Rimavská Sobota 10. apríla (TASR) – Pre Gemer-Malohont bola počas Veľkonočného pondelka v minulosti typická najmä oblievačka. Vo viacerých lokalitách regiónu bol rozšírený aj zvyk dievčat, ktoré oblievačku chlapcom nasledujúci deň vracali. V Tisovci túto tradíciu zaznamenal už v roku 1868 pedagóg Gustáv Lojko Hostivít. Pre TASR to uviedla etnologička Gemersko-malohontského múzea Ľudmila Pulišová.

V regióne Gemer-Malohont bol na oblievanie dievčat počas Veľkonočného pondelka vymedzený čas od skorého rána do poludnia. Tento zvyk podľa Pulišovej vo svojom diele venovanom Gemerskej stolici zaznamenal začiatkom 19. storočia aj Ladislav Bartholomeides.

"Na Veľkú noc polievajú muži ženy studenou vodou a mládenci sa veľmi usilujú vytiahnuť svoje milé a priateľky z domov a ponoriť ich do studne, potoka alebo rieky. Je to nebezpečný zvyk, ktorý je známy aj v susednom Spiši a ktorý v tomto chladnom ročnom období stál už nejedno dievča zdravie alebo aj život," opísal tradíciu Bartholomeides.

V každej domácnosti bolo pre mládencov pripravené pohostenie, ktoré dievčatá priniesli kúpačom na večernú tanečnú zábavu. Chlapci za polievanie dostávali aj odmenu, a to najmä v podobe zdobených, neskôr čokoládových vajíčok, niekedy i drobných peňazí. Varenie, pečenie a príprava jedál, ako aj farbenie a ozdobovanie vajíčok sa v regióne konalo väčšinou počas Bielej soboty.

"Z mäsových jedál sa pripravovala najmä bravčovina, varila sa šunka, vo viacerých lokalitách pripravovali jahňa. Čo sa týka techník zdobenia veľkonočných vajíčok, v Gemeri-Malohonte bolo v minulosti rozšírené farbenie vajíčok v prírodných odvaroch, napríklad z cibuľových šupiek či červenej repy," priblížila Pulišová. Ako dodala, vajíčka sa zdobili odtlačkami listov rastlín, batikovaním či maľovaním. V okolí Dobšinej bola obľúbená aj technika vyškrabovania.