Podhradie 9. novembra (TASR) - Jediný zdroj pitnej vody pre Podhradie v okrese Prievidza ohrozoval pred časom investičný zámer. Upozornili na to viacerí tamojší obyvatelia spolu so susedmi z vedľajšej Lehoty pod Vtáčnikom. Investor napokon od zámeru odstúpil, no Podhradčania poukazujú na kvalitu vody. Obec sa k ich apelu na štátne orgány pripojila, vodári tam plánujú inštalovať kalomer.

"Problém vyvstal v poslednom období v určitom kontexte s inou zamýšľanou činnosťou. Myslím, že to nebolo doteraz tak vypuklé, alebo sme to nevnímali ako problém," povedal starosta Ľudovít Michalovič.

Ten sa podľa svojich slov v súčasnosti neobáva, že by obec mala prísť o zdroj pitnej vody, ak nenastanú iné prírodné úkazy. "V minulosti to ovplyvňovala intenzívna banská činnosť, teraz to bol kameňolom, ktorý sa tam prevádzkuje už roky. Zámer padol, investori od neho odstúpili. Padlo to do činnosti, ktorá tam bola predtým (kameňolom, pozn. TASR). V poslednom roku je ešte viac utlmená, ako bola v predchádzajúcich rokoch. Z tohto pohľadu to nevidím tak katastroficky, pokiaľ by tam však niečo nenastalo," ozrejmil.

Aj posudky vodárenskej spoločnosti podľa starostu hovoria o tom, že zdroj neovplyvňujú podzemné, ale podpovrchové vody, ktoré sa zbierajú a zakalenosť súvisí s dažďami a klimatickými podmienkami. "Voda sa tam akumuluje, vodárenská spoločnosť pripravuje podobné riešenie ako v roku 2106 v Lehote pod Vtáčnikom, a to inštaláciu zákalomeru," priblížil.

Foto:

Obyvatelia spísali i petíciu, ktorou sa snažia dosiahnuť, aby daná lokalita bola dlhodobo ochránená. Žiadajú Ministerstvo životného prostredia SR, aby nepovoľovalo cez svoje procesy umiestnenie akéhokoľvek zdroja znečistenia do danej lokality. Rovnako žiadajú vládu SR, aby vyhlásila oblasť za chránený vodohospodársky zdroj.

Podhradie trápia i odpady, kompetencie, na ktoré nemajú malé obce ani ľudské ani finančné kapacity. "Potešilo by nás, keby sa nám podarilo zvýšiť osadenstvo. V tejto súvislosti vyvíjame i určité aktivity, problém však spôsobuje i rozdrobenosť pozemkov, rozšírenie vodovodu či elektrickej kapacity," podotkol Michalovič.

Samospráva zabezpečila rekonštrukcie vybraných miestnych komunikácií, ktoré financovala z úveru i vlastných zdrojov. Podarilo sa jej vystavať dom smútku, zrekonštruovať kultúrny dom a čiastočne aj obecný úrad. V pláne má rekonštrukciu ďalších komunikácií i vyrovnanie obecných majetkov.

Na zveľaďovaní obce sa podieľajú i miestni futbalisti

Nielen na dosahovaní športových úspechov, ale i zveľaďovaní Podhradia v okrese Prievidza bazírujú miestni futbalisti z Telovýchovnej jednoty (TJ) Slovan Podhradie. Klub založili ešte v 40. rokoch minulého storočia, o niekoľko rokov neskôr sa začali podieľať i na rozvoji obce.

Futbalisti sa do zveľaďovania obce zapájali už pred niekoľkými desaťročiami. "Chodilo sa na brigády, keď sa stavala škola, kopec hráčov i ja osobne sme chodili na brigády, keď sa stavali potraviny. Pomáhali sme pri asanáciách poškodených domov následkom poddolovania. Vykonávala to TJ, chodili tam členovia, starší, ale aj hráči," vymenoval predseda TJ Slovan Podhradie Milan Dudáš.

Foto:

V poslednom období sa členovia jednoty podľa neho podieľali na vybudovaní oplotenia nového cintorína i ďalších veciach. "Aj s terajším starostom sme dohodnutí, čokoľvek bude obec potrebovať, dokážeme zorganizovať dvoch, troch, desiatich, 15, ako bude potrebné a aká bude brigáda. Aj keď sú hráči z iných dedín a možno už nemajú vzťah k Podhradiu, robia viac brigád na ihrisku. To je tiež obecný majetok," podotkol.

K TJ v Podhradí sa hlási minimálne 60 ľudí, okrem zveľaďovania obce zvyšujú i miestny lokálpatriotizmus. "Nie všetci môžu mať radi futbal, no keď si v novinách prečítajú o Podhradí, každý už spozornie, je hrdý na to, že sa hovorí o našej obci. Hlavne staršia generácia sú veriaci ľudia a keď mama, ktorá má 80 rokov, ide z kostola, babky sa už jej okolo pýtajú: Hana, ako sme hrali, ako hrali naši chlapci? To už je tiež dôkaz toho, že robotu robíme celkom slušne a obec sa propaguje naďalej," priblížil Dudáš.

