické (aplikácia kyseliny pelargonovej a octovej) a termické (aplikácia horúcej vody a pary).
"So Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, Pedagogickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave a mestskou časťou Rusovce chceme overiť účinnosť environmentálne šetrných metód na zneškodnenie inváznych drevín v Petržalke. Jednou z navrhnutých metód je aj aplikácia kyseliny pelargonovej a kyseliny octovej, ktoré sú považované za environmentálne šetrnú chemickú ochranu," približuje Ivan Iľko, predseda občianskeho združenia (OZ) Zóny bez pesticídov.
Mestská časť upozorňuje, že invazívne dreviny majú negatívny vplyv na pôvodné druhy a ich biotopy a najviac menia krajinu. Vlastník, správca či užívateľ pozemku je pritom povinný starať sa o pozemok tak, aby na ňom nedochádzalo k rozšíreniu týchto druhov, v prípade ich výskytu je povinný invázne dreviny odstraňovať.
V Petržalke bolo od júla do konca novembra minulého roka odstránených 59 takýchto drevín, a to pajeseňa žliazkatého a javorovca jaseňolistého. Výrubom, najmä pajeseňa, sa starostlivosť o drevinu nekončí, keďže jeho rýchly rast tvorí z pňov husté zárasty a vytláča pôvodnú vegetáciu. "Mestská časť plánuje náhradnú výsadbu za invázne dreviny, čo v prípade ponechania pňov a koreňovej sústavy pajaseňa nie je možné, pretože do pôdy vylučuje koreňmi alelopatické látky, ktoré bránia rastu iných druhov drevín," vysvetľuje Daniela Vašková Kasáková, vedúca oddelenia životného prostredia miestneho úradu.
V bežnej praxi sa na odstránenie pňov a koreňových sústav používa chemická metóda aplikáciou herbicídnych látok, napríklad glyfosátu, alebo frézovanie, teda strojové odstránenie pňov a koreňov. Keďže bezpečnosť herbicídnej látky glyfosát je spochybňovaná a zvažuje sa zastavenie jej autorizácie v EÚ a metóda frézovania je finančne náročná, samospráva sa rozhodla overiť účinnosť menej používaných metód. Ide o metódy mechanické (vylamovanie), chemické (aplikácia kyseliny pelargonovej a octovej) a termické (aplikácia horúcej vody a pary).
