Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kĺč potvrdil, že ochranári plánujú okrem zefektívnenia manažmentových opatrení budovať aj turistickú infraštruktúru.
Autor TASR
Spišská Stará Ves 16. decembra (TASR) – Po reforme národných parkov prejde pod Správu Pieninského národného parku (PIENAP) 374 hektárov lesných pozemkov. „Celková výmera územia lesov je pritom 1370 hektárov. V tomto období vyhľadávame vlastníkov, ktorí budú ochotní odpredať pozemky v národnom parku (NP), ale aj v ďalších maloplošne chránených územiach v našej územnej pôsobnosti, a to tak lesných ako nelesných pozemkov,“ uviedol pre TASR riaditeľ Správy PIENAP Vladimír Kĺč.
Verí, že spomínaná výmera pozemkov v správe ochranárov bude vďaka tomu postupne narastať. Pod správu prejdú aj lesné pozemky tzv. neznámych vlastníkov, ktoré v súčasnosti spravujú Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP). Kĺč potvrdil, že ochranári plánujú okrem zefektívnenia manažmentových opatrení budovať aj turistickú infraštruktúru.
„Schválená reforma je obrovská výzva vytvoriť dobre fungujúcu správu NP. V mnohých krajinách je fungovanie parkov takýmto spôsobom úplnou samozrejmosťou. Nemusíme ísť vôbec ďaleko, stačí sa pozrieť za rieku Dunajec, kde poľský PIENAP funguje na takomto princípe už takmer celé storočie,“ zhodnotil Kĺč. Zmeny podľa neho prispejú hlavne k zefektívneniu manažmentov a praktickej starostlivosti v území na lesných aj nelesných pozemkoch, zjednodušeniu podávania projektov a ich čerpania. Očakáva aj zlepšenie doterajšej spolupráce s odbornými inštitúciami, akademickou obcou a kolegami zo zahraničia.
Podľa riaditeľa Správy TANAP Pavla Majka je kľúčové pre ochranu prírody, že sa podarilo dostať právnu subjektivitu národných parkov do zákona. „Som tomu rád, je to úľava, trvalo to dosť dlho. Teraz nás čaká veľa práce, bude potrebné nastaviť mechanizmy a priority v tomto území,“ skonštatoval Majko. Pod ochranárov prejde zhruba polovica územia najstaršieho a najväčšieho slovenského NP, ktoré doteraz spravovali ŠL TANAP. Prioritou podľa riaditeľa nebude ťažba dreva a ekonomika, ale zachovanie ekosystému. „Máme ambíciu, aby bol TANAP výkladnou skriňou ochrany prírody,“ zdôraznil.
Dá sa podľa neho očakávať, že sa vďaka reforme urýchli a zreštartuje aj proces zonácie TANAP. Cieľom ochranárov bude na štátnych pozemkoch zväčšiť územie s najvyšším stupňom ochrany prírody.
Okrem zonácie chýba v TANAP aj platný návštevný poriadok. „Momentálne prerokovávame pripomienky záujmových skupín. Aktuálne platí vyhláška, kde je dočasne schválený zoznam vyhradených miest. Je to vlastne transformovaný návštevný poriadok, časť starého aj časť nového. Ja verím, že aj vďaka potenciálu a odbornosti pracovníkov ŠL TANAP, to v najbližšom období dotiahneme,“ ubezpečil Majko. Podľa neho proces schvaľovania pribrzdila pandémia. S kľúčovými záujmovými skupinami, ktoré mali výhrady, ako napr. horolezci, turisti či chovatelia psov, už kompromis našli.
Verí, že spomínaná výmera pozemkov v správe ochranárov bude vďaka tomu postupne narastať. Pod správu prejdú aj lesné pozemky tzv. neznámych vlastníkov, ktoré v súčasnosti spravujú Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP). Kĺč potvrdil, že ochranári plánujú okrem zefektívnenia manažmentových opatrení budovať aj turistickú infraštruktúru.
„Schválená reforma je obrovská výzva vytvoriť dobre fungujúcu správu NP. V mnohých krajinách je fungovanie parkov takýmto spôsobom úplnou samozrejmosťou. Nemusíme ísť vôbec ďaleko, stačí sa pozrieť za rieku Dunajec, kde poľský PIENAP funguje na takomto princípe už takmer celé storočie,“ zhodnotil Kĺč. Zmeny podľa neho prispejú hlavne k zefektívneniu manažmentov a praktickej starostlivosti v území na lesných aj nelesných pozemkoch, zjednodušeniu podávania projektov a ich čerpania. Očakáva aj zlepšenie doterajšej spolupráce s odbornými inštitúciami, akademickou obcou a kolegami zo zahraničia.
Podľa riaditeľa Správy TANAP Pavla Majka je kľúčové pre ochranu prírody, že sa podarilo dostať právnu subjektivitu národných parkov do zákona. „Som tomu rád, je to úľava, trvalo to dosť dlho. Teraz nás čaká veľa práce, bude potrebné nastaviť mechanizmy a priority v tomto území,“ skonštatoval Majko. Pod ochranárov prejde zhruba polovica územia najstaršieho a najväčšieho slovenského NP, ktoré doteraz spravovali ŠL TANAP. Prioritou podľa riaditeľa nebude ťažba dreva a ekonomika, ale zachovanie ekosystému. „Máme ambíciu, aby bol TANAP výkladnou skriňou ochrany prírody,“ zdôraznil.
Dá sa podľa neho očakávať, že sa vďaka reforme urýchli a zreštartuje aj proces zonácie TANAP. Cieľom ochranárov bude na štátnych pozemkoch zväčšiť územie s najvyšším stupňom ochrany prírody.
Okrem zonácie chýba v TANAP aj platný návštevný poriadok. „Momentálne prerokovávame pripomienky záujmových skupín. Aktuálne platí vyhláška, kde je dočasne schválený zoznam vyhradených miest. Je to vlastne transformovaný návštevný poriadok, časť starého aj časť nového. Ja verím, že aj vďaka potenciálu a odbornosti pracovníkov ŠL TANAP, to v najbližšom období dotiahneme,“ ubezpečil Majko. Podľa neho proces schvaľovania pribrzdila pandémia. S kľúčovými záujmovými skupinami, ktoré mali výhrady, ako napr. horolezci, turisti či chovatelia psov, už kompromis našli.