Foto:

K miestnemu lokálpatriotizmu sa hlásia podľa neho nielen starší, ale i tí z mladšej generácie. "Celý život som Podhradčan bývajúci v Prievidzi. A takto to cítia viacerí ľudia. V Podhradí mohlo žiť množstvo ľudí, nebyť stavebnej uzávery. Dnes hovoríme o pár tisícoch ľudí, ktorí žijú v okolitých obciach, mestách," dodal.

Posledné dva roky hrávajú Podhradčania v Lehote pod Vtáčnikom. Vlani vyhrali i majstrovstvá oblasti, postup do piatej ligy však odmietli, a to i pre finančné náklady.

Propagáciu Podhradia zabezpečujú i miestni dôchodcovia združení v základnej organizácii Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorá má v súčasnosti 51 členov. "Robíme pre nich zaujímavé podujatia, každý rok máme zájazd. Venujeme sa i kultúrnej oblasti, máme založenú spevácku skupinu Podhradčianky, reprezentujeme obec na rôznych podujatiach," načrtla bývalá starostka obce a predsedníčka základnej organizácie Ružena Boboková. Seniori majú podľa nej už dvojročnú spoluprácu so sociálnym centrom Humanity vo Veľkej Lehôtke, kde chodia spestriť popoludnia týraným ženám, pripravujú tam i Mikuláša, fašiangy i iné podujatia.

Sivý Kameň bol kedysi kráľovským hradom, obnovujú ho dobrovoľníci

Názov dostal podľa sivej farby kameňa, z ktorého ho postavili krátko pred rokom 1350. Bývalý kráľovský hrad Sivý Kameň nad Podhradím v okrese Prievidza postavili pre potrebu zriadenia nového administratívneho centra v južnejšej oblasti Bojnického panstva. Dnes je z národnej kultúrnej pamiatky (NKP) zrúcanina, o jej čiastočnú obnovu sa stará občianske združenie Úhoľ.

"Prvá písomná zmienka o hrade Sivý Kameň je z roku 1352. Je to teda ruina hradu zo 14. storočia, ale jeho výstavba sa musela uskutočniť o niekoľko desaťročí skôr. Paradoxne, nie je to najstaršie osídlenie na hradnom kopci, táto andezitová homoľa bola atraktívna aj pre nositeľov takzvanej púchovskej kultúry. Máme tu tak doklady o ľuďoch aj z prelomu letopočtov," načrtla Dominika Andreánska z občianskeho združenia.

Sivý Kameň je podľa nej jednou z najmenej zachovaných hradných ruín na Slovensku, to však neznamená, že jeho význam tým nejakým spôsobom klesá, práve naopak. "Je to jeden z mála hradov na hornom Ponitrí, ktorý v období stredoveku zohrával svoju významnú úlohu ako pendant Bojnického zámku. To znamená, že spravoval územie na ľavom brehu rieky Nitra," podotkla.

Foto:

O čiastočnú obnovu NKP sa dobrovoľníci snažia už dlhodobo, predmetom pamiatkovej obnovy je už od roku 2013, keď z iniciatívy obce bol podaný grant na Ministerstvo kultúry SR a z týchto zdrojov je naďalej financovaná aj jeho obnova pod vedením občianskeho združenia Úhoľ. "Snažíme sa zachovať a konzervovať tie zvyšky architektúr, ktoré sa nachádzajú nad terénom, ale zároveň postupne odkrývať aj to, čo sa skrýva práve pod zemou. A to nás ešte môže prekvapiť," priblížila Andreánska.

V poslednom období sa dobrovoľníci podľa nej sústredili na torzo obrannej veže v prvom predhradí, ktorá v období existencie hradu plnila svoju strážnu úlohu. "Naším cieľom je vybudovať na tomto mieste po domurovaní, ktoré sa nám tento rok podarilo dovŕšiť, aj prístupové schodisko, aby sme každému návštevníkovi sprístupnili a umožnili ten pohľad na hornonitriansku kotlinu, aký mali práve jeho stredovekí obrancovia," doplnila.

Úloha v podobe obnovy hradu je podľa dobrovoľníkov neľahká, je to však činnosť, ktorú vykonávajú pomimo svojej práce a rodičovských povinností. "Možno toho času nie je toľko, ako si hrad vyžaduje. Preto to bude trvať niekoľko rokov a možno presiahne aj naše životy. Ak začneme teraz, dobre a s radosťou, budeme môcť na hrade niečo dokázať a objaviť," dodala Andreánska.

Foto:

So Sivým Kameňom súvisí i povesť o Jančekovi. Janček bol veliteľom vyslúžilcov a dezertérov, čo rabovali kraj. So svojou skupinou si trúfol aj na Sivý Kameň, tamojšie osadenstvo však hrad obránilo a zo skupiny zajalo zopár útočníkov. Hradný pán ich prikázal popraviť, do jedného z odsúdencov - Jančeka sa však zamilovala jeho dcéra Uliša. Tá pre neho žiadala milosť, keďže v ňom spoznala chlapca, ktorý ju kedysi zachránil pred tureckými vojakmi. Pán Jančekovi milosť napokon udelil, ten strávil vášnivú noc s Ulišou, po ktorej však zmizol. Uliša za ním cválala na svojom koni, keď ho zbadala na vysokej skale. Z obavy, aby Uliša nespadla, sa jej Janček vybral naproti, zrútil sa však do priepasti. Uliša mu zostala do smrti verná a skalu nazvala po Jančekovi.