Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom obce je sprístupniť pamiatku aj peším turistom.
Autor TASR
Plaveč 7. septembra (TASR) – Dominantou obce Plaveč v Ľubovnianskom okrese je zrúcanina hradu z konca 13. storočia. Nachádza sa na kopci na pravej strane obce v smere zo Starej Ľubovne a je neprehliadnuteľnou stavbou pri vstupe do dediny.
Už niekoľko rokov sa snažia torzo historického objektu zachrániť, a to aj vďaka projektu úradu práce na podporu nezamestnaných. Koordinátor projektu Martin Sárossy pre TASR uviedol, že v tomto roku získali na mzdy pre pracovníkov z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny 145 000 eur, ďalšími 23 000 eurami na obnovu prispel aj rezortu kultúry.
„Hrad Plaveč sa obnovuje od roku 2014, keď vznikla myšlienka zapojiť sa do projektu. Pracujeme na konzervácii obvodových murív. "
"Tento rok máme za cieľ zastabilizovať tzv. pahýľ, je to zvyšok severnej steny, ktorý je zachovaný do pôvodnej výšky, aj preto je cenný, lebo dokumentuje skutočnú výšku hradu,“ priblížil tohtoročné práce Sárossy. Zároveň sa podarilo objaviť aj nové časti hradu, tzv. parkanový múr, ktorý v celej dĺžke zakonzervovali a domurovali.
„Hrad Plaveč strážil významný brod cez hraničnú rieku Poprad, severnú hranicu Uhorského kráľovstva a to, že si držal svoju funkciu, svedčí o tom, že to bolo významné miesto. V polovici 19. storočia prešiel rozsiahlou prestavbou, ktorá nerešpektovala prvky obrannej architektúry a skôr sa preniesol do honosnej a reprezentatívnej funkcie."
"Po požiari zanikol strešný krov, ktorý držal oslabené múry pokope a dôsledkom toho sa hrad zrútil ako domček z karát,“ priblížil históriu stavby Sárossy. Najvýznamnejšie časti hradu sú podľa neho ukryté pod nánosmi, zatiaľ ich však ešte neodkrývajú, keďže chýba ucelená koncepcia toho, akú funkciu by táto historická pamiatka mala mať v budúcnosti.
„Zatiaľ to šesťročné obdobie, ktoré máme za sebou, ukazuje, že je to úspešný projekt, o čom svedčí aj zvýšená návštevnosť a ohlasy ľudí. Vnímajú hrad, ktorý sa zrazu vynoril z nánosov sutín a náletových drevín. Je to naozaj hodnotný krajinný prvok a v porovnaní s komerčnou obnovou hradu je toto výhodný projekt, pretože sa doň zapájajú aj nezamestnaní,“ upozornil Sárossy, ktorý je pri projekte od začiatku.
Cieľom obce je sprístupniť pamiatku aj peším turistom. Starosta Plavča Peter Šlosár uviedol, že aj preto tam v súčasnosti realizujú projekt v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom. Celkové náklady sú na úrovni 120 000 eur, pričom krajská a obecná samospráva si ich delia na polovicu. Okrem toho sa nad hradom nachádza hrobka rodu Horváth-Palocsayovcov, posledných majiteľov hradu Plaveč.
Chcú ju zakonzervovať a sprístupniť návštevníkom ako súčasť prehliadky hradu. "Zaujímavosťou je, že z tohto miesta je vidieť aj Ľubovniansky hrad, ktorý z hradu Plaveč vidieť nie je,“ ozrejmil Sárossy s tým, že na tomto mieste mohla byť križovatka obchodných ciest, ktoré väčšinou viedli po hrebeňoch. Predpokladá sa, že hrobku, z ktorej je už v podstate len ruina, vyrabovali Nemci počas druhej svetovej vojny.
Kamenný hrad Plaveč postavili v druhej polovici 13. storočia ako reakciu na nájazdy Tatárov. Postupne sa zväčšoval a bol tiež významným sídlom husitov v 15. storočí. Tzv. hradoborectvu sa vyhol vďaka spomínanej prestavbe, stratil však obrannú funkciu. Po požiari z polovice 19. storočia z neho ostali už len ruiny, ktoré sa v súčasnosti snažia zachrániť a zakonzervovať pre ďalšie generácie.
Najväčšou investíciou obce za posledné roky je rekonštrukcia domu kultúry
Najväčšou investíciou obce Plaveč v ľubovnianskom okrese za posledné roky je rekonštrukcia miestneho domu kultúry. Nový starosta Peter Šlosár pre TASR uviedol, že do jeho prestavby, ktorá by mala byť hotová koncom tohto roka, pôjde dohromady viac ako 1,145 milióna eur.
