Od roku 2007 sa dobrovoľníci pustili v rámci svojich možností do záchrany hradných ruín, ktoré ešte ostali.
Autor TASR
Veľký Šariš 24. septembra (TASR) – Mesto Veľký Šariš sa snaží o obnovu Šarišského hradu už 16 rokov. Prvé pokusy o jeho záchranu sa začali v roku 2000, kedy sa mesto pustilo do čistenia náletových drevín, následne získalo hrad do svojho vlastníctva. Potom nasledovalo vypracovanie projektovej dokumentácie, na čo získala samospráva dotáciu vo výške 100.000 eur. Od roku 2007 sa dobrovoľníci pustili v rámci svojich možností do záchrany hradných ruín, ktoré ešte ostali. Pre TASR to uviedol správca hradu Ladislav Babuščák.
Hlavná etapa nastala v roku 2011, kedy sa hrad Šariš zapojil do pilotného projektu Ministerstva kultúry a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a dostal dotáciu na systematickú záchranu. V prvom roku sa na hrade zamestnalo 30 ľudí. Za šesť rokov tu našlo dočasnú prácu okolo 180 nezamestnaných. Postupne rekonštruujú a zachraňujú hrad tak, aby bol pre návštevníkov bezpečný, prístupný a aby ľudia videli, ako sa na hradoch niekedy žilo. Podľa Babuščáka je to efektívnejšie, ako keby nezamestnaní poberali podporu.
„Tohto roku sme dostali od ministerstva práce dotáciu pre 40 pracovníkov, ktorá slúži na pokrytie nákladov na ich platy, odvody, ochranné pomôcky, úrazové poistenie a stravné, je to zhruba 220.000 eur. Okrem toho sme dostali podľa vypracovaného projektu schváleného Pamiatkovým úradom tiež dotáciu z ministerstva kultúry na náradie a materiál vo výške 28.000 eur,“ konštatoval Babuščák. Hlavnou úlohou tohto roku bolo začať s rekonštrukciou obvodovej hradby horného hradu.
Podmienky sa oproti minulým rokom sprísnili. Úrad práce nastavil nové pravidlá. Mesto muselo prijať 50 % dlhodobo nezamestnaných. „Je to veľký rozdiel. V tejto kategórii sú väčšinou ľudia, ktorí nepracovali dlho, máme aj takých, ktorí nemali prácu sedem rokov a stratili pracovné návyky. Ale i napriek týmto problémom podali veľmi dobrý výkon. Podarilo sa nám vymurovať 50 metrov dlhý múr, ktorý má výšku sedem metrov a hrúbku 2,2 metra, čo je 750 kubíkov. Je to objem práce, ktorý sme zatiaľ nedokázali urobiť ani jeden rok,“ povedal správca hradu.
Práce sú rozvrhnuté do 8. decembra, pretože tento rok sa projekt predĺžil zo šiestich mesiacov na sedem. Babuščák si to pochvaľuje, mohlo by sa podľa neho robiť aj osem mesiacov, ale v tom prípade by sa muselo začínať od apríla. Prvý mesiac by robili prípravné práce, stavali by lešenia a od mája by začali murovať.
Hrad je dnes v takom stave, že má čo ponúknuť návštevníkom. Od 1. mája tu oficiálne otvorili turistickú sezónu a zaviedli vstupné. „Naším cieľom bolo to celé sprofesionalizovať a poskytnúť ľuďom nové služby. Máme sprievodcov, otvorili sme bufet, postavili stojany na bicykle, obnovili všetky ohniská, pri ktorých sú stoly a lavičky. Hostia majú k dispozícii chemické toalety a tečúcu vodu. Urobili sme provizórnu vyhliadkovú plošinu na najvyššej bašte na hrade, kde sa môžu dostať bezpečne po novom schodišti. Je tu 360-stupňový výhľad do okolia, vidno z neho ďalších sedem hradov. Sprístupnili sme polovicu horného hradu, kde sa vlani ľudia nedostali. Myslím, že je vidno, že hrad má svojho pána,“ povedal Babuščák.
Mesto investuje do prevádzky hradu ročne okolo 10.000 eur. Vydalo propagačné materiály a na hrade si návštevníci môžu vyraziť aj hradnú mincu.
Hlavná etapa nastala v roku 2011, kedy sa hrad Šariš zapojil do pilotného projektu Ministerstva kultúry a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a dostal dotáciu na systematickú záchranu. V prvom roku sa na hrade zamestnalo 30 ľudí. Za šesť rokov tu našlo dočasnú prácu okolo 180 nezamestnaných. Postupne rekonštruujú a zachraňujú hrad tak, aby bol pre návštevníkov bezpečný, prístupný a aby ľudia videli, ako sa na hradoch niekedy žilo. Podľa Babuščáka je to efektívnejšie, ako keby nezamestnaní poberali podporu.
„Tohto roku sme dostali od ministerstva práce dotáciu pre 40 pracovníkov, ktorá slúži na pokrytie nákladov na ich platy, odvody, ochranné pomôcky, úrazové poistenie a stravné, je to zhruba 220.000 eur. Okrem toho sme dostali podľa vypracovaného projektu schváleného Pamiatkovým úradom tiež dotáciu z ministerstva kultúry na náradie a materiál vo výške 28.000 eur,“ konštatoval Babuščák. Hlavnou úlohou tohto roku bolo začať s rekonštrukciou obvodovej hradby horného hradu.
Podmienky sa oproti minulým rokom sprísnili. Úrad práce nastavil nové pravidlá. Mesto muselo prijať 50 % dlhodobo nezamestnaných. „Je to veľký rozdiel. V tejto kategórii sú väčšinou ľudia, ktorí nepracovali dlho, máme aj takých, ktorí nemali prácu sedem rokov a stratili pracovné návyky. Ale i napriek týmto problémom podali veľmi dobrý výkon. Podarilo sa nám vymurovať 50 metrov dlhý múr, ktorý má výšku sedem metrov a hrúbku 2,2 metra, čo je 750 kubíkov. Je to objem práce, ktorý sme zatiaľ nedokázali urobiť ani jeden rok,“ povedal správca hradu.
Práce sú rozvrhnuté do 8. decembra, pretože tento rok sa projekt predĺžil zo šiestich mesiacov na sedem. Babuščák si to pochvaľuje, mohlo by sa podľa neho robiť aj osem mesiacov, ale v tom prípade by sa muselo začínať od apríla. Prvý mesiac by robili prípravné práce, stavali by lešenia a od mája by začali murovať.
Hrad je dnes v takom stave, že má čo ponúknuť návštevníkom. Od 1. mája tu oficiálne otvorili turistickú sezónu a zaviedli vstupné. „Naším cieľom bolo to celé sprofesionalizovať a poskytnúť ľuďom nové služby. Máme sprievodcov, otvorili sme bufet, postavili stojany na bicykle, obnovili všetky ohniská, pri ktorých sú stoly a lavičky. Hostia majú k dispozícii chemické toalety a tečúcu vodu. Urobili sme provizórnu vyhliadkovú plošinu na najvyššej bašte na hrade, kde sa môžu dostať bezpečne po novom schodišti. Je tu 360-stupňový výhľad do okolia, vidno z neho ďalších sedem hradov. Sprístupnili sme polovicu horného hradu, kde sa vlani ľudia nedostali. Myslím, že je vidno, že hrad má svojho pána,“ povedal Babuščák.
Mesto investuje do prevádzky hradu ročne okolo 10.000 eur. Vydalo propagačné materiály a na hrade si návštevníci môžu vyraziť aj hradnú mincu.