Posledné rozvaliny kaštieľa však boli podľa pamätníkov na mieste dnešnej Jánošíkovej ulice viditeľné aj po niekoľkých desaťročiach.
Autor TASR
,aktualizované Klenovec/Hrachovo 13. mája (TASR) – Dve Jánošíkove ulice v dvoch obciach Rimavskosobotského okresu majú medzi ostatnými komunikáciami, pomenovanými po tomto najznámejšom slovenskom zbojníkovi, výnimočné postavenie. Nachádzajú sa totiž v miestach, kde Jánošík žil, respektíve na mieste jeho väzenia. Je preto možné, ba dokonca až pravdepodobné, že po nich kráčal samotný Juraj Jánošík.
Prvá z ulíc, Jánošíkova v Klenovci, je situovaná priamo pod Mravcovým vŕškom, teda miestom, kde stála usadlosť, v ktorej po skončení zbojníčenia žil Jánošíkov druh, Tomáš Uhorčík. V Klenovci pôsobil pod falošným menom Martin Mravec a práve v jeho usadlosti Jánošíka v roku 1713 chytili liptovskí drábi.
„Z tohto vŕška sa dá zísť dvomi spôsobmi. Jedna z cestičiek vedie cez lokalitu Močiar až priamo na Jánošíkovu ulicu,“ priblížil riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Klenovci Jaroslav Zvara, ktorý sa jánošíkovskou tematikou dlhodobo zaoberá. Jánošíkova ulica patrí podľa jeho slov medzi pôvodné historické komunikácie v Klenovci, čo okrem iného dosvedčujú aj niektoré zachované staršie domy.
„Je teda celkom možné, že po nej šiel aj Jánošík, keď sa potreboval dostať z Mravcovho vŕška do dediny,“ dodal Zvara s tým, že pomenovanie ulice je rovnaké už niekoľko desaťročí a nemenilo sa ani v rámci premenovávania niektorých miestnych komunikácií po roku 1989.
Druhá Jánošíkova ulica, v Hrachove, má takisto úzku spojitosť so zbojníckou legendou. V jej prípade síce nejde o historickú komunikáciu, ktorá by existovala už v 18. storočí, pretože vznikla až v druhej polovici 20. storočia. Je však situovaná priamo na mieste, kde stál hradný kaštieľ, v ktorom Jánošíka niekoľko dní väznili po jeho prvom zlapaní. Súčasťou dnešnej ulice tak okrem areálu kaštieľa mohla byť napríklad aj prístupová cesta, po ktorej musel ísť i Jánošík.
Hradný kaštieľ v Hrachove sa do dnešných dní nezachoval, podľa archívnych prameňov bol poškodený už v časoch stavovských povstaní v 18. storočí. Po desaťročiach chátrania a postupnej devastácie napokon v roku 1907 posledný majiteľ Gustáv Okolicsány predal jeho zvyšky miestnym obyvateľom, ktorí ho rozobrali na stavebný materiál.
Posledné rozvaliny kaštieľa však boli podľa pamätníkov na mieste dnešnej Jánošíkovej ulice viditeľné aj po niekoľkých desaťročiach. „Pamätám si, že pán Košin, majiteľ jednej záhrady, ktorá vznikla na mieste kaštieľa, často pri práci vykopával nejaké zvyšky základov,“ zaspomínal si jeden z najstarších pôvodných obyvateľov Hrachova, 85-ročný Július Tolčko.
Prvá z ulíc, Jánošíkova v Klenovci, je situovaná priamo pod Mravcovým vŕškom, teda miestom, kde stála usadlosť, v ktorej po skončení zbojníčenia žil Jánošíkov druh, Tomáš Uhorčík. V Klenovci pôsobil pod falošným menom Martin Mravec a práve v jeho usadlosti Jánošíka v roku 1713 chytili liptovskí drábi.
„Z tohto vŕška sa dá zísť dvomi spôsobmi. Jedna z cestičiek vedie cez lokalitu Močiar až priamo na Jánošíkovu ulicu,“ priblížil riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Klenovci Jaroslav Zvara, ktorý sa jánošíkovskou tematikou dlhodobo zaoberá. Jánošíkova ulica patrí podľa jeho slov medzi pôvodné historické komunikácie v Klenovci, čo okrem iného dosvedčujú aj niektoré zachované staršie domy.
„Je teda celkom možné, že po nej šiel aj Jánošík, keď sa potreboval dostať z Mravcovho vŕška do dediny,“ dodal Zvara s tým, že pomenovanie ulice je rovnaké už niekoľko desaťročí a nemenilo sa ani v rámci premenovávania niektorých miestnych komunikácií po roku 1989.
Druhá Jánošíkova ulica, v Hrachove, má takisto úzku spojitosť so zbojníckou legendou. V jej prípade síce nejde o historickú komunikáciu, ktorá by existovala už v 18. storočí, pretože vznikla až v druhej polovici 20. storočia. Je však situovaná priamo na mieste, kde stál hradný kaštieľ, v ktorom Jánošíka niekoľko dní väznili po jeho prvom zlapaní. Súčasťou dnešnej ulice tak okrem areálu kaštieľa mohla byť napríklad aj prístupová cesta, po ktorej musel ísť i Jánošík.
Hradný kaštieľ v Hrachove sa do dnešných dní nezachoval, podľa archívnych prameňov bol poškodený už v časoch stavovských povstaní v 18. storočí. Po desaťročiach chátrania a postupnej devastácie napokon v roku 1907 posledný majiteľ Gustáv Okolicsány predal jeho zvyšky miestnym obyvateľom, ktorí ho rozobrali na stavebný materiál.
Posledné rozvaliny kaštieľa však boli podľa pamätníkov na mieste dnešnej Jánošíkovej ulice viditeľné aj po niekoľkých desaťročiach. „Pamätám si, že pán Košin, majiteľ jednej záhrady, ktorá vznikla na mieste kaštieľa, často pri práci vykopával nejaké zvyšky základov,“ zaspomínal si jeden z najstarších pôvodných obyvateľov Hrachova, 85-ročný Július Tolčko.