Poprad 25. marca (TASR) - Od prvého transportu židovských žien a dievčat z Popradu uplynulo 83 rokov. Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Richard Duda pri príležitosti utorkovej spomienky upozornil, že tragickým udalostiam predchádzala nenávisť, obmedzovanie práv ľudí, dehumanizácia i odobratie majetku.

"Toto bolo zavŕšenie absolútneho zla, ľahostajnosti a nevšímavosti. Keď stratíme historickú pamäť, tak sme odsúdení na to, aby sa tie udalosti vrátili a zopakovali v inej forme. Je to naša morálna a etická povinnosť pripomínať túto dobu. Kontexty sa opakujú a o to naliehavejšie je stretávať sa na takýchto miestach," skonštatoval Duda.

Na pietnom akte sa zúčastnila aj Naďa Lambertová, ktorá sa spolu s mamou ukrývala pred nacistami, keď mala len jeden rok. "Najprv sme boli v horách v bunkri, tam ale boli veľmi ťažné podmienky, plakala som a hrozilo, že prezradím desať ľudí, ktorí sa tam tiež ukrývali. Potom sa otcovi podarilo nájsť manželov v dedine Baláže a tí nás ukryli. U nich sme boli takmer až do oslobodenia," priblížila.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský na sociálnej sieti upozornil, že jediným "zločinom" odvlečených žien bolo, že sa narodili ako Židovky. "Tento tragický deň nám pripomína, kam až môže viesť nenávisť, predsudky a neúcta k ľudskému životu," uviedol. V dnešnej dobe sa podľa neho opäť stretávame s prejavmi nenávisti, intolerancie a diskriminácie. "Je preto dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pripomínať si hodnotu ľudského života a význam ochrany základných práv a slobôd všetkých ľudí bez rozdielu," podotkol.

Prvý transport z Popradu odišiel do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau 25. marca 1942. Takmer tisíc dievčat si myslelo, že idú pracovať, netušili, že ich vezú na istú smrť. So svojimi študentmi chodieva k pamätnej tabuli, ktorú odhalili na stanici v roku 2002 z iniciatívy dvoch preživších, aj učiteľ Strednej odbornej školy polytechnickej J. A. Baťu vo Svite Vladimír Andráš. "Chodíme tu viackrát do roka, ukladáme k tabuli fotografie tých mladých dievčat, kamienky s ich menami či básne. Aj v rámci výučby sa snažíme pripomínať túto udalosť. Neraz sa stalo, že prišli deti za mnou a hovorili o tom, že ich predkovia boli v koncentračnom tábore. Pamätníkov a preživších ubúda a práve ďalšie generácie a aj my, ktorých tieto udalosti nepostihli, máme zodpovednosť voči ľuďom, ktorí tam zahynuli, pripomínať si to," upozornil.

V Tatranskej galérii sa pri príležitosti výročia uskutoční aj výstava autora Martina Korčoka z Múzea holokaustu v Seredi pod názvom Svedectvá preživších. Vznikla počas nakrúcania filmových dokumentov v rokoch 2015 až 2025. "Dopĺňajú ju emotívne výpovede mužov a žien, ktorí môžu ako poslední povedať, že prežili hrôzy holokaustu. Osobné svedectvá sú spomienkami ľudí, ktorí autorovi vyrozprávali svoj životný príbeh z takých bolestných a pre súčasnú generáciu už takmer nepredstaviteľných čias. Výstavou chce autor prispieť k tomu, aby ich slová nikdy nezapadli prachom," priblížila riaditeľka galérie Anna Ondrušeková.

Prvá vlna deportácie sa začala 25. marca a končila sa v októbri 1942, keď v 57 transportoch vyviezli z nášho územia proti vlastnej vôli približne 58.000 Židov, stratili štátnu príslušnosť a za každého z nich štát zaplatil 500 ríšskych mariek. Druhá vlna sa začala v septembri 1942, úplne posledný transport zo Slovenska odišiel zo Serede 31. marca 1945.