Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vek malej stavby bez základov odhaduje na 250-300 rokov a jej hodnota spočíva práve v tom, že je bez moderných prestavieb a zásahov.
Autor TASR
,aktualizované Budimír 10. novembra (TASR) - Nenápadný domček postavený z kameňa a hliny stojí pri hlavnej ceste v obci Budimír, neďaleko Košíc. Keď v roku 1996 zomrela jeho posledná 90-ročná obyvateľka, bola táto stará chatrná stavba odpísaná na zbúranie. Budimírčan Ondrej Jedinák, vedomý si jej historickej hodnoty, vtedy za rodinné úspory domček odkúpil, postupne opravil a zachránil.
"Z finančného hľadiska to bolo pre nás náročné, ale bolo mi ho ľúto. Je to posledný želiarsky dom v pôvodnom stave," spomína si pre TASR. Vek malej stavby bez základov odhaduje na 250-300 rokov a jej hodnota spočíva práve v tom, že je bez moderných prestavieb a zásahov. V domčeku nie je elektrina ani vodovod. Ide tak o akýsi malý skanzen – unikátny príklad toho, ako kedysi žili chudobní ľudia.
"Vlastne za pochodu ten dom ratujeme, prešiel x-fázami opráv. Bol na spadnutie, teraz je to už ako-tak staticky zabezpečené, samozrejme je tam stále roboty ako na kostole," hovorí Jedinák.
Podľa neho išlo pôvodne o stavbu, ktorú miestny zemepán dával za prácu do prenájmu chudobným želiarom. Dom bol stavaný ručne z tých najlacnejších dostupných materiálov, napríklad zachovaná podlaha je z hliny a kravincov. Stavba však nemá starú slamenú strechu.
Pôvodné postupy a staré materiály
Pri oprave používa Jedinák pôvodné postupy a staré materiály. "Túžim to dostať aj pod slamu, ale je to otázka peňazí a času, teraz na to jednoducho nemám," vraví 57-ročný nadšenec pre históriu a etnológiu. Sníva aj o tom, že zo zadnej miestnosti urobí tkáčsku dielňu.
Z domu neplánuje urobiť špeciálne múzeum. Ako hovorí, kto chce, môže sa naň prísť pozrieť. Privítal v ňom už deti zo školy, návštevníkov mal aj z Austrálie či Ameriky. V rámci prác si v okolí domčeka dokonca postavil malé slnečné hodiny.
Kniha vyšla v roku 2004
Amatérsky záujem o dejiny a národopis v obci priviedol Jedináka k tomu, že vyhľadával informácie v archívoch, rozprával sa s pamätníkmi, fotil pamätihodnosti. Výsledkom bola monografia Budimír, ktorú napísal spolu s dcérou, knižne vyšla v roku 2004.
Pozornosť venoval tiež ľudovému nárečiu, obliekaniu a zvykom, z čoho vznikla ďalšia knižka Slovník šarišsko-slovenský, ktorá popisuje dialekt Budimíra a jeho okolia. Ako hovorí, keď k tomu nepristúpili profesionáli, ujal sa toho sám. K jeho vášni patrí aj zberateľstvo, keď skupuje po lazoch a okolí staré veci, aby ich uchoval.
Hoci si je vedomý aj nedostatkov, Budimír označuje Jedinák za najkrajšiu dedinu, kde žijú najlepší ľudia. "Mne sa tu žije najlepšie na svete, preto odtiaľto aj nerád odchádzam, ortodoxne odmietam dovolenky a ďaleké cesty, roky idem len tam, kde dôjdem peši a na bicykli," s úsmevom poznamenáva.
Kaštieľ s múzeom hodín láka aj novomanželov
Expozíciu historických hodín s dobovým nábytkom ponúka múzeum v klasicistickom kaštieli v Budimíre. Stavba z 2. tretiny 18. storočia slúžila ako panské sídlo šľachtickej rodiny Ujházyovcov. V niekdajšej reprezentačnej miestnosti sa zachovala empírová nástenná maľba, na budovu nadväzuje nový francúzsky park.
