Národovec a spoluzakladateľ Matice slovenskej Štefan Závodník, minister dopravy Rakúsko-Uhorska Gabriel Baroš, cisársky "večný vojak" Ladislav Gabriel Škultéty.
Autor TASR
,aktualizované Pružina 15. septembra (TASR) – V malebnej obci Pružina pod majestátnym Strážovom sa narodili či pôsobili osobnosti, ktoré svojou prácou či majstrovstvom preslávili obec ďaleko za hranicami Slovenska. Národovec a spoluzakladateľ Matice slovenskej Štefan Závodník, minister dopravy Rakúsko-Uhorska Gabriel Baroš, cisársky "večný vojak" Ladislav Gabriel Škultéty, či vari najznámejšie bratské hokejové trio bratov Šťastných – to všetko sú osobnosti, ktoré sú spojené s Pružinou.
"Štefan Závodník bol rímskokatolícky kňaz, národovec, buditeľ, zakladateľ rôznych spolkov na Slovensku, spoluzakladateľ Matice slovenskej. V pružine prežil 35 najplodnejších rokov svojho života, vybudoval tu školu, kaplnku na hornom konci obce, postavil kostol v Mojtíne, ktorý bol kedysi súčasťou Pružiny. Založil tri školy a svojím dielom predbehol dobu, v ktorej žil," priblížil jedného z velikánov slovenských dejín starosta Pružiny Michal Ušiak.
Závodník bol nekompromisný bojovník proti alkoholizmu, hral na husliach, piane, gitare, flaute, založil poštový úrad v Beluši, neskôr poštu, dedinskú sporiteľňu a záložňu v Pružine. Vynikal v ovocinárstve, za svojho člena si ho zvolila renomovaná ovocinárska spoločnosť v Bavorsku. Práve v Pružine založil Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku. Spolu so Štúrom, Hoďžom, Hurbanom, Palárikom a Radlinským bol v roku 1951 pri tom, keď sa rozhodlo, že stredoslovenčina bude spisovnou rečou všetkých Slovákov. Bol členom delegácie, ktorá v Pešti odovzdala Memorandum národa slovenského a v roku 1963 bol spolu so Štefanom Moyzesom u cisára žiadať splnenie sľubu o poslovenčení škôl. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, spolku Tatrín, Spolku sv. Vojtecha. Zomrel v roku 1885, pochovaný je na čestnom mieste pri vstupe do pružinského kostola. Jeho srdce je uložené v mramorovom sarkofágu v zrekonštruovanej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Pružine.
Podľa Ušiaka bol pružinský rodák Gabriel Baroš najskôr štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy a verejných prác Rakúska - Uhorska a s jeho menom je spojená regulácia Dunaja v Železných vrátach, mal veľký podiel na výstavbe prvého európskeho metra v Budapešti. Ministrom dopravy sa stal v roku 1886 a podstatnou mierou sa pričinil o výstavbu železničnej trate Bratislava – Žilina. Od roku 1889 bol ministrom obchodu, jeho zásluhou sa Uhorsko postavilo hospodársky na nohy. Zomrel v roku 1892 v Budapešti, neskôr jeho pozostatky previezli do mauzólea v ilavskej časti Klobušice. "Dodnes mu väčšie pocty ako Slováci skladajú v Maďarsku. Tam je podľa neho pomenovaná ulica i železničná stanica," podotkol Ušiak s tým, že na mieste v Pružine, kde kedysi stál kaštieľ Barošovcov, je jeho busta.
Legendami opradenou postavou je aj večný vojak rakúsko-uhorskej armády Ladislav Gábriš Škultéty. Ten sa narodil v Mojtíne, ktorý je už samostatnou obcou, no v 18. storočí patril ako salašnícka osada k Pružine. Do cisárskej armády ho naverbovali ako 13-ročného a v službách štyroch cisárov slúžil 80 rokov. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách. Bojoval 12-krát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruským cisárskym vojskám. V Pružine mu pred kostolom postavili rodáci v roku 1855 kamenný obelisk. Zomrel v Rumunsku v roku 1831.
Štefan Závodník
"Štefan Závodník bol rímskokatolícky kňaz, národovec, buditeľ, zakladateľ rôznych spolkov na Slovensku, spoluzakladateľ Matice slovenskej. V pružine prežil 35 najplodnejších rokov svojho života, vybudoval tu školu, kaplnku na hornom konci obce, postavil kostol v Mojtíne, ktorý bol kedysi súčasťou Pružiny. Založil tri školy a svojím dielom predbehol dobu, v ktorej žil," priblížil jedného z velikánov slovenských dejín starosta Pružiny Michal Ušiak.
Závodník bol nekompromisný bojovník proti alkoholizmu, hral na husliach, piane, gitare, flaute, založil poštový úrad v Beluši, neskôr poštu, dedinskú sporiteľňu a záložňu v Pružine. Vynikal v ovocinárstve, za svojho člena si ho zvolila renomovaná ovocinárska spoločnosť v Bavorsku. Práve v Pružine založil Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku. Spolu so Štúrom, Hoďžom, Hurbanom, Palárikom a Radlinským bol v roku 1951 pri tom, keď sa rozhodlo, že stredoslovenčina bude spisovnou rečou všetkých Slovákov. Bol členom delegácie, ktorá v Pešti odovzdala Memorandum národa slovenského a v roku 1963 bol spolu so Štefanom Moyzesom u cisára žiadať splnenie sľubu o poslovenčení škôl. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, spolku Tatrín, Spolku sv. Vojtecha. Zomrel v roku 1885, pochovaný je na čestnom mieste pri vstupe do pružinského kostola. Jeho srdce je uložené v mramorovom sarkofágu v zrekonštruovanej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Pružine.
Gabriel Baroš
Podľa Ušiaka bol pružinský rodák Gabriel Baroš najskôr štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy a verejných prác Rakúska - Uhorska a s jeho menom je spojená regulácia Dunaja v Železných vrátach, mal veľký podiel na výstavbe prvého európskeho metra v Budapešti. Ministrom dopravy sa stal v roku 1886 a podstatnou mierou sa pričinil o výstavbu železničnej trate Bratislava – Žilina. Od roku 1889 bol ministrom obchodu, jeho zásluhou sa Uhorsko postavilo hospodársky na nohy. Zomrel v roku 1892 v Budapešti, neskôr jeho pozostatky previezli do mauzólea v ilavskej časti Klobušice. "Dodnes mu väčšie pocty ako Slováci skladajú v Maďarsku. Tam je podľa neho pomenovaná ulica i železničná stanica," podotkol Ušiak s tým, že na mieste v Pružine, kde kedysi stál kaštieľ Barošovcov, je jeho busta.
Ladislav Gábriš Škultéty
Legendami opradenou postavou je aj večný vojak rakúsko-uhorskej armády Ladislav Gábriš Škultéty. Ten sa narodil v Mojtíne, ktorý je už samostatnou obcou, no v 18. storočí patril ako salašnícka osada k Pružine. Do cisárskej armády ho naverbovali ako 13-ročného a v službách štyroch cisárov slúžil 80 rokov. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách. Bojoval 12-krát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruským cisárskym vojskám. V Pružine mu pred kostolom postavili rodáci v roku 1855 kamenný obelisk. Zomrel v Rumunsku v roku 1831.