Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obyvatelia by radšej chceli nové parkovisko, poslanec Kríž to považuje za sebecké.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) – Verejnú plaváreň chceme, ale na inom mieste. Aj takéto slová zaznievali v stredu 13. marca na verejnej prezentácii k projektu petržalskej plavárne. Miestnosť v Cik Cak Centre na Jiráskovej ulici sa o 17.00 h úplne zaplnila obyvateľmi. Počas troch hodín diskusií a vzájomného prekrikovania však od nich na adresu plavárne padali najmä negatívne reakcie. Niektorí proti plavárni spisujú aj petíciu.
"NIE PLAVÁREŇ" alebo "CHCEME VEREJNE VOĽNÉ PRÍSTUPNÉ PARKOVISKO". Na stenách miestnosti v Cik Cak Centre viseli počas diskusie odkazy pre samosprávu napísané na kartóne. Prvú verejnú plaváreň v mestskej časti, ktorá má vyrásť v lokalite medzi Jiráskovou a Tupolevovou ulicou, ostro odmietali obyvatelia dotknutých ulíc. Obávali sa hluku zo vzduchotechniky, prehustenej dopravy v lokalite a mestskej časti stále vyčítali, že im berie parkovacie miesta, ktorých je nedostatok. "Už teraz máme problém, kde autá odstaviť," pripomínali mestskej časti.
V lokalite je dnes 36 oficiálnych parkovacích miest, ľudia však okrem nich parkujú aj inde, na zeleni. V rámci projektu sa plánuje podľa slov prednostu miestneho úradu Miroslava Štefánika vybudovať 53 miest, ktoré nahradia pôvodné. "Tieto miesta budú verejne prístupné. Nebude tam žiadna rampa, no parkovisko budú využívať aj návštevníci plavárne," vysvetľoval. Tých má prísť do nej denne približne 640, momentálna návštevnosť by mala byť do 100 ľudí. "To je podľa normy 20 áut, plus jeden, dvaja zamestnanci, ktorí ešte prídu autom. Aby nikto nebol ukrátený, tak na možných plochách v okolí ešte vybudujeme ďalšie parkovacie miesta," podotkol Štefánik.
Mestská časť o inom mieste neuvažuje
Petržalčanom tiež prekážalo, že mestská časť ide stavať na zeleni, ktorú dnes obyvatelia využívajú na prechádzku či hry s deťmi. Územný plán však podľa starostu Vladimíra Bajana definuje lokalitu ako zmiešané územie určené na bytovú výstavbu a občiansku vybavenosť. "Ak prostredie nevyužijeme, príde investor, ktorý tu postaví niečo, proti čomu sa nebudem môcť brániť," reagoval starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Pozemok je totiž vo vlastníctve mesta, mestskej časti ho zverilo za účelom výstavby plavárne ešte vlani v júni. Petržalský a mestský poslanec Oliver Kríž pripomenul, že aj tento pozemok bol na zozname tých, ktoré malo mesto zamieňať za Kráľovu horu, lúku nad Dlhými dielmi. "Ak by sa tak stalo, už dnes by sa tam možno bagrovalo," zdôraznil.
O inom mieste, kde by sa plaváreň postavila, mestská časť neuvažuje. "My sme sa nevyklonili z okna Technopolu a neukázali sme prstom, že tu bude plaváreň. Veľmi sme zvažovali, kde vyrastie, prechádzali sme normy, vlastnícke vzťahy. Petržalka jednoducho nemá pozemky," pripomenul Štefánik. V hre bol napríklad areál výstaviska Incheba, voči ktorému mali miestni poslanci výhrady a aj pozemok Bratislavského samosprávneho kraja na juhu Petržalky. "Dobudovanie prístupových ciest, dotiahnutie infraštruktúry a sietí by spôsobilo niekoľkonásobné predraženie plavárne, ale aj oddialenie celej investície o mesiace, ak nie roky," vysvetlil Bajan.
Plánujú aj saunu či solárium
"Ani vo sne by mi nenapadlo, že takto nekonštruktívne sa Petržalčania postavia k tomu, čo majú pod oknami. Namiesto toho, aby sme hľadali riešenia s parkovaním, vaše argumenty sú čisto sebecké," zhodnotil na záver diskusiu Kríž. Pripomenul, že stavba je komunálny projekt a bude sa realizovať z verejných peňazí. "Mali by sme byť radi za takúto investíciu."
Návrh projektu verejnej plavárne počíta s 25-metrovým plaveckým päťdráhovým bazénom s kapacitou vyše 60 návštevníkov, zážitkovým a detským bazénom a tiež whirlpool pre relax v horúcej vode. Návštevníci v objekte nájdu aj saunový svet, soláriá či občerstvenie.
Predpokladaná prevádzková doba plavárne by mala byť od 8.00 až 10.00 h do 22.00 h a mestská časť uvažuje o cene za hodinu v rozpätí tri až päť eur. Petržalka tiež predpokladá, že prevádzkové náklady sa budú pohybovať okolo 30.000 eur mesačne. "Táto aktivita je tu deficitná, plaváreň stratová určite nebude," myslí si Štefánik.