„Je to vlastne ukážka starého bývania,“ hovorí o interiéri lektorka Jarmila Janitorová.
Okrem bežných návštevníkov priťahuje romantické zariadenie kaštieľa mladomanželov zo širšieho okolia, ktorí ho využívajú na štýlové svadobné fotografie, najmä ak je vonku zlé počasie.
Múzeum funguje od roku 1990 ako súčasť Slovenského technického múzea (STM) v Košiciach. Ako uvádza lektorka, z exponátov sú výnimočné hodiny v podobe obrazu, ktoré vyrobil v roku 1830 rakúsky hodinár Hoffmeister. Maľba s prírodnou scenériou má hodinovú vežu, ktorá ukazovala skutočný čas. Pohybový mechanizmus sa pritom naťahuje kľúčom tak, že na obraze to vidieť v podobe vody prúdiacej cez mlynské koleso. "Takže to boli hodiny, obraz a zároveň niečo netradičné. Takýchto obrazov ako čistých originálov je v Európe asi len 20 kusov," povedala Janitorová pre TASR.
Ďalšie vystavené historické hodiny sú pozoruhodné tým, že majú dve striedajúce sa hracie melódie. "Hrací cyklus mali po pol hodinách, čiže podľa zvuku ste vedeli, ako ubieha čas," dodala.
Návštevníkov môžu zaujať aj ďalšie predmety, ako fotoaparát na sklené platne, starodávny bicykel či obchodné kasy. Múzeum robí aj samostatné krátkodobé výstavy.
Kaštieľ obývali Ujházyovci do roku 1921, keď z Československa emigrovali. Za druhej svetovej vojny kaštieľ vyrabovali, potom roky chátral, neskôr slúžil ako miestna škola.
V roku 1996 sem prišla z Austrálie na návštevu dcéra pôvodného majiteľa, ktorá sa tu pred rozpadom Rakúska-Uhorska narodila. „Napriek vysokému veku vyžarovala z nej šľachtická výchova a elegancia: Hoci emigrovali, keď mala päť rokov, hovorila krásne po slovensky,“ spomína Janitorová.
Kaštieľ by si zaslúžil komplexnú rekonštrukciu vrátane vynovenia fasády, strechy, ako aj oplotenia a fazóny parku. Otázkou je, kedy sa na ňu nájdu peniaze.
"Z finančného hľadiska to bolo pre nás náročné, ale bolo mi ho ľúto. Je to posledný želiarsky dom v pôvodnom stave," spomína si pre TASR. Vek malej stavby bez základov odhaduje na 250-300 rokov a jej hodnota spočíva práve v tom, že je bez moderných prestavieb a zásahov. V domčeku nie je elektrina ani vodovod. Ide tak o akýsi malý skanzen – unikátny príklad toho, ako kedysi žili chudobní ľudia.
"Vlastne za pochodu ten dom ratujeme, prešiel x-fázami opráv. Bol na spadnutie, teraz je to už ako-tak staticky zabezpečené, samozrejme je tam stále roboty ako na kostole," hovorí Jedinák.
Podľa neho išlo pôvodne o stavbu, ktorú miestny zemepán dával za prácu do prenájmu chudobným želiarom. Dom bol stavaný ručne z tých najlacnejších dostupných materiálov, napríklad zachovaná podlaha je z hliny a kravincov. Stavba však nemá starú slamenú strechu.
Pôvodné postupy a staré materiály
Pri oprave používa Jedinák pôvodné postupy a staré materiály. "Túžim to dostať aj pod slamu, ale je to otázka peňazí a času, teraz na to jednoducho nemám," vraví 57-ročný nadšenec pre históriu a etnológiu. Sníva aj o tom, že zo zadnej miestnosti urobí tkáčsku dielňu.
