Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstavba panelového sídliska sa oficiálne začala poklopaním základného kameňa 2. apríla 1973 na Námestí hraničiarov.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - Petržalka je mestská časť Bratislavy, v ktorej podľa posledného sčítania z roku 2021 býva 114.000 ľudí. Na jej území vyrástlo v druhej polovici 20. storočia najväčšie panelové sídlisko v strednej Európe. Od začiatku výstavby sídliska uplynie v nedeľu (2. 4.) 50 rokov. Výstavba sa oficiálne začala 2. apríla 1973 a prvý panelák skolaudovali 3. augusta 1977.
Prvé historické zmienky o Petržalke pochádzajú z roku 1225, ktorej územie ovplyvňoval aj vtedy neregulovaný tok Dunaja. Prvé hrádze proti častým povodniam nariadila vystavať už rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Vďaka nim vznikol v 70. rokoch 18. storočia aj prvý verejný park v strednej Európe, dnešný Sad Janka Kráľa. V roku 1891 spojil Petržalku s Bratislavou stály železničný most.
V roku 1938 bola Petržalka na základe Mníchovskej dohody pripojená k nacistickému Nemecku. Po vojne bola vrátená Československu a v roku 1946 sa oficiálne stala mestskou časťou Bratislavy. Vidiecku atmosféru Petržalky dotváralo asi 1800 rodinných domov s približne 15.000 obyvateľmi.
História súčasnej Petržalky sa začala písať v roku 1966, keď predstavitelia Bratislavy na čele s primátorom Milanom Hladkým, ktorý bol v rokoch 1962 - 1964 aj hlavným architektom mesta, vyhlásili medzinárodnú urbanistickú súťaž. Do súťaže sa prihlásili architekti či urbanisti z 19 krajín a medzinárodná porota posudzovala viac ako 80 projektov, podľa ktorých sa Petržalka mala zmeniť na najmodernejšie sídlisko na Slovensku s komplexnou vybavenosťou a dopravným systémom. Do užšieho výberu sa dostalo päť projektov, dva pochádzali od československých kolektívov a na ďalších sa podieľali tímy z Japonska, Spojených štátov amerických a Rakúska.
Prišiel však rok 1968 a nová Petržalka sa podľa výsledkov medzinárodnej súťaže nebudovala. Pracovníci Útvaru hlavného architekta vypracovali vlastný návrh na vybudovanie obytnej zóny, ktorý po schválení vládou začal realizovať Stavoprojekt na čele s architektmi Jozefom Chovancom a Stanislavom Talašom. Projekt čiastočne vychádzal zo záverov súťaže, avšak pre nepriaznivú ekonomickú situáciu a nutnosť vybudovať za čo najkratšiu dobu čo najviac bytov, sa z pôvodných plánov veľa nezrealizovalo.
Výstavba panelového sídliska sa oficiálne začala poklopaním základného kameňa 2. apríla 1973 na Námestí hraničiarov. Prvý panelák skolaudovali na Romanovej ulici 3. augusta 1977. Takmer 99 percent pôvodných stavieb v Petržalke padlo výstavbe za obeť a ako prvá sa začala budovať štvrť Háje. V roku 1985 stálo v Petržalke už 34.000 bytov pre 100.000 obyvateľov.
Súčasnú Petržalku, okres Bratislava V, tvoria obytné zóny Lúky, Háje a Dvory, ktoré prekrývajú historické časti Kopčany, pôvodnú Petržalku, Ovsište, Starý háj a Zrkadlový háj. Počet bytových jednotiek dnes presahuje číslo 42.000.
Prvé historické zmienky o Petržalke pochádzajú z roku 1225, ktorej územie ovplyvňoval aj vtedy neregulovaný tok Dunaja. Prvé hrádze proti častým povodniam nariadila vystavať už rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Vďaka nim vznikol v 70. rokoch 18. storočia aj prvý verejný park v strednej Európe, dnešný Sad Janka Kráľa. V roku 1891 spojil Petržalku s Bratislavou stály železničný most.
V roku 1938 bola Petržalka na základe Mníchovskej dohody pripojená k nacistickému Nemecku. Po vojne bola vrátená Československu a v roku 1946 sa oficiálne stala mestskou časťou Bratislavy. Vidiecku atmosféru Petržalky dotváralo asi 1800 rodinných domov s približne 15.000 obyvateľmi.
História súčasnej Petržalky sa začala písať v roku 1966, keď predstavitelia Bratislavy na čele s primátorom Milanom Hladkým, ktorý bol v rokoch 1962 - 1964 aj hlavným architektom mesta, vyhlásili medzinárodnú urbanistickú súťaž. Do súťaže sa prihlásili architekti či urbanisti z 19 krajín a medzinárodná porota posudzovala viac ako 80 projektov, podľa ktorých sa Petržalka mala zmeniť na najmodernejšie sídlisko na Slovensku s komplexnou vybavenosťou a dopravným systémom. Do užšieho výberu sa dostalo päť projektov, dva pochádzali od československých kolektívov a na ďalších sa podieľali tímy z Japonska, Spojených štátov amerických a Rakúska.
Prišiel však rok 1968 a nová Petržalka sa podľa výsledkov medzinárodnej súťaže nebudovala. Pracovníci Útvaru hlavného architekta vypracovali vlastný návrh na vybudovanie obytnej zóny, ktorý po schválení vládou začal realizovať Stavoprojekt na čele s architektmi Jozefom Chovancom a Stanislavom Talašom. Projekt čiastočne vychádzal zo záverov súťaže, avšak pre nepriaznivú ekonomickú situáciu a nutnosť vybudovať za čo najkratšiu dobu čo najviac bytov, sa z pôvodných plánov veľa nezrealizovalo.
Výstavba panelového sídliska sa oficiálne začala poklopaním základného kameňa 2. apríla 1973 na Námestí hraničiarov. Prvý panelák skolaudovali na Romanovej ulici 3. augusta 1977. Takmer 99 percent pôvodných stavieb v Petržalke padlo výstavbe za obeť a ako prvá sa začala budovať štvrť Háje. V roku 1985 stálo v Petržalke už 34.000 bytov pre 100.000 obyvateľov.
Súčasnú Petržalku, okres Bratislava V, tvoria obytné zóny Lúky, Háje a Dvory, ktoré prekrývajú historické časti Kopčany, pôvodnú Petržalku, Ovsište, Starý háj a Zrkadlový háj. Počet bytových jednotiek dnes presahuje číslo 42.000.