Celkové náklady na výstavbu plavárne by sa mali vyšplhať na 3,3 milióna eur bez DPH. Financovať ju mestská časť plánuje čiastočne zo zisku z odpredaja akcií Dexia banky a čiastočne z úveru. Vedenie mestskej časti rokuje o možnej spolupráci na tomto projekte aj s Bratislavským samosprávnym krajom.
"NIE PLAVÁREŇ" alebo "CHCEME VEREJNE VOĽNÉ PRÍSTUPNÉ PARKOVISKO". Na stenách miestnosti v Cik Cak Centre viseli počas diskusie odkazy pre samosprávu napísané na kartóne. Prvú verejnú plaváreň v mestskej časti, ktorá má vyrásť v lokalite medzi Jiráskovou a Tupolevovou ulicou, ostro odmietali obyvatelia dotknutých ulíc. Obávali sa hluku zo vzduchotechniky, prehustenej dopravy v lokalite a mestskej časti stále vyčítali, že im berie parkovacie miesta, ktorých je nedostatok. "Už teraz máme problém, kde autá odstaviť," pripomínali mestskej časti.
V lokalite je dnes 36 oficiálnych parkovacích miest, ľudia však okrem nich parkujú aj inde, na zeleni. V rámci projektu sa plánuje podľa slov prednostu miestneho úradu Miroslava Štefánika vybudovať 53 miest, ktoré nahradia pôvodné. "Tieto miesta budú verejne prístupné. Nebude tam žiadna rampa, no parkovisko budú využívať aj návštevníci plavárne," vysvetľoval. Tých má prísť do nej denne približne 640, momentálna návštevnosť by mala byť do 100 ľudí. "To je podľa normy 20 áut, plus jeden, dvaja zamestnanci, ktorí ešte prídu autom. Aby nikto nebol ukrátený, tak na možných plochách v okolí ešte vybudujeme ďalšie parkovacie miesta," podotkol Štefánik.
Mestská časť o inom mieste neuvažuje
Petržalčanom tiež prekážalo, že mestská časť ide stavať na zeleni, ktorú dnes obyvatelia využívajú na prechádzku či hry s deťmi. Územný plán však podľa starostu Vladimíra Bajana definuje lokalitu ako zmiešané územie určené na bytovú výstavbu a občiansku vybavenosť. "Ak prostredie nevyužijeme, príde investor, ktorý tu postaví niečo, proti čomu sa nebudem môcť brániť," reagoval starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Pozemok je totiž vo vlastníctve mesta, mestskej časti ho zverilo za účelom výstavby plavárne ešte vlani v júni. Petržalský a mestský poslanec Oliver Kríž pripomenul, že aj tento pozemok bol na zozname tých, ktoré malo mesto zamieňať za Kráľovu horu, lúku nad Dlhými dielmi. "Ak by sa tak stalo, už dnes by sa tam možno bagrovalo," zdôraznil.
O inom mieste, kde by sa plaváreň postavila, mestská časť neuvažuje. "My sme sa nevyklonili z okna Technopolu a neukázali sme prstom, že tu bude plaváreň. Veľmi sme zvažovali, kde vyrastie, prechádzali sme normy, vlastnícke vzťahy. Petržalka jednoducho nemá pozemky," pripomenul Štefánik. V hre bol napríklad areál výstaviska Incheba, voči ktorému mali miestni poslanci výhrady a aj pozemok Bratislavského samosprávneho kraja na juhu Petržalky. "Dobudovanie prístupových ciest, dotiahnutie infraštruktúry a sietí by spôsobilo niekoľkonásobné predraženie plavárne, ale aj oddialenie celej investície o mesiace, ak nie roky," vysvetlil Bajan.
Plánujú aj saunu či solárium
"Ani vo sne by mi nenapadlo, že takto nekonštruktívne sa Petržalčania postavia k tomu, čo majú pod oknami. Namiesto toho, aby sme hľadali riešenia s parkovaním, vaše argumenty sú čisto sebecké," zhodnotil na záver diskusiu Kríž. Pripomenul, že stavba je komunálny projekt a bude sa realizovať z verejných peňazí. "Mali by sme byť radi za takúto investíciu."
Návrh projektu verejnej plavárne počíta s 25-metrovým plaveckým päťdráhovým bazénom s kapacitou vyše 60 návštevníkov, zážitkovým a detským bazénom a tiež whirlpool pre relax v horúcej vode. Návštevníci v objekte nájdu aj saunový svet, soláriá či občerstvenie.
Predpokladaná prevádzková doba plavárne by mala byť od 8.00 až 10.00 h do 22.00 h a mestská časť uvažuje o cene za hodinu v rozpätí tri až päť eur. Petržalka tiež predpokladá, že prevádzkové náklady sa budú pohybovať okolo 30.000 eur mesačne. "Táto aktivita je tu deficitná, plaváreň stratová určite nebude," myslí si Štefánik.
Celkové náklady na výstavbu plavárne by sa mali vyšplhať na 3,3 milióna eur bez DPH. Financovať ju mestská časť plánuje čiastočne zo zisku z odpredaja akcií Dexia banky a čiastočne z úveru. Vedenie mestskej časti rokuje o možnej spolupráci na tomto projekte aj s Bratislavským samosprávnym krajom.
