Prievidza 21. apríla (TASR) - Barokový Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi postavili i vďaka donorom, pre jeho výzdobu ho považujú za jednu z najkrajších stavieb v strednej Európe. V jeho podzemí sú priestory na pohrebné obrady, pochovaní sú tam i rehoľníci. Históriu stavby a jej zaujímavosti približujú pravidelné prehliadky, ktoré pripravila Turisticko-informačná kancelária (TIK) v Prievidzi.

„Piaristi prišli do Prievidze v roku 1666 z Podolínca na pozvanie grófky Pálffyovej (Františky Pálffy Khuen de Belassi, pozn. TASR). Prichádzajú sem, aby priniesli vzdelanie na hornú Nitru, zakladajú bezplatnú školu. Neskôr pri reholi piaristov vzniká tento nádherný barokový chrám, pretože tu bolo centrum piaristov v Uhorsku. V istom období tu bolo až 42 piaristov, ktorí neskôr idú z Prievidze aj do iných miest,“ priblížil páter z rehole piaristov a rektor kostola Matúš Palaj.

Pálffyovcov pripomína v chráme i erb ich rodu - jeleň so zlomeným kostolom. Pôvodný kostol, s ktorého výstavbou začala rehoľa po svojom príchode na hornú Nitru, už nestojí. Zbúrali ho, keďže sa rehoľa rozširovala a nevyhovoval už rozmermi. „O výstavbu kostola sa konkrétne zaslúžil staviteľ Hyacint Hanghe. S jeho výstavbou začali v roku 1740 a práce pokračovali až 28 rokov do jeho dokončenia,“ spomenula Žofia Hakošová z TIK. Z výstavby sa podľa nej zachoval i denník, čitatelia tam okrem súpisu materiálu nájdu i koľko kureniec sa zjedlo či vypilo piva. Pracovali tam i miestni bez nároku za honorár.

Stavbu považujú za jednu z najkrajších v strednej Európe. Hakošová ozrejmila, že je to pre zachovaný interiér, kostol prežil i druhú svetovú vojnu. „Dodnes tam je vo výbornom stave možné vidieť obrazy, maľby či sochy, kazateľnica dobrého pastiera. Medzi umelcami, ktorí zdobili piaristický kostol, patria sochár Dionýz Ignác Stanetti, maliar Ján Štefan Topoľský z Viedne, tiež Anton Schmidt. Štukatérsku omietku robil Karol Volner,“ doplnila Hakošová.

Kostol má podľa nej i svoje podzemie, nachádza sa tam chodba, ktorá je však zo statických dôvodov zamurovaná, v stene sú však hroby rehoľníkov a bohatých mešťanov, ktorí prispeli na stavbu. „Legendy hovoria, že chodby vedú na Bojnický zámok, ale tiež pod skalku, kde je Mariánsky kostol. Bol tam totiž hrad. Viesť majú aj až na Sivý kameň v Podhradí. A tieto miesta majú byť podobnými chodbami ďalej poprepájané,“ priblížila Hakošová.

Prehliadky kostola sa konajú v stredy a piatky dopoludnia po nahlásení sa v TIK, po dohode i v iných termínoch.