Bratislava 6. júna (TASR) – V 70. až 90. rokoch 19. storočia pôsobil v Prešporku vynikajúci odborník na reguláciu povodia Dunaja, taliansky inžinier Enea Grazioso Lanfranconi. Meno tejto významnej osobnosti nesie dodnes internát Fakulty telovýchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) a diaľničný most v Bratislave.

Samotný názov Lafranconi, ktorý sa dodnes viaže k jednej z bratislavských lokalít, ale aj k študentskému domovu a najnovšiemu bratislavskému mostu, je však zaužívaný skomolene. Správne mal byť Lanfranconi, pretože je odvodený z mena slávneho staviteľa.

Enea Grazioso Lanfranconi sa narodil 20. mája 1850 v Pellio Intelvi v Taliansku v rodine Antonia Lanfranconiho, ktorý pracoval ako inžinier na výstavbe železničnej siete v Rakúsko-Uhorsku. Enea študoval v Miláne a v Poľsku, neskôr sa v roku 1867 s rodičmi presťahoval do Prešporku, kde sa natrvalo usadil.

Inžinier Lanfranconi sa zaujímal najmä o riečne toky. Zmapoval Dunaj a zostavil hydrologickú mapu rieky. Rieku začali pod jeho vedením regulovať v roku 1891, v roku 1896 projekt dokončili. Na kongrese geografov v Benátkach získal prvú cenu. Po svojom otcovi zdedil lom, v ňom prvý raz použil samočinnú nakladaciu rampu, ktorú vynašiel. Vynález vzbudil neobyčajnú pozornosť a Lanfranconi si ho nechal patentovať vo väčšine európskych krajín a v Amerike.

Zámerom Lanfranconiho bolo spojiť Dunaj s riekami Rýn, Odra a Labe. Tejto téme venoval aj svoje práce Die Wasserstraßen Europas und die Wichtigkeit der Regulierung der Donau (Vodné cesty v Európe a význam regulácie Dunaja, 1880), Die Regulierung der Flüsse Ungarns (Regulácia riek v Uhorsku, 1882) a ďalšie.

Bol i zanieteným archeológom a filantropom. Okrem iného sa snažil nájsť hrob kráľa Arpáda predpokladajúc, že bol pochovaný na Tureckom kopci neďaleko obce Bad Deutsch-Altenburg.

Stál pri založení Uhorskej historickej spoločnosti. Zbieral tiež umenie (obrazy, grafiky) a knihy. Jeho expozíciu starožitností odmenili v roku 1885 na krajinskej výstave v Budapešti diplomom. Zbierku 1400 starých máp daroval mestu Budapešť, časť medirytín Mestskému múzeu v Bratislave, umelecké obrazy zakúpila po jeho smrti uhorská vláda, najvzácnejšiu zbierku medirytín rozpredali na aukcii v Kolíne nad Rýnom. Jeho obrovská knižnica bola umiestnená v Lanfranconiho bratislavskom paláci (dnešné Ministerstvo životného prostredia SR).

Bol vyznamenaný srbským Rádom Takova, rumunským Rádom kráľovskej koruny a v roku 1894 strieborným Rádom Františka Jozefa.

Lanfranconi žil v Prešporku v miestach, kde sa nachádza dnešná FTVŠ UK a Botanická záhrada. Celú túto plochu zaberali jeho pozemky, na ktorých vybudoval park.

Na sklonku života ho však postihlo psychické ochorenie. Zastrelil sa 9. marca 1895 svojou loveckou puškou. Pochovali ho v talianskom meste Varese.

Na počesť E. G. Lanfranconiho pomenovali v Bratislave vysokoškolský internát a most. Študentský domov Lafranconi je účelovým zariadením Univerzity Komenského v Bratislave a plní úlohu ubytovacieho, sociálneho a výchovného zariadenia. Takmer 200 študentov v ňom nachádza ubytovanie v útulných izbách s pekným výhľadom na rieku Dunaj. Diaľničný most Lafranconi stavali v rokoch 1985 – 1991 a slávnostne ho otvorili v roku 1992. Pôvodne sa mal volať Most mládeže, napokon sa kompetentní rozhodli nazvať ho podľa významného talianskeho staviteľa.

Univerzita Komenského si na ústredných oslavách 26. až 28. júna pripomenie 100 rokov svojho vzniku. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita vznikla v roku 1919 a bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.

V súčasnosti má UK 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov vyše 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z takmer 800 študijných programov.