Podhradie 28. októbra (TASR) – Po niekoľkoročnom úsilí predstaviteľov obce Podhradie v okrese Prievidza a jej obyvateľov sa začala v tomto roku obnova zvyškov hradieb bývalého kráľovského hradu Sivý kameň, ktorý sa už približne sedem storočí vypína na andezitovej homoli nad dedinou.

"Aj pre toto, voľakedy honosné šľachtické sídlo, dostala naša dedina svoj názov," uviedla starostka obce Ružena Boboková na dnešnej tlačovej besede, na ktorej vyhodnotili prvú etapu záchranných prác. Podarilo sa to vďaka finančnej dotácii z Ministerstva kultúry SR, prostriedkom z rozpočtu obce, Hornonitrianskeho múzea (HM) v Prievidzi a aj zapojeniu šiestich nezamestnaných v rámci obnovy kultúrneho dedičstva, dodala starostka.

"V priebehu augusta a septembra sa podarilo po prvý raz uskutočniť prvotný archeologický prieskum a následný architektonicko-historický výskum v okolí torza juhozápadného nárožia hlavnej bránovej veže s oporným pilierom," informovala archeologička HM Dominka Haragová, ktorá práce riadila. Konštatovala, že stav tejto najzachovalejšej časti hradu je v súčasnosti už doslova havarijný. Je potrebné urýchlene zabezpečiť jej stabilizáciu zakonzervovaním a domurovaním dutín v múre, pretože hrozí zrútenie. Pritom najväčšiu dutinu v spodnej časti múru sa už podarilo vyplniť. Archeologička vyslovila presvedčenie, že v budúcom roku bude možné v sanácii pokračovať.

Foto: TASR/ Pavol remiaš

Archeologické nálezy pod vstupnou bránou preukázali, že približne od 14. storočia bol obývaný spoločnosťou, ktorá mala vyššie nároky na luxusnejší život a kultúru bývania. Svedčí o tom nález úlomkov keramických nádob, tanierov a iného kuchynského riadu, ale aj hlinených glazovaných kachlíc, čo potvrdzuje existenciu viacerých kachľových pecí na hrade. Nájdené kosti zvierat zasa svedčia o vtedajšom pestrom jedálničku a príprave jedál. O pôvodnej konštrukcii veže vypovedajú nájdené železné klince a skoby, ktoré fixovali nielen drevenú kostru strechy, ale takisto šindľovú krytinu. "Ďalším zaujímavým nálezom je ostroha s kolieskom a trojlístkovým ukončením jedného z ramien, ktoré sa v Uhorsku začali objavovať od polovice 13. storočia. Úzko súvisia s pasovaním šľachtica za rytiera," vysvetlila Haragová. Všetky archeologické nálezy aj s príslušnou dokumentáciou, vrátane fotografií, si občania a ďalší návštevníci môžu pozrieť na výstave, ktorú pri tejto príležitosti sprístupnili v miestnej knižnici.

Výsledky archeologického prieskumu a výskumu vyzdvihol Peter Barta z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý bol odborným garantom a vedúcim pamiatkového výskumu. Podľa neho výskum ukázal dve etapy budovania bránovej veže, ktorá je dominantou hradnej zrúcaniny. "V týchto dňoch už zazimujeme túto archeologickú lokalitu, zabezpečíme ju proti zrážkovej vode, ale na budúci rok plánujeme pokračovať. Závisí to ale od získania dostatočných finančných prostriedkov," poznamenal Barta.

Podľa historických prameňov výstavbu hradu Sivý kameň si vynútil zánik neďalekého hradu v Prievidzi, v období po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Hrad mal potom mnoho majiteľov. V roku 1524 ho počas tureckých nájazdov vypálili. Oslabený hrad obsadili neskôr žoldnierske hordy lúpežných rytierov. V roku 1626 hrad dobyli vojská sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena, ktoré ho opäť vypálili. "Poslednú ranu pre zanikajúci hrad dalo protihabsburské povstanie Františka II. Rákociho, jeho vojaci hrad úplne zničili. V 19. a najmä v minulom storočí sa na likvidácii múrov podieľali aj obyvatelia obce, ktorí kameň požívali na výstavbu svojich domov. Teraz staré domy búrajú a už sa stalo, že nám niektorí priviezli pôvodné kamene, aby sme ich mohli použiť pri obnove hradu," uzavrela archeologička.

.