Ide o projekt v hodnote 5 miliónov eur, na ktorý čerpali financie z Operačného programu Životné prostredie Vojenské lesy a majetky, štátny podnik.
Autor TASR
Ľubica 5. novembra (TASR) – Kežmarok a široké územie Levočských vrchov, ktorým preteká Kežmarský potok, bude pred záplavami chrániť systém suchých poldrov a ďalších vyše 200 biotechnických opatrení v lesoch. Jeden z najväčších poldrov v obci Ľubica, osada Záľubica, si prišiel pozrieť počas dnešného kontrolného dňa minister životného prostredia SR Peter Žiga. Ide o projekt v hodnote 5 miliónov eur, na ktorý čerpali financie z Operačného programu Životné prostredie Vojenské lesy a majetky, štátny podnik.
Žiga skonštatoval, že projekt 11 suchých poldrov je pred dokončením. Kapacitne ešte nie sú zásadným vyriešením protipovodňových opatrení, ktoré rezort životného prostredia robí v tejto oblasti. Aby občania a ich majetky boli celkom chránené, musí rezort postaviť ešte ďalšie tri alebo štyri veľké poldre. Minister uviedol, že projekt v tomto štádiu dokáže zachytiť časť veľkej vody, ale nie je to ešte komplexné riešenie. Kapacita terajších poldrov a opatrení je na úrovni 260.000 kubických metrov, ďalšie pripravované opatrenia, ktoré má ministerstvo pripravené, budú už stavané na kapacitu 6 miliónov kubíkov, čo už je objem, ktorý dokáže minimálne sploštiť prívalovú vlnu.
„Chcem skonštatovať, že je to jeden z ďalších krokov, ktoré chceme vyriešiť v Levočských vrchoch, aby sme vytvorili protipovodňové opatrenia, aby sme chránili majetky a životy obyvateľov tejto doliny a tejto oblasti na povodí Ľubice a priľahlých prítokoch a tokoch,“ uviedol Žiga.
Ide o prvý spoločný projekt v spolupráci s ministerstvom obrany, kedy ich rezortná organizácia mohla čerpať finančné prostriedky z európskych zdrojov. Žiga uviedol, že by radi touto formou pokračovali aj v novom programovom období. Aby Vojenské lesy a majetky mohli čerpať peniaze z Operačného programu Životné prostredie práve na takéto protipovodňové aktivity.
Riaditeľ Vojenských lesov a majetkov, š. p., Ján Juric konkretizoval, že výstavba suchých poldrov je systémovým riešením protipovodňových opatrení. Spolu 11 poldrov postavili v oblastiach Kežmarku, Podolínca a Starej Ľubovne, teda na miestach, kde boli v minulosti najväčšie záplavy. Ich celková kapacita je 260.000 kubíkov, kapacita najväčšieho z nich v Ľubici je 100.000 metrov kubických. Dokážu ochrániť v prepočte okolo 35.000 obyvateľov na slovenskom území a môžu pomôcť aj na poľskej strane. Nad poldrami v lesoch postavili viac ako 200 biotechnických opatrení, čo sú prehrádzky (koše) z drôtov a dreva a tzv. pstruháre, ktoré tiež významne spomaľujú vodný tok a zabezpečujú, aby sa do poldra nedostali usadeniny a naplaveniny a neznižovali ich objem.
K výstavbe ďalších troch či štyroch poldrov, ktoré by mali doplniť systém protipovodňových opatrení v tomto regióne, Žiga uviedol, že ich brzdí komplikovaný terén a veľké množstvo nevysporiadaných pozemkov a majetkových vzťahov. Preto sa dnes stretne s občanmi Kežmarku a chce s nimi diskutovať aj o tomto probléme.
Zničujúce záplavy v tomto regióne boli v roku 2010, ale aj predtým, naposledy veľká voda vystrašila tunajších obyvateľov vlani v máji.
Žiga skonštatoval, že projekt 11 suchých poldrov je pred dokončením. Kapacitne ešte nie sú zásadným vyriešením protipovodňových opatrení, ktoré rezort životného prostredia robí v tejto oblasti. Aby občania a ich majetky boli celkom chránené, musí rezort postaviť ešte ďalšie tri alebo štyri veľké poldre. Minister uviedol, že projekt v tomto štádiu dokáže zachytiť časť veľkej vody, ale nie je to ešte komplexné riešenie. Kapacita terajších poldrov a opatrení je na úrovni 260.000 kubických metrov, ďalšie pripravované opatrenia, ktoré má ministerstvo pripravené, budú už stavané na kapacitu 6 miliónov kubíkov, čo už je objem, ktorý dokáže minimálne sploštiť prívalovú vlnu.
„Chcem skonštatovať, že je to jeden z ďalších krokov, ktoré chceme vyriešiť v Levočských vrchoch, aby sme vytvorili protipovodňové opatrenia, aby sme chránili majetky a životy obyvateľov tejto doliny a tejto oblasti na povodí Ľubice a priľahlých prítokoch a tokoch,“ uviedol Žiga.
Ide o prvý spoločný projekt v spolupráci s ministerstvom obrany, kedy ich rezortná organizácia mohla čerpať finančné prostriedky z európskych zdrojov. Žiga uviedol, že by radi touto formou pokračovali aj v novom programovom období. Aby Vojenské lesy a majetky mohli čerpať peniaze z Operačného programu Životné prostredie práve na takéto protipovodňové aktivity.
Riaditeľ Vojenských lesov a majetkov, š. p., Ján Juric konkretizoval, že výstavba suchých poldrov je systémovým riešením protipovodňových opatrení. Spolu 11 poldrov postavili v oblastiach Kežmarku, Podolínca a Starej Ľubovne, teda na miestach, kde boli v minulosti najväčšie záplavy. Ich celková kapacita je 260.000 kubíkov, kapacita najväčšieho z nich v Ľubici je 100.000 metrov kubických. Dokážu ochrániť v prepočte okolo 35.000 obyvateľov na slovenskom území a môžu pomôcť aj na poľskej strane. Nad poldrami v lesoch postavili viac ako 200 biotechnických opatrení, čo sú prehrádzky (koše) z drôtov a dreva a tzv. pstruháre, ktoré tiež významne spomaľujú vodný tok a zabezpečujú, aby sa do poldra nedostali usadeniny a naplaveniny a neznižovali ich objem.
K výstavbe ďalších troch či štyroch poldrov, ktoré by mali doplniť systém protipovodňových opatrení v tomto regióne, Žiga uviedol, že ich brzdí komplikovaný terén a veľké množstvo nevysporiadaných pozemkov a majetkových vzťahov. Preto sa dnes stretne s občanmi Kežmarku a chce s nimi diskutovať aj o tomto probléme.
Zničujúce záplavy v tomto regióne boli v roku 2010, ale aj predtým, naposledy veľká voda vystrašila tunajších obyvateľov vlani v máji.