Z domu neplánuje urobiť špeciálne múzeum. Ako hovorí, kto chce, môže sa naň prísť pozrieť. Privítal v ňom už deti zo školy, návštevníkov mal aj z Austrálie či Ameriky. V rámci prác si v okolí domčeka dokonca postavil malé slnečné hodiny.
Kniha vyšla v roku 2004
Amatérsky záujem o dejiny a národopis v obci priviedol Jedináka k tomu, že vyhľadával informácie v archívoch, rozprával sa s pamätníkmi, fotil pamätihodnosti. Výsledkom bola monografia Budimír, ktorú napísal spolu s dcérou, knižne vyšla v roku 2004.
Pozornosť venoval tiež ľudovému nárečiu, obliekaniu a zvykom, z čoho vznikla ďalšia knižka Slovník šarišsko-slovenský, ktorá popisuje dialekt Budimíra a jeho okolia. Ako hovorí, keď k tomu nepristúpili profesionáli, ujal sa toho sám. K jeho vášni patrí aj zberateľstvo, keď skupuje po lazoch a okolí staré veci, aby ich uchoval.
Hoci si je vedomý aj nedostatkov, Budimír označuje Jedinák za najkrajšiu dedinu, kde žijú najlepší ľudia. "Mne sa tu žije najlepšie na svete, preto odtiaľto aj nerád odchádzam, ortodoxne odmietam dovolenky a ďaleké cesty, roky idem len tam, kde dôjdem peši a na bicykli," s úsmevom poznamenáva.
Súťaž o najkrajší balkón prispieva k skrášľovaniu obce
Inšpiratívnym spôsobom zapája obec Budimír obyvateľov do skrášľovania svojho okolia. Už štvrtý rok uskutočnila súťaž o najkrajší balkón a priedomie.
Ľudia tak majú o motív viac starať sa o vzhľad svojho domu a vystavovať na ňom kvety. Fotografie balkónov bez mien sú v rámci súťaže zverejňované na webstránke obce a ktokoľvek im môže prideliť svoj hlas. "Prvých 15 oceňujeme za ich snahu a prínos k zlepšeniu vzhľadu obce. Je to miestny nápad, ktorý povzbudzuje ľudí, aby sa zapájali do skrášľovania Budimíra," uviedol pre TASR starosta Vojtech Staňo.
Víťazkou tohto ročníka v súťaži o najkrajší balkón a priedomie sa stala Michaela Polašková s 567 hlasmi, vyhodnotenie sa uskutočnilo minulý týždeň. Ako hovorí, pri jej výhre zrejme zavážila aj bohatá výzdoba červených muškátov. Tie však už aktuálne pred mrazmi musela z balkóna odložiť.
Inšpiratívnym spôsobom zapája obec Budimír obyvateľov do skrášľovania svojho okolia. Už štvrtý rok uskutočnila súťaž o najkrajší balkón a priedomie.
Ľudia tak majú o motív viac starať sa o vzhľad svojho domu a vystavovať na ňom kvety. Fotografie balkónov bez mien sú v rámci súťaže zverejňované na webstránke obce a ktokoľvek im môže prideliť svoj hlas. "Prvých 15 oceňujeme za ich snahu a prínos k zlepšeniu vzhľadu obce. Je to miestny nápad, ktorý povzbudzuje ľudí, aby sa zapájali do skrášľovania Budimíra," uviedol pre TASR starosta Vojtech Staňo.
Víťazkou tohto ročníka v súťaži o najkrajší balkón a priedomie sa stala Michaela Polašková s 567 hlasmi, vyhodnotenie sa uskutočnilo minulý týždeň. Ako hovorí, pri jej výhre zrejme zavážila aj bohatá výzdoba červených muškátov. Tie však už aktuálne pred mrazmi musela z balkóna odložiť.
Kaštieľ s múzeom hodín láka aj novomanželov
Expozíciu historických hodín s dobovým nábytkom ponúka múzeum v klasicistickom kaštieli v Budimíre. Stavba z 2. tretiny 18. storočia slúžila ako panské sídlo šľachtickej rodiny Ujházyovcov. V niekdajšej reprezentačnej miestnosti sa zachovala empírová nástenná maľba, na budovu nadväzuje nový francúzsky park.
