Počiatky mlyna sa spájajú s osobou banského ťažiara a obchodníka s drevom Stanka Vilhelmoviča z Kremnice.
Autor TASR
,aktualizované Žiar nad Hronom 6. októbra (TASR) - Kým ešte pred niekoľkými desaťročiami stála v blízkosti Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom budova starého mlyna, dnes už jeho presnú polohu pozná len máloktorý návštevník tohto zeleného kúta mesta. Podľa archeológa Petra Mosného, ktorý je zároveň aj kastelánom priľahlého kaštieľa, by chceli v budúcnosti ľuďom priblížiť, kde sa mlyn kedysi nachádzal.
Ako uviedol Mosný pre TASR, počiatky mlyna sa spájajú s osobou banského ťažiara a obchodníka s drevom Stanka Vilhelmoviča z Kremnice. Ten dostal od arcibiskupa Jána povolenie na zakúpenie usadlosti vo vtedajšom Kríži na základe prísľubu, že postaví pre seba honosné budovy v meste. Zároveň dostal právo postaviť mlyn so zásobárňou vody. "Že mlyn postavil a bol v prevádzke, potvrdzuje aj zmienka o ňom v listine z roku 1470," priblížil Mosný.
V roku 1777 dal prvý banskobystrický biskup František Berchtold mlyn prestavať v barokovom štýle, čo je podľa Mosného dôkazom, že mlyn prosperoval a jeho oprava sa pokryla z jeho výnosov. Tento dátum bol zvečnený aj na priečelí mlyna.
Mlyn bol na svoj pôvodný účel využívaný ešte aj v 20. storočí. Mosný si naň spomína ešte z čias svojho detstva. "Ten mlyn veľmi dlho pôsobil a fungoval. Z klasického mlyna s vodným kolesom neskôr spravili turbínový mlyn, šachta sa tam dodnes nachádza. To sa používalo veľmi dlho, dokonca tu žije jedna pani, ktorá tam ako dieťa bývala, s otcom tam mali prevádzkareň," spomína Mosný.
Neskôr bola v objekte zriadená automechanická dielňa, v 70. rokoch minulého storočia však už bol objekt podľa Mosného opustený. Budova mlyna stála do roku 1990, keď bol úmyselne zapálený, vyhorel a jeho ruiny boli sanované. V súčasnosti už po ňom ostali len základy v zemi a vodné nádrže, ktoré sú dnes používané ako rybníky v parku. Podľa Mosného by chceli v budúcnosti naznačiť, kde mlyn stál, aby sa o ňom prostredníctvom informačnej tabule dozvedeli aj návštevníci parku.
Ako uviedol Mosný pre TASR, počiatky mlyna sa spájajú s osobou banského ťažiara a obchodníka s drevom Stanka Vilhelmoviča z Kremnice. Ten dostal od arcibiskupa Jána povolenie na zakúpenie usadlosti vo vtedajšom Kríži na základe prísľubu, že postaví pre seba honosné budovy v meste. Zároveň dostal právo postaviť mlyn so zásobárňou vody. "Že mlyn postavil a bol v prevádzke, potvrdzuje aj zmienka o ňom v listine z roku 1470," priblížil Mosný.
V roku 1777 dal prvý banskobystrický biskup František Berchtold mlyn prestavať v barokovom štýle, čo je podľa Mosného dôkazom, že mlyn prosperoval a jeho oprava sa pokryla z jeho výnosov. Tento dátum bol zvečnený aj na priečelí mlyna.
Mlyn bol na svoj pôvodný účel využívaný ešte aj v 20. storočí. Mosný si naň spomína ešte z čias svojho detstva. "Ten mlyn veľmi dlho pôsobil a fungoval. Z klasického mlyna s vodným kolesom neskôr spravili turbínový mlyn, šachta sa tam dodnes nachádza. To sa používalo veľmi dlho, dokonca tu žije jedna pani, ktorá tam ako dieťa bývala, s otcom tam mali prevádzkareň," spomína Mosný.
Neskôr bola v objekte zriadená automechanická dielňa, v 70. rokoch minulého storočia však už bol objekt podľa Mosného opustený. Budova mlyna stála do roku 1990, keď bol úmyselne zapálený, vyhorel a jeho ruiny boli sanované. V súčasnosti už po ňom ostali len základy v zemi a vodné nádrže, ktoré sú dnes používané ako rybníky v parku. Podľa Mosného by chceli v budúcnosti naznačiť, kde mlyn stál, aby sa o ňom prostredníctvom informačnej tabule dozvedeli aj návštevníci parku.