Jarovnice/Bratislava 20. júla (TASR) – Doslova ako blesk z jasného neba sa pred 20 rokmi odohrala katastrofa, aká na Slovensku nemala obdobu. Extrémne búrky spojené s prívalovými dažďami 20. júla 1998 spôsobili rozsiahle povodne na východe krajiny a vyžiadali si 50 ľudských životov, predovšetkým v obci Jarovnice. Pôvodný počet 47 obetí sa zvýšil, keď troch nezvestných neskôr vyhlásili za mŕtvych. Zachrániť sa podarilo 56 ľudí, životy ktorých boli tiež ohrozené, ďalších 61 ľudí bolo zranených.

Extrémne búrky zasiahli 82 obcí v oblasti Šarišskej vrchoviny, Levočského pohoria a Braniska. Pršať začalo o 15.00 h a už o necelú pol hodinu boli zaplavené obce Renčišov, Dubovnica, Uzovské Pekľany, Lipany, Jarovnice a ďalšie obce Prešovského a Košického kraja. Povodňové vlny na tokoch Malá Svinka, Svinka, Žehrica, Torysa a na ich prítokoch spôsobili veľké materiálne škody. V postihnutých obciach prívaly vody zaplavili rodinné domy, strhávali mosty, vymieľali cestné komunikácie, poškodili vedenie elektrickej energie a telefónnych sietí, rozvody pitnej vody a plynu. Prívalová voda zaplavovala studne, záhrady a poľnohospodársku pôdu.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Povodne priamo postihli 10.850 obyvateľov. Bez prístrešia zostalo 756 osôb. Počas záchranných prác bolo evakuovaných 3618 ľudí. Na postihnutom území bolo zaplavených 2033 domov, 272 domov bolo značne poškodených alebo zničených.

Zaplavených bolo 13.881 ha poľnohospodárskej pôdy, 4398 ha lúk a uhynulo 5804 zvierat. Celkové priame škody dosiahli sumu 850 miliónov korún (cez 28 miliónov eur).

Pre celú druhú polovicu júla 1998 bolo typické počasie s vysokými teplotami, ale aj intenzívnymi búrkami a zrážkami. Podľa meteorológov mohlo počas búrky v oblasti Jarovníc spadnúť okolo 100 milimetrov zrážok, čo samo o sebe nie je mimoriadne veľké množstvo. Napríklad pri búrkach v českých Orlických horách o pár dní neskôr namerali zrážkové úhrny 196 a 205 milimetrov.

Na vzniku povodňovej vlny v Jarovniciach a okolí sa teda podieľalo viacero faktorov, napríklad málo priepustné geologické podložie a terén, keďže údolie Malej Svinky je v hornej časti široké len päť kilometrov.

Foto: TASR/Svätopluk Písecký

Podľa článku meteorológov Pavla Faška a Eugena Lexmanna v denníku SME z 3. augusta 1998 sa dá usudzovať, že sa nad oblasťou vytvorila tzv. supercela. Je to búrková bunka s mimoriadne silnými výstupnými prúdmi (vzduch v nej smerom nahor stúpa rýchlosťou 50 m/s), ktorá rotuje ako malá cyklóna.

"Supercela, na rozdiel od bežných buniek búrkového oblaku, ktorých životnosť je niekoľko desiatok minút, 'žije' aj niekoľko hodín a produkuje mimoriadne zrážky," konštatovali meteorológovia.

Vplyvom všetkých týchto okolností vznikla prívalová vlna, ktorá dosiahla v Jarovniciach výšku päť až šesť metrov. Za sútokom Malej a Veľkej Svinky dosiahol prietok vody 200 kubických metrov za sekundu, čo je objem, ktorý zo slovenských riek dosahuje iba Dunaj.

"Klimatická zmena je vo všeobecnosti sprevádzaná zvýraznením extrémnosti počasia, čo súvisí s väčšou dynamikou všetkých procesov v zemskej atmosfére," uviedol pre TASR klimatológ Pavel Matejovič. "Teplý vzduch sa správa ako špongia a je schopný absorbovať viac vodnej pary. Ak sa vytvoria vhodné poveternostné podmienky, napríklad aj počas silných búrok, môže v krátkom čase spadnúť veľké množstvo zrážok. Zároveň sa zvýrazňuje aj nerovnomernosť v rozložení zrážok v priestore, vyskytujú sa teda lokality, kde spadne veľa zrážok, no zároveň v neďalekej lokalite môže pretrvávať sucho. S takými situáciami sme boli konfrontovaní aj toto leto," dodal.