„Je to vlastne ukážka starého bývania,“ hovorí o interiéri lektorka Jarmila Janitorová.
Okrem bežných návštevníkov priťahuje romantické zariadenie kaštieľa mladomanželov zo širšieho okolia, ktorí ho využívajú na štýlové svadobné fotografie, najmä ak je vonku zlé počasie.
Múzeum funguje od roku 1990 ako súčasť Slovenského technického múzea (STM) v Košiciach. Ako uvádza lektorka, z exponátov sú výnimočné hodiny v podobe obrazu, ktoré vyrobil v roku 1830 rakúsky hodinár Hoffmeister. Maľba s prírodnou scenériou má hodinovú vežu, ktorá ukazovala skutočný čas. Pohybový mechanizmus sa pritom naťahuje kľúčom tak, že na obraze to vidieť v podobe vody prúdiacej cez mlynské koleso. "Takže to boli hodiny, obraz a zároveň niečo netradičné. Takýchto obrazov ako čistých originálov je v Európe asi len 20 kusov," povedala Janitorová pre TASR.
Ďalšie vystavené historické hodiny sú pozoruhodné tým, že majú dve striedajúce sa hracie melódie. "Hrací cyklus mali po pol hodinách, čiže podľa zvuku ste vedeli, ako ubieha čas," dodala.
Návštevníkov môžu zaujať aj ďalšie predmety, ako fotoaparát na sklené platne, starodávny bicykel či obchodné kasy. Múzeum robí aj samostatné krátkodobé výstavy.
Kaštieľ obývali Ujházyovci do roku 1921, keď z Československa emigrovali. Za druhej svetovej vojny kaštieľ vyrabovali, potom roky chátral, neskôr slúžil ako miestna škola.
V roku 1996 sem prišla z Austrálie na návštevu dcéra pôvodného majiteľa, ktorá sa tu pred rozpadom Rakúska-Uhorska narodila. „Napriek vysokému veku vyžarovala z nej šľachtická výchova a elegancia: Hoci emigrovali, keď mala päť rokov, hovorila krásne po slovensky,“ spomína Janitorová.
Kaštieľ by si zaslúžil komplexnú rekonštrukciu vrátane vynovenia fasády, strechy, ako aj oplotenia a fazóny parku. Otázkou je, kedy sa na ňu nájdu peniaze.
Burzy starožitností sa stali výletmi do histórie
Na veľkú burzu starožitností a kuriozít sa raz do mesiaca schádzajú záujemcovia zo širokého okolia i zahraničia do obce Budimír. V parku pri starom kaštieli pod holým nebom desiatky predajcov ponúkajú svoj tovar.
Ako hovorí organizátor Karol Linhart, súčasťou týchto trhov často bývajú rôzne sprievodné podujatia inšpirované históriou – vystúpenia historického šermu, divadelné scénky s výletmi do minulosti, či tematické výstavky, a konali sa tu aj zrazy historických vozidiel.
"V letných mesiacoch chodí zhruba 50 predajcov a 300 až 600 záujemcov - Slováci, Maďari, Poliaci, ale aj Česi a Nemci. Rokmi to už nie je ani tak komerčná záležitosť, ale skôr kultúrno-spoločenská udalosť, keď väčšina ľudí príde nie s úmyslom niečo kúpiť, ale stretnúť sa, pozrieť, porozprávať, vymeniť si informácie," uviedol pre TASR.
S organizovaním búrz začal košický starožitník v roku 2000 v Čečejovciach, o štyri roky sa presunul do Budimíra, kde má v bývalej sýpke veľký sklad starožitností. Starý nábytok a rôzne historické predmety prepožičiava aj na filmovanie, divadlo či fotografovanie.
