Dolný Kubín 22. apríla (TASR) - Pomenovanie námestia v Dolnom Kubíne po biskupovi Jánovi Vojtaššákovi je neprípustné a v rozpore so zákonom. Konštatuje to prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR Peter Mihál, podľa ktorého ide o pomenovanie po predstaviteľovi režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii. Podal preto protest proti všeobecnému záväznému nariadeniu (VZN), ktoré rieši názvy ulíc a iných verejných priestranstiev v meste, žiada ho zrušiť a prijať nové. Protestom prokurátora sa majú zaoberať vo štvrtok (24. 4.) dolnokubínski mestskí poslanci. Mestská rada im odporúča protestu nevyhovieť.

Prokurátor poukázal na stanoviská Ústavu pamäti národa (ÚPN) a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k Vojtaššákovi. Ako tvrdí, podľa nespochybniteľných historických faktov sa spolupodieľal na konaní, ktoré možno považovať za nacistické zločiny. Pomenovanie námestia po Vojtaššákovi podľa prokurátora uráža cítenie príslušníkov náboženstva resp. národnosti, ktoré boli predmetom preukázaných perzekúcií.

Zároveň vo svojom proteste prokurátor upozornil mesto aj na názov Ulice Šmidkeho, u ktorej je predpoklad, že ide o Karola Šmidkeho, ktorý bol okrem iného v rokoch 1948 až 1950 aj predseda Slovenskej národnej rady. Z materiálov k VZN však podľa prokurátora nie je zrejmé, či sa jedná práve o túto osobu. Takisto podotkol aj názov Ulice Generála Svobodu, ktorá je pomenovaná po generálovi Ludvíkovi Svobodovi, ktorý bol v rokoch 1968 až 1975 prezidentom Československej socialistickej republiky, teda išlo o predstaviteľa komunistického režimu.

Prokurátor uviedol, že samospráva si pred prijatím VZN nevyžiadala od ÚPN vyjadrenie, či tieto osoby možno považovať za predstaviteľov režimu, po predstaviteľoch ktorých je pomenovanie verejných priestorov v meste v zmysle zákona zakázané. Touto nečinnosťou a následným prijatím VZN bol podľa prokurátora porušený zákon. Žiada preto nariadenie zrušiť a prijať nové, ktoré bude v súlade so zákonom.

Mesto v dôvodovej správe uviedlo, že návrh na pomenovanie námestia bol na podnet Rímsko-katolíckej cirkvi v Dolnom Kubíne a bol predložený na posúdenie názvoslovnej komisii, ktorá ho v marci 1997 posúdila a odporučila mestskému zastupiteľstvu prijať. „Súčasne predložila návrh na vyjadrenie okresnej názvoslovnej komisii,“ podotklo mesto s tým, že Okresný úrad v Dolnom Kubíne na základe odporúčania okresnej názvoslovnej komisie súhlasil s pomenovaním nového námestia na Námestie Jána Vojtaššáka.

Mesto tvrdí, že VZN z uplynulého roka, voči ktorému podal prokurátor protest, nezavádzalo nové názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, ani ich nijak nemenilo, okrem opravy názvu ulice Janoškova. „Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k zmene ani vytvoreniu nového názvu nebol dôvod na oslovenie Ústavu pamäti národa a žiadanie jeho vyjadrenia,“ podotkla samospráva.

Pre protest si vyžiadala oficiálne stanovisko Rímskokatolíckej cirkvi - Biskupstvo Spišské Podhradie o členstve Vojtaššáka v štátnej funkcii, ako aj k jeho postoju k prenasledovaným. Mesto poukázalo aj na článok na webe ÚPN z roku 2015 s názvom „V Zákamennom si pripomenuli 50. výročie smrti biskupa Jána Vojtaššáka“, kde bol vtedajší predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák citovaný, že bol Vojtaššák v roku 1990 rehabilitovaný. Zároveň mu v mene ÚPN vzdal úctu a uznanie „za jeho životné svedectvo v zápase za zachovanie duchovných hodnôt a jeho vytrvalý odpor proti zločineckej ideológii“.

Biskupstvo vo svojom stanovisku okrem iného uviedlo, že Vojtaššák nebol politikom a ani straníckym funkcionárom vtedajšieho režimu, ale bol biskupom na čele diecézy. "Neskorší komunistický režim ho práve pre túto skutočnosť vo vykonštruovanom procese obvinil a vo väzení s ním kruto zaobchádzal," uviedlo s tým, že sa Vojtaššák snažil o mier, dobro a pokoj vo svojej diecéze i na celom Slovensku. "Jeho služba vylučovala organizovanie ilegálnych politických aktivít," podotklo.