Bratislava 4. septembra (TASR) - Nezameniteľnou súčasťou bratislavskej panorámy je Most Apollo, v poradí piaty a zatiaľ najnovší most cez rieku Dunaj. K zvlášnostiam tohto stavebného diela patrí napríklad aj to, že jeho konštrukčné časti nezvierajú ani jeden pravý uhol. Atraktívne je aj jeho efektné osvetlenie po zotmení.
Autorom projektu Mostu Apollo bol stavebný inžinier a projektant mostov Miroslav Maťaščík. Špecifikáciu protikoróznej ochrany a návrh náterového systému vytvoril RNDr. Petr Nevěčný. Od slávnostného otvorenia mosta uplynie v piatok 4. septembra 15 rokov.
Prvé „Zámky lásky“ sú na zábradlí bratislavského mosta Apollo, ktorý premosťuje Dunaj. Tento zvyk je známy z viacerých európskych miest a turistických destinácií.Foto: TASR/Štefan Puškáš
Oblúkový Most Apollo slávnostne otvorili 4. septembra 2005, pre motoristov, linky MHD, cyklistov či chodcov ho sprístupnili o deň neskôr. V súčasnosti po ňom denne prejde približne 50.000 vozidiel. Most zjednodušil spojenie Petržalky s Ružinovom a Novým Mestom a odľahčil od dopravy centrum Bratislavy aj ostatné mosty, predovšetkým susedný Prístavný most či Most SNP.
História Mostu Apollo siaha do roku 1976, kedy bol plán jeho výstavby zahrnutý do územného plánu mesta Bratislavy. Dlho však nebolo rozhodnuté o dopravnej koncepcii tohto premostenia. Až v roku 1999 sa definitívne rozhodlo, že Most Apollo bude tzv. cestný mestský most.
Nevyhnutnosť nového premostenia v hlavnom meste potvrdil prieskum dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na bratislavských komunikáciách v rokoch 2005 až 2035. Ak by podľa expertov most nepostavili, spôsobilo by to neúnosnú dopravnú situáciu spojenú s preťaženosťou ciest, kolapsami na križovatkách, častejšou nehodovosťou či zvýšením exhalátov a hluku.
Základný stavebný kameň mosta položili 17. decembra 2002 a stavebné práce sa začali 2. februára 2003. Meno dostal na základe ankety podľa rafinérie Apollo, ktorú počas 2. svetovej vojny v roku 1944 zbombardovali Američania. V tom čase totiž rafinéria patrila nemeckej spoločnosti I.G. Farben, ktorá dodávala svoje produkty pre nemeckú armádu a jej spojencov. Rafinéria sa nachádzala sa pri severnom nájazde na dnešný Most Apollo.
Bratislavský Most Apollo, archívna snímka. Foto: TASR/Štefan Puškáš
Raritnou technickou udalosťou a zároveň divadlom pre ľudí bolo otáčanie približne 8000 ton vážiacej mostnej oceľovej konštrukcie, ktorú postavili na ľavom brehu Dunaja. Otáčanie konštrukcie prebiehalo 19. septembra 2004 unikátnym spôsobom na plávajúcich pontónoch a trvalo niekoľko hodín.
Celková dĺžka Mostu Apollo je 854 metrov a šírka 32 metrov. Koryto Dunaja preklenuje oceľová konštrukcia v tvare oblúka dlhá 231 metrov, jej výška je 36 metrov. Náklady na výstavbu mostu dosiahli sumu 4,3 miliardy vtedajších slovenských korún (142,7 milióna eur).
Piaty bratislavský most zaujal odbornú verejnosť a uznanie si získal aj v zahraničí. Za vysokú architektonickú a úžitkovú hodnotu projektu, citlivé osadenie vzhľadom na ekológiu a za technológiu montáže a otočenie hlavného mostného poľa získal Most Apollo cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií (2005) aj prestížnu cenu Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards (2006).
Prvým bratislavským mostom je Starý most (Most Františka Jozefa, neskôr Štefánikov most) postavený v roku 1889. Na sklonku 2. svetovej vojny ho 3. mája 1945 poškodili ustupujúce nemecké vojská. Na jeho rekonštrukcii sa podieľala Červená armáda, po ktorej od dokončenia v roku 1946 niesol aj meno. Od ďalšej rekonštrukcie v roku 2016 slúži električkovej, pešej a cyklistickej doprave.
Most SNP (alebo tiež Nový most) so známou kaviarňou v tvare UFO funguje od roku 1972 a je jediným bratislavským zaveseným mostom bez pilierov.
Prístavný most dali do prevádzky v roku 1985.
Most Lafranconi slúži motoristom od roku 1991.
Po Moste Apollo z roku 2005 je tesne pred dokončením aj v poradí šiesty most cez Dunaj v rámci diaľničného obchvatu D4. Po Lužnom moste, ako by sa mal volať na základe hlasovania verejnosti, by mali motoristi jazdiť od budúceho roka.