Z rarít, ktoré sa na burzách objavili, Linhart spomenul vykopávky z rímskeho obdobia, plastiky z 18. storočia či originály maliara Ladislava Medňanského. "Býva tam aj veľa hlušiny, ale aj veľa zaujímavých vecí, treba mať pozorné oko, a je to aj o šťastí," povedal o ponuke pre zberateľov.
Z tematických scénok, ktoré na akciách populárnou formou približovali minulosť regiónu, spomenul bitku pri Rozhanovciach, príchod cisára Františka Jozefa do Košíc alebo stretnutie s kniežaťom Františkom Rákoczym II. V pivnici sýpky sa pre divákov konalo napríklad pôsobivé divadlo o tom, ako človek od praveku používal nosiče svetla.
"Minulý mesiac sme mali výstavu Po stopách Winnetoua o dielach Karla Maya, kde som dokázal, že Winnetou pil plzenské pivo. Hľadáme spôsoby, ako ukázať, že história neboli len letopočty a udalosti, ale akí tí ľudia v skutočnosti boli, že boli ako my. Chystáme ďalšie veci, ale všetko záleží od financií," dodal Linhart.
Na veľkú burzu starožitností a kuriozít sa raz do mesiaca schádzajú záujemcovia zo širokého okolia i zahraničia do obce Budimír. V parku pri starom kaštieli pod holým nebom desiatky predajcov ponúkajú svoj tovar.
Ako hovorí organizátor Karol Linhart, súčasťou týchto trhov často bývajú rôzne sprievodné podujatia inšpirované históriou – vystúpenia historického šermu, divadelné scénky s výletmi do minulosti, či tematické výstavky, a konali sa tu aj zrazy historických vozidiel.
"V letných mesiacoch chodí zhruba 50 predajcov a 300 až 600 záujemcov - Slováci, Maďari, Poliaci, ale aj Česi a Nemci. Rokmi to už nie je ani tak komerčná záležitosť, ale skôr kultúrno-spoločenská udalosť, keď väčšina ľudí príde nie s úmyslom niečo kúpiť, ale stretnúť sa, pozrieť, porozprávať, vymeniť si informácie," uviedol pre TASR.
S organizovaním búrz začal košický starožitník v roku 2000 v Čečejovciach, o štyri roky sa presunul do Budimíra, kde má v bývalej sýpke veľký sklad starožitností. Starý nábytok a rôzne historické predmety prepožičiava aj na filmovanie, divadlo či fotografovanie.
Z rarít, ktoré sa na burzách objavili, Linhart spomenul vykopávky z rímskeho obdobia, plastiky z 18. storočia či originály maliara Ladislava Medňanského. "Býva tam aj veľa hlušiny, ale aj veľa zaujímavých vecí, treba mať pozorné oko, a je to aj o šťastí," povedal o ponuke pre zberateľov.
Z tematických scénok, ktoré na akciách populárnou formou približovali minulosť regiónu, spomenul bitku pri Rozhanovciach, príchod cisára Františka Jozefa do Košíc alebo stretnutie s kniežaťom Františkom Rákoczym II. V pivnici sýpky sa pre divákov konalo napríklad pôsobivé divadlo o tom, ako človek od praveku používal nosiče svetla.
"Minulý mesiac sme mali výstavu Po stopách Winnetoua o dielach Karla Maya, kde som dokázal, že Winnetou pil plzenské pivo. Hľadáme spôsoby, ako ukázať, že história neboli len letopočty a udalosti, ale akí tí ľudia v skutočnosti boli, že boli ako my. Chystáme ďalšie veci, ale všetko záleží od financií," dodal Linhart.
Obec chce obnoviť schátrané pamiatky a anglický park
Obec Budimírsa môže pýšiť bohatou históriou, jej ráz v minulosti charakterizovali až dve honosné panské sídla, ktoré obývali šľachtické rodiny Ujházyovcov.
V mladšom klasicistickom kaštieli dnes sídli múzeum s expozíciou historických hodín. Kedysi krásny areál staršieho rokokovo-klasicistého kaštieľa s kúriou, sýpkou a anglickým parkom postihol od druhej svetovej vojny smutný osud chátrania. V plánoch vedenia obce je prinavrátiť tomuto miestu zvanému "Paradni dvor" jeho slávne časy, využiť ho na služby i oddych pre obyvateľov a pritiahnuť turistov.
