Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Regióny

Pražská katedrála darovala na Slovensko relikviu sv. Víta

Katedrála sv.Víta Foto: wikimedia.org

Veľké Kostoľany si v tomto roku pripomínajú 785. výročie prvej písomnej zmienky o ville sancti Viti - o obci s kostolom a patrocíniom sv. Víta.

Veľké Kostoľany 20. januára (TASR) – Vo Veľkých Kostoľanoch v okrese Piešťany je jediný farský kostol na Slovensku pomenovaný po sv. Vítovi.

Od nedele 19. januára sa na jeho oltári nachádzajú ostatky tohto svätca, pochádzajúce z katedrálneho chrámu sv. Víta, Václava a Vojtěcha v Prahe, ktoré farnosti darovala Pražská arcidiecéza. Stalo sa tak pri príležitosti vyhlásenia roku 2014 za Jubilejný rok sv. Víta.

Jubilejný rok otvoril Ján Orosch počas nedeľnej slávnostnej omše. Informovala o tom dnes webová stránka Trnavskej arcidiecézy. Relikviu počas bohoslužby vsadili do oltára. Na Slovensko prišla na žiadosť trnavského arcibiskupa Jána Oroscha a so súhlasom pražského arcibiskupa Dominika Duku. Orosch požehnal aj nový erb, zástavu a štandardu veľkokostolianskej farnosti.

Na rok sv. Víta je vo farnosti pripravený aj ďalší program. Každý mesiac bude jedna omša venovaná jednotlivým uliciam Veľkých Kostolian. Postupne budú pozývaní aj duchovní, ktorí vo Veľkých Kostoľanoch pôsobili, i ďalší hostia – predstavitelia katolíckych médií a inštitúcií, aby celebrovali bohoslužby a stretli sa s veriacimi. Naplánovaný je aj júnový Deň farnosti, augustový Víkend pre rodiny, septembrová púť a počas celého roka organové koncerty. Vyvrcholením jubilejného roka bude slávnosť na sviatok patróna kostola sv. Víta.

Veľké Kostoľany si v tomto roku pripomínajú 785. výročie prvej písomnej zmienky o ville sancti Viti - o obci s kostolom a patrocíniom sv. Víta. Svätec pochádza zo Sicílie, zomrel mučeníckou smrťou v roku 303. Jeho sviatok slávi katolícka cirkev 15. júna. Sv. Vít je patrónom rybárov. Ostatky svätca sú súčasťou svätovítského pokladu v pražskej katedrále, ktorého podstatnú časť zhromaždil cisár Karol IV.