Podľa Fedičovej ďalších slov pôvodný vodný hrad v roku 1619 vyhorel a na jeho mieste začali jeho vtedajší majitelia Drugetovci s výstavbou rozľahlého reprezentatívneho kaštieľskeho sídla.
Autor TASR
Humenné 23. augusta (TASR) – Prietrž mračien v utorok 18. augusta spôsobila v meste Humenné okrem iného i vybreženie Kudlovského potoka. Ako o tom TASR informovala Jana Fedičová z Vihorlatského múzea sídliaceho v renesančnom kaštieli, ktorý susedí s jeho tokom, ten už v 13. storočí napĺňal obrannú vodnú priekopu nížinného hradu, ktorý v tom čase stál na mieste kaštieľa.
"Výška vody aj s kusmi naplaveného materiálu dosahovala počas hodinového intenzívneho dažďa pri západnom kaštieľskom múre vyše pol metra," priblížila situáciu z utorka s tým, že humenský kaštieľ sa "stal na tri hodiny opäť vodným hradom". Úroveň valiacej sa vody pritom označila za "storočnú".
Podľa Fedičovej ďalších slov pôvodný vodný hrad v roku 1619 vyhorel a na jeho mieste začali jeho vtedajší majitelia Drugetovci s výstavbou rozľahlého reprezentatívneho kaštieľskeho sídla. "Vodnou priekopou bol kaštieľ vybavený aj v rokoch 1674 – 1676. Dôkazom je dodnes replika padacieho mosta pred vstupnou múzejnou bránou," doplnila s tým, že neskôr pri premene okolia kaštieľa na veľkolepý francúzsky a anglický park sa voda z Kudlovského potoka využívala už len ako rezervoár vody v studni a v priľahlom parkovom rybníku.
Ako Fedičová dodala, Kudlovský potok spôsobil v meste veľkú povodeň naposledy 5. júna 1927. Aj vtedy mal prúd vody zaliať námestie a priľahlé ulice. "V tom čase už mal Kudlovský potok pretekajúci stredom námestia zregulovaný tok a spevnené brehy a vyliatie potoka nespôsobilo v meste veľké škody," uzavrela.
"Výška vody aj s kusmi naplaveného materiálu dosahovala počas hodinového intenzívneho dažďa pri západnom kaštieľskom múre vyše pol metra," priblížila situáciu z utorka s tým, že humenský kaštieľ sa "stal na tri hodiny opäť vodným hradom". Úroveň valiacej sa vody pritom označila za "storočnú".
Podľa Fedičovej ďalších slov pôvodný vodný hrad v roku 1619 vyhorel a na jeho mieste začali jeho vtedajší majitelia Drugetovci s výstavbou rozľahlého reprezentatívneho kaštieľskeho sídla. "Vodnou priekopou bol kaštieľ vybavený aj v rokoch 1674 – 1676. Dôkazom je dodnes replika padacieho mosta pred vstupnou múzejnou bránou," doplnila s tým, že neskôr pri premene okolia kaštieľa na veľkolepý francúzsky a anglický park sa voda z Kudlovského potoka využívala už len ako rezervoár vody v studni a v priľahlom parkovom rybníku.
Ako Fedičová dodala, Kudlovský potok spôsobil v meste veľkú povodeň naposledy 5. júna 1927. Aj vtedy mal prúd vody zaliať námestie a priľahlé ulice. "V tom čase už mal Kudlovský potok pretekajúci stredom námestia zregulovaný tok a spevnené brehy a vyliatie potoka nespôsobilo v meste veľké škody," uzavrela.