"V tomto roku prebieha historicko-architektonický výskum a posúdenie statiky týchto pamiatok, aby sme vedeli, či je vôbec ešte vhodné investovať do ich záchrany. Následne môžeme žiadať o ďalšie dotácie od ministerstva kultúry, aby sme spracovali projektovú dokumentáciu obnovy pamiatok a napokon prikročili k jej realizácii," hovorí starosta Vojtech Staňo.
V torze pôvodného parku z 19. storočia, v ktorom bol kedysi aj malý rybník, možno nájsť napríklad mohutný platan či vzácny ľaliovník tulipánokvetý. Areál by sa podľa starostu mohol premeniť na oddychovú zónu a v zrenovovaných objektoch by mohol sídliť lekár, školiace stredisko či reštaurácia. Vyžadovalo by si to však obrovské investície.
Obec už má vypracovanú štúdiu renovácie parku. "Chceli by sme obnoviť ten park a dať ho do pôvodného stavu, máme už aj návrhy na postupnú obnovu, je to ale vízia na 20 rokov," konštatuje starosta.
Kúria v dezolátnom stave
Možno dodať, že kúria, ktorá je v súčasnosti v dezolátnom stave, bola v rámci snáh o záchranu v 90. rokoch 20. storočia zastrešená, postupne však z nej škridle mizli – niekto si ich "nenápadne" poodnášal.
K historickým zaujímavostiam obce patrí aj pôvodne ranogotický farský kostol Všechsvätých či zachovaný vyše 200-ročný želiarsky domček pri hlavnej ceste. Každý mesiac sa pri starom kaštieli konajú veľké burzy starožitností, zo športových podujatí je známy Budimírsky polmaratón.
Výhodná dopravná poloha pri Košiciach spôsobuje, že obec s takmer tisíckou obyvateľov zažíva stavebný boom a rozširuje sa na nové lokality.
K názvu obce sa viaže pekná povesť súvisiaca s bitkou pri neďalekých Rozhanovciach v roku 1312. Zvyšky porazeného vojska Omodejovcov vtedy vraj zvestovali na terajšom budimírskom chotári spojencovi Matúšovi Čákovi, že bitka je stratená. Hovorilo sa tak, že "bude mier" (starosloviensky "budi mir").
Obec Budimírsa môže pýšiť bohatou históriou, jej ráz v minulosti charakterizovali až dve honosné panské sídla, ktoré obývali šľachtické rodiny Ujházyovcov.
V mladšom klasicistickom kaštieli dnes sídli múzeum s expozíciou historických hodín. Kedysi krásny areál staršieho rokokovo-klasicistého kaštieľa s kúriou, sýpkou a anglickým parkom postihol od druhej svetovej vojny smutný osud chátrania. V plánoch vedenia obce je prinavrátiť tomuto miestu zvanému "Paradni dvor" jeho slávne časy, využiť ho na služby i oddych pre obyvateľov a pritiahnuť turistov.
"V tomto roku prebieha historicko-architektonický výskum a posúdenie statiky týchto pamiatok, aby sme vedeli, či je vôbec ešte vhodné investovať do ich záchrany. Následne môžeme žiadať o ďalšie dotácie od ministerstva kultúry, aby sme spracovali projektovú dokumentáciu obnovy pamiatok a napokon prikročili k jej realizácii," hovorí starosta Vojtech Staňo.
V torze pôvodného parku z 19. storočia, v ktorom bol kedysi aj malý rybník, možno nájsť napríklad mohutný platan či vzácny ľaliovník tulipánokvetý. Areál by sa podľa starostu mohol premeniť na oddychovú zónu a v zrenovovaných objektoch by mohol sídliť lekár, školiace stredisko či reštaurácia. Vyžadovalo by si to však obrovské investície.