„Z tejto čiastky je 600 000 z úveru, ktorý budeme splácať desať rokov a zvyšok z vlastných zdrojov. S rekonštrukciou sa začalo vlani na jeseň, bol v dezolátnom stave, praskali múry, takže jednu časť sme museli zbúrať. Pristavili sme novú časť, vymenila sa strecha, kompletne sa zmení celý vzhľad aj interiér, rekonštrukciou prejdú všetky miestnosti aj sociálne zariadenia,“ ozrejmil starosta.
V obnovenej stavbe vznikne priestor pre miestnych seniorov, folklórne súbory i združenie mladých ľudí. Zároveň tam bude možné organizovať väčšie či menšie oslavy. „V zadnej časti chceme vybudovať obecnú vývarovňu stravy cez sociálny podnik, z ktorej by sme chceli vydávať jedlá pre našich seniorov,“ priblížil plány Šlosár.
Obec tiež v súčasnosti pracuje na vybavení odborných učební v miestnej základnej škole, na čo sa samospráve podarilo získať zdroje z fondov Európskej únie.
Projekt, v rámci ktorého sa vybuduje jazyková, prírodovedná, polytechnická a tzv. IKT učebňa, si vyžiada takmer 142 000 eur. Okrem toho sa má na budúci rok v Plavči dokončiť rekonštrukcia požiarnej zbrojnice za 54 000 eur, na čo obec získala dotáciu z Ministerstva vnútra SR vo výške 30 000 eur.
„Okrem toho máme v pláne, ak budeme úspešní so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok z európskych fondov, vybudovať zberný dvor v našej obci. Tu sa náklady vyšplhajú na takmer 180 000 eur, okrem samotného zberného miesta sa ráta aj so zakúpením techniky,“ dodáva Šlosár.
Cieľom starostu je tiež vybudovať autobusovú zastávku v smere na Prešov či zrekonštruovať jednu miestnosť na futbalovom ihrisku, kde by malo vzniknúť komunitné centrum. V pláne je tiež na budúci rok sprístupniť pre peších hrad Plaveč novým chodníkom.
V obci žije momentálne viac ako 1850 obyvateľov a toto číslo je za posledné roky stabilné. Cieľom samosprávy je zvýšiť počet ľudí s trvalým pobytom, a to napr. úpravou infraštruktúry k pozemkom pre rodinné domy. Pripravený má aj pozemok na výstavbu nájomnej bytovky pre súkromného investora.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1269 a Plavčania si tak v tomto roku pripomínajú 750. výročie svojho vzniku.
Najstaršia správa hovorí, že Kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené na Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina existovala už pred 12. storočím, okolo roku 1100 totiž uhorský kráľ Koloman usadil vysunutú stráž tzv. Plavcov na ochranu hraníc Uhorska. Práve po nich dedina dostala aj pomenovanie Plaveč.
Meteorologická stanica v obci Plaveč v Ľubovnianskom okrese patrí medzi najstaršie na Slovensku, má 65 rokov. Roky sa o ňu stará 75-ročný Štefan Pekár s manželkou, ich vášeň pre meteorológiu je taká veľká, že niekoľko meracích prístrojov majú dokonca aj doma v záhrade.
„Býval som v bytovke hneď vedľa meteorologickej stanice. Spočiatku, keď sme na seba prevzali sledovanie výsledkov meraní, to bolo veľmi náročné. Museli sme hlásiť výsledky na pošte telefonicky každý deň o 6.37 h, 13.37 h a 20.37 h,“ spomína na začiatky Pekár, ktorý prevzal prácu na stanici pred 37 rokmi.
Nebol vyštudovaný meteorológ a všetko sa s manželkou učili za pochodu. V súčasnosti je už stanica v Plavči zdigitalizovaná, zanietený meteorológ sa však o ňu stará aj naďalej. Okrem toho má doma niekoľko prístrojov, s ktorými pozoruje oblohu, vietor, rosu, hmlu, zrážky a búrku.
"Zakladateľom meteorologickej stanice v Plavči bol notár Alojz Novák, po ňom prevzali štafetu miestni učitelia, napr. aj Valentín Kupec," priblížil Pekár s tým, že od roku 1983 je správcom on a počas tohto obdobia sa mu podarilo zaznamenať viacero zaujímavostí. "V roku 1929 bolo v Plavči -38 stupňov Celzia, čo bola najnižšia tam nameraná teplota.
Naopak, najteplejší deň bol 8. 8. 2013, kedy tu bolo 35,2 stupňa Celzia,“ konkretizoval Pekár s tým, že podľa dostupných údajov sa dá potvrdiť globálne otepľovanie aj na severnom Spiši. Jeho manželka potvrdila, že miestnym sa darí napr. dopestovať hrozno, čo si pred 20 rokmi nevedeli ani predstaviť a v Plavči už rastú aj orechy, čo sa v minulosti nestávalo.
Záznamy si Pekár od roku 1991 zapisuje ručne do tabuľky, a tak vie jednotlivé roky porovnať. „Najnižšia ročná priemerná teplota bola v roku 1996, a to 5,6 stupňa Celzia, naopak, najvyššia bola v roku 2014, keď dosiahla 8,8 stupňa Celzia.
Najdaždivejší bol rok 2010, keď boli aj povodne, vtedy spadlo v priemere extrémnych 1052,7 milimetra na štvorcový meter, naopak, rok 2003 bol najsuchší, kedy padlo v priemere len 513,8 milimetra,“ konkretizoval Pekár. Maximálna snehová pokrývka bola v roku 2000 zaznamenaná na úrovni 70 centimetrov a minimálna, len 13 centimetrov, bola o 13 rokov neskôr.
Dôležité sú aj údaje o hĺbke premrznutia pôdy, v roku 1996 to bolo napr. až 80 centimetrov, pred piatimi rokmi len 17 centimetrov, vtedy bol v Plavči veľmi teplý a daždivý rok. Pekár zároveň dodal, že keď spadol les vo Vysokých Tatrách, počasie v Plavči sa veľmi zmenilo. Predtým prichádzali búrky z juhozápadu a boli veľmi prudké, teraz keď príde nad Spišskú Maguru tlaková níž, tak sa rozdelí a ide smerom na Levoču a Bardejov.
Pani Mária tvrdí, že za tie roky sa museli obaja veľa obetovať pre meteorológiu, často chodili výsledky hlásiť aj za nepriaznivého počasia a vždy museli za seba nájsť náhradu, keď chceli niekam odísť. Zároveň však dodáva, že to stálo za to.
„Ja som bol sedemkrát na dovolenke a počasie nám vždy vyšlo. Verím, že 24-hodinové údaje z našej meracej stanice budú stále prospešné nielen pre poľnohospodárov či dovolenkárov, ale aj na varovanie pred rôznymi extrémnymi poveternostnými vplyvmi,“ dodal na záver Pekár.
Už niekoľko rokov sa snažia torzo historického objektu zachrániť, a to aj vďaka projektu úradu práce na podporu nezamestnaných. Koordinátor projektu Martin Sárossy pre TASR uviedol, že v tomto roku získali na mzdy pre pracovníkov z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny 145 000 eur, ďalšími 23 000 eurami na obnovu prispel aj rezortu kultúry.
„Hrad Plaveč sa obnovuje od roku 2014, keď vznikla myšlienka zapojiť sa do projektu. Pracujeme na konzervácii obvodových murív. "
"Tento rok máme za cieľ zastabilizovať tzv. pahýľ, je to zvyšok severnej steny, ktorý je zachovaný do pôvodnej výšky, aj preto je cenný, lebo dokumentuje skutočnú výšku hradu,“ priblížil tohtoročné práce Sárossy. Zároveň sa podarilo objaviť aj nové časti hradu, tzv. parkanový múr, ktorý v celej dĺžke zakonzervovali a domurovali.
„Hrad Plaveč strážil významný brod cez hraničnú rieku Poprad, severnú hranicu Uhorského kráľovstva a to, že si držal svoju funkciu, svedčí o tom, že to bolo významné miesto. V polovici 19. storočia prešiel rozsiahlou prestavbou, ktorá nerešpektovala prvky obrannej architektúry a skôr sa preniesol do honosnej a reprezentatívnej funkcie."
"Po požiari zanikol strešný krov, ktorý držal oslabené múry pokope a dôsledkom toho sa hrad zrútil ako domček z karát,“ priblížil históriu stavby Sárossy. Najvýznamnejšie časti hradu sú podľa neho ukryté pod nánosmi, zatiaľ ich však ešte neodkrývajú, keďže chýba ucelená koncepcia toho, akú funkciu by táto historická pamiatka mala mať v budúcnosti.
„Zatiaľ to šesťročné obdobie, ktoré máme za sebou, ukazuje, že je to úspešný projekt, o čom svedčí aj zvýšená návštevnosť a ohlasy ľudí. Vnímajú hrad, ktorý sa zrazu vynoril z nánosov sutín a náletových drevín. Je to naozaj hodnotný krajinný prvok a v porovnaní s komerčnou obnovou hradu je toto výhodný projekt, pretože sa doň zapájajú aj nezamestnaní,“ upozornil Sárossy, ktorý je pri projekte od začiatku.
Cieľom obce je sprístupniť pamiatku aj peším turistom. Starosta Plavča Peter Šlosár uviedol, že aj preto tam v súčasnosti realizujú projekt v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom. Celkové náklady sú na úrovni 120 000 eur, pričom krajská a obecná samospráva si ich delia na polovicu. Okrem toho sa nad hradom nachádza hrobka rodu Horváth-Palocsayovcov, posledných majiteľov hradu Plaveč.
Chcú ju zakonzervovať a sprístupniť návštevníkom ako súčasť prehliadky hradu. "Zaujímavosťou je, že z tohto miesta je vidieť aj Ľubovniansky hrad, ktorý z hradu Plaveč vidieť nie je,“ ozrejmil Sárossy s tým, že na tomto mieste mohla byť križovatka obchodných ciest, ktoré väčšinou viedli po hrebeňoch. Predpokladá sa, že hrobku, z ktorej je už v podstate len ruina, vyrabovali Nemci počas druhej svetovej vojny.
Kamenný hrad Plaveč postavili v druhej polovici 13. storočia ako reakciu na nájazdy Tatárov. Postupne sa zväčšoval a bol tiež významným sídlom husitov v 15. storočí. Tzv. hradoborectvu sa vyhol vďaka spomínanej prestavbe, stratil však obrannú funkciu. Po požiari z polovice 19. storočia z neho ostali už len ruiny, ktoré sa v súčasnosti snažia zachrániť a zakonzervovať pre ďalšie generácie.
Najväčšou investíciou obce za posledné roky je rekonštrukcia domu kultúry
Najväčšou investíciou obce Plaveč v ľubovnianskom okrese za posledné roky je rekonštrukcia miestneho domu kultúry. Nový starosta Peter Šlosár pre TASR uviedol, že do jeho prestavby, ktorá by mala byť hotová koncom tohto roka, pôjde dohromady viac ako 1,145 milióna eur.
„Z tejto čiastky je 600 000 z úveru, ktorý budeme splácať desať rokov a zvyšok z vlastných zdrojov. S rekonštrukciou sa začalo vlani na jeseň, bol v dezolátnom stave, praskali múry, takže jednu časť sme museli zbúrať. Pristavili sme novú časť, vymenila sa strecha, kompletne sa zmení celý vzhľad aj interiér, rekonštrukciou prejdú všetky miestnosti aj sociálne zariadenia,“ ozrejmil starosta.
V obnovenej stavbe vznikne priestor pre miestnych seniorov, folklórne súbory i združenie mladých ľudí. Zároveň tam bude možné organizovať väčšie či menšie oslavy. „V zadnej časti chceme vybudovať obecnú vývarovňu stravy cez sociálny podnik, z ktorej by sme chceli vydávať jedlá pre našich seniorov,“ priblížil plány Šlosár.
Obec tiež v súčasnosti pracuje na vybavení odborných učební v miestnej základnej škole, na čo sa samospráve podarilo získať zdroje z fondov Európskej únie.
Projekt, v rámci ktorého sa vybuduje jazyková, prírodovedná, polytechnická a tzv. IKT učebňa, si vyžiada takmer 142 000 eur. Okrem toho sa má na budúci rok v Plavči dokončiť rekonštrukcia požiarnej zbrojnice za 54 000 eur, na čo obec získala dotáciu z Ministerstva vnútra SR vo výške 30 000 eur.
„Okrem toho máme v pláne, ak budeme úspešní so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok z európskych fondov, vybudovať zberný dvor v našej obci. Tu sa náklady vyšplhajú na takmer 180 000 eur, okrem samotného zberného miesta sa ráta aj so zakúpením techniky,“ dodáva Šlosár.
Cieľom starostu je tiež vybudovať autobusovú zastávku v smere na Prešov či zrekonštruovať jednu miestnosť na futbalovom ihrisku, kde by malo vzniknúť komunitné centrum. V pláne je tiež na budúci rok sprístupniť pre peších hrad Plaveč novým chodníkom.
V obci žije momentálne viac ako 1850 obyvateľov a toto číslo je za posledné roky stabilné. Cieľom samosprávy je zvýšiť počet ľudí s trvalým pobytom, a to napr. úpravou infraštruktúry k pozemkom pre rodinné domy. Pripravený má aj pozemok na výstavbu nájomnej bytovky pre súkromného investora.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1269 a Plavčania si tak v tomto roku pripomínajú 750. výročie svojho vzniku.
Najstaršia správa hovorí, že Kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené na Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina existovala už pred 12. storočím, okolo roku 1100 totiž uhorský kráľ Koloman usadil vysunutú stráž tzv. Plavcov na ochranu hraníc Uhorska. Práve po nich dedina dostala aj pomenovanie Plaveč.
Meteorologická stanica v obci patrí medzi najstaršie na Slovensku
Meteorologická stanica v obci Plaveč v Ľubovnianskom okrese patrí medzi najstaršie na Slovensku, má 65 rokov. Roky sa o ňu stará 75-ročný Štefan Pekár s manželkou, ich vášeň pre meteorológiu je taká veľká, že niekoľko meracích prístrojov majú dokonca aj doma v záhrade.
„Býval som v bytovke hneď vedľa meteorologickej stanice. Spočiatku, keď sme na seba prevzali sledovanie výsledkov meraní, to bolo veľmi náročné. Museli sme hlásiť výsledky na pošte telefonicky každý deň o 6.37 h, 13.37 h a 20.37 h,“ spomína na začiatky Pekár, ktorý prevzal prácu na stanici pred 37 rokmi.
Nebol vyštudovaný meteorológ a všetko sa s manželkou učili za pochodu. V súčasnosti je už stanica v Plavči zdigitalizovaná, zanietený meteorológ sa však o ňu stará aj naďalej. Okrem toho má doma niekoľko prístrojov, s ktorými pozoruje oblohu, vietor, rosu, hmlu, zrážky a búrku.
"Zakladateľom meteorologickej stanice v Plavči bol notár Alojz Novák, po ňom prevzali štafetu miestni učitelia, napr. aj Valentín Kupec," priblížil Pekár s tým, že od roku 1983 je správcom on a počas tohto obdobia sa mu podarilo zaznamenať viacero zaujímavostí. "V roku 1929 bolo v Plavči -38 stupňov Celzia, čo bola najnižšia tam nameraná teplota.
Naopak, najteplejší deň bol 8. 8. 2013, kedy tu bolo 35,2 stupňa Celzia,“ konkretizoval Pekár s tým, že podľa dostupných údajov sa dá potvrdiť globálne otepľovanie aj na severnom Spiši. Jeho manželka potvrdila, že miestnym sa darí napr. dopestovať hrozno, čo si pred 20 rokmi nevedeli ani predstaviť a v Plavči už rastú aj orechy, čo sa v minulosti nestávalo.
Záznamy si Pekár od roku 1991 zapisuje ručne do tabuľky, a tak vie jednotlivé roky porovnať. „Najnižšia ročná priemerná teplota bola v roku 1996, a to 5,6 stupňa Celzia, naopak, najvyššia bola v roku 2014, keď dosiahla 8,8 stupňa Celzia.
Najdaždivejší bol rok 2010, keď boli aj povodne, vtedy spadlo v priemere extrémnych 1052,7 milimetra na štvorcový meter, naopak, rok 2003 bol najsuchší, kedy padlo v priemere len 513,8 milimetra,“ konkretizoval Pekár. Maximálna snehová pokrývka bola v roku 2000 zaznamenaná na úrovni 70 centimetrov a minimálna, len 13 centimetrov, bola o 13 rokov neskôr.
Dôležité sú aj údaje o hĺbke premrznutia pôdy, v roku 1996 to bolo napr. až 80 centimetrov, pred piatimi rokmi len 17 centimetrov, vtedy bol v Plavči veľmi teplý a daždivý rok. Pekár zároveň dodal, že keď spadol les vo Vysokých Tatrách, počasie v Plavči sa veľmi zmenilo. Predtým prichádzali búrky z juhozápadu a boli veľmi prudké, teraz keď príde nad Spišskú Maguru tlaková níž, tak sa rozdelí a ide smerom na Levoču a Bardejov.
Pani Mária tvrdí, že za tie roky sa museli obaja veľa obetovať pre meteorológiu, často chodili výsledky hlásiť aj za nepriaznivého počasia a vždy museli za seba nájsť náhradu, keď chceli niekam odísť. Zároveň však dodáva, že to stálo za to.
„Ja som bol sedemkrát na dovolenke a počasie nám vždy vyšlo. Verím, že 24-hodinové údaje z našej meracej stanice budú stále prospešné nielen pre poľnohospodárov či dovolenkárov, ale aj na varovanie pred rôznymi extrémnymi poveternostnými vplyvmi,“ dodal na záver Pekár.
