Bratislava 30. septembra (TASR) – Bratislavská Petržalka upúšťa od používania pesticídov, herbicídov či umelých hnojív na svojom území. Vytvárať chce tzv. zóny bez pesticídov, ktoré budú obyvateľom deklarovať, že verejný priestor je zdraviu prospešný. Mestská časť by sa tak mala zaradiť k prvým mestám a obciam, kde takýto status už platí.

"Požiadali sme zároveň starostu (Jána Hrčku, pozn. TASR), aby o tom informoval aj ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. A má tiež požiadať Štátne lesy SR, aby zvážili používanie pesticídov, herbicídov či fungicídov na území mestskej časti s tým, že už existujú ekologickejšie alternatívy," uviedol pre TASR petržalský miestny poslanec Miroslav Dragun.

Založením Zón bez pesticídov sa mestská časť zaväzuje k upusteniu od využívania chemických postrekov a umelých hnojív na svojich pozemkoch. Tieto zóny budú identifikované na mape zverejnenej na webovej stránke mestskej časti, označené môžu byť tiež piktogramom, ktorý udeľuje občianske združenie Zóny bez pesticídov. Práve ten je jedným z poskytovateľov piktogramov i licencie. Mestská časť už v tejto súvislosti podpísala zmluvu s predmetným občianskym združením.

"My sme ani doteraz nejakým zásadným spôsobom nepoužívali pesticídy na odstránenie burín. Používala sa napríklad skôr horúca para a iné ekologické technológie," poznamenal Dragun. Priznal však, že v jednej časti mestskej časti bude potrebné používať pesticídy pri ošetrovaní gaštanov, keďže momentálne iná ekologická alternatíva neexistuje. "Ale tam, kde je to možné, budeme to v absolútnej miere minimalizovať," doplnil. Starostlivosť by mala byť v réžii miestneho podniku verejnoprospešných prác.

"Na ministerstve životného prostredia považujeme agrochémiu vždy za krajné riešenie a jej aplikáciu najmä vo vzácnych lokalitách, ktoré chránime, považujeme za absolútne nepatričnú," zdôraznil hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Poznamenal, že hoci využívanie agrochémie v poľnohospodárstve a jej dopady na ľudí nespadajú pod tento rezort, problematike sa ministerstvo venovalo rámcovo aj v jeho Envirostratégii 2030. Tú rezort presadil na vláde, čím je podľa hovorcu smerodajná aj pre iné rezorty.

"Podpora biodiverzity môže prispievať k ekologickej rovnováhe, napríklad dravé vtáky môžu byť z hľadiska eliminácie hlodavcov a drobných škodcov na poliach vhodnou alternatívou chemickej ochrany," uvádza sa okrem iného v materiáli. Píše sa v ňom napríklad aj o celoplošnom monitorovaní, zameranom na stanovovanie a vyhodnotenie výskytu znečisťujúcich látok v pôde. Zaviesť sa má tiež prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve, zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles.

Od používania chemických postrekov na báze glyfosátu, s výnimkou používania prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín a na hubenie škodlivých hlodavcov (rodenticídov) upúšťa aj hlavné mesto, čo odobrili pred časom aj mestskí poslanci. Odstraňovanie buriny a predchádzanie jej rastu chce mesto riešiť systémovo, a to intenzívnou pravidelnou údržbou a čistením spevnených plôch, otázke používania pesticídov sa chce samospráva venovať komplexne.

Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v novembri 2018 schválilo zámer nepoužívať na ničenie burín a ruderálnych rastlín herbicídy na báze glyfosátov na verejných priestranstvách vo vlastníctve BSK a snažiť sa používať prípravky na ekologickom princípe.