Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poloninské lúky sa rozprestierajú na miestach hraničiacich s Ukrajinou a Poľskom.
Autor TASR
Stakčín 14. októbra (TASR) – Horské lúky v Národnom parku (NP) Poloniny v Sninskom okrese po desiatkach rokov opäť pokosili a upravili. „Práce vykonali za takmer 18.000 eur dve vysúťažené spoločnosti,“ uvádza Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR na svojej webovej stránke s tým, že celkovo prešlo manažmentom biotopov viac ako 18 hektárov horských kosných lúk v NP Poloniny. Práce sa sčasti zrealizovali aj na ukrajinskej strane, teda v Užanskom národnom prírodnom parku. Aktivity sa uskutočnili v lokalitách, ktoré sú biotopmi európskeho významu, a to v oblasti Stužice, Riabej skaly, Ďurkovca a masívu Stinskej.
NP Poloniny je pomenovaný práve podľa prírodného fenoménu – horských lúk nad hornou hranicou lesa. Tie sú poloprírodné, nakoľko vznikli činnosťou človeka v období tzv. valašskej kolonizácie pred približne 500 rokmi. „Od svojho vzniku boli pravidelne, predovšetkým ovcami alebo volmi, striedavo pasené alebo kosené,“ vysvetlil pre TASR botanik Správy NP Poloniny v Stakčíne Miroslav Buraľ. Podľa jeho slov je vďaka vzniku týchto lúk v súčasnosti Slovensko bohatšie o viac ako 20 východokarpatských druhov rastlín, ktoré sa tu rozšírili v minulosti z územia dnešnej Ukrajiny, ďalej na západ už nerastú.
Poloninské lúky sa rozprestierajú na miestach hraničiacich s Ukrajinou a Poľskom. Tieto časti boli po druhej svetovej vojne prísne strážené, ich pravidelnej údržbe tunajšími obyvateľmi podľa slov Buraľa bránili miestne a štátne úrady. „Gazdovia v nich preto kosili tajne a ešte nevysušené seno rýchlo z hrebeňov zvážali do dedín,“ vysvetlil. Kosba a pastva lúk, až na niektoré izolované lokality, prestala v 60. rokoch minulého storočia. „Odvtedy začali zarastať vysokými trávami, čučoriedkami a krovinami, ktoré z nich začali vytláčať vzácne východokarpatské druhy rastlín,“ dodal s tým, že pri pokračovaní tohto nežiaduceho trendu by celkom vymizli.
Poloninské lúky má Správa NP Poloniny v Stakčíne podľa slov Buraľa podrobne mapovo i fytocenologicky zdokumentované. „Má na nich založených už 20 rokov päť trvalých monitorovacích plôch, na ktorých sleduje, ako na nich prebieha sukcesia a aký manažment je potrebný na ich záchranu." Tieto lúky sú významné nielen z vedeckého a kultúrno-historického hľadiska, ale i z hľadiska rozvoja mäkkého turizmu. „Tým, že sa nachádzajú predovšetkým na hlavných hrebeňoch v NP, poskytujú návštevníkom nádherné panoramatické výhľady nielen na slovenský, ale aj na ukrajinský a poľský národný park,“ dodal botanik.
Práce boli realizované v rámci nórskeho projektu Ochrana prírody ako príležitosť pre regionálny rozvoj, ktorý v programovej oblasti Cezhraničná spolupráca Slovensko – Ukrajina pokračuje ďalšími aktivitami. V súčasnosti sa tvoria propagačné materiály na podporu mäkkého cestovného ruchu v NP Poloniny, Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a v Užanskom národnom prírodnom parku. Pracovníci tiež realizujú výrobu diaporamy, edukačných tabúľ, pristúpilo sa k údržbe turistických chodníkov v Uličskej doline a momentálne prebieha i elektronická súťaž na stavbu objektov mäkkého cestovného ruchu.
NP Poloniny je pomenovaný práve podľa prírodného fenoménu – horských lúk nad hornou hranicou lesa. Tie sú poloprírodné, nakoľko vznikli činnosťou človeka v období tzv. valašskej kolonizácie pred približne 500 rokmi. „Od svojho vzniku boli pravidelne, predovšetkým ovcami alebo volmi, striedavo pasené alebo kosené,“ vysvetlil pre TASR botanik Správy NP Poloniny v Stakčíne Miroslav Buraľ. Podľa jeho slov je vďaka vzniku týchto lúk v súčasnosti Slovensko bohatšie o viac ako 20 východokarpatských druhov rastlín, ktoré sa tu rozšírili v minulosti z územia dnešnej Ukrajiny, ďalej na západ už nerastú.
Poloninské lúky sa rozprestierajú na miestach hraničiacich s Ukrajinou a Poľskom. Tieto časti boli po druhej svetovej vojne prísne strážené, ich pravidelnej údržbe tunajšími obyvateľmi podľa slov Buraľa bránili miestne a štátne úrady. „Gazdovia v nich preto kosili tajne a ešte nevysušené seno rýchlo z hrebeňov zvážali do dedín,“ vysvetlil. Kosba a pastva lúk, až na niektoré izolované lokality, prestala v 60. rokoch minulého storočia. „Odvtedy začali zarastať vysokými trávami, čučoriedkami a krovinami, ktoré z nich začali vytláčať vzácne východokarpatské druhy rastlín,“ dodal s tým, že pri pokračovaní tohto nežiaduceho trendu by celkom vymizli.
Poloninské lúky má Správa NP Poloniny v Stakčíne podľa slov Buraľa podrobne mapovo i fytocenologicky zdokumentované. „Má na nich založených už 20 rokov päť trvalých monitorovacích plôch, na ktorých sleduje, ako na nich prebieha sukcesia a aký manažment je potrebný na ich záchranu." Tieto lúky sú významné nielen z vedeckého a kultúrno-historického hľadiska, ale i z hľadiska rozvoja mäkkého turizmu. „Tým, že sa nachádzajú predovšetkým na hlavných hrebeňoch v NP, poskytujú návštevníkom nádherné panoramatické výhľady nielen na slovenský, ale aj na ukrajinský a poľský národný park,“ dodal botanik.
Práce boli realizované v rámci nórskeho projektu Ochrana prírody ako príležitosť pre regionálny rozvoj, ktorý v programovej oblasti Cezhraničná spolupráca Slovensko – Ukrajina pokračuje ďalšími aktivitami. V súčasnosti sa tvoria propagačné materiály na podporu mäkkého cestovného ruchu v NP Poloniny, Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a v Užanskom národnom prírodnom parku. Pracovníci tiež realizujú výrobu diaporamy, edukačných tabúľ, pristúpilo sa k údržbe turistických chodníkov v Uličskej doline a momentálne prebieha i elektronická súťaž na stavbu objektov mäkkého cestovného ruchu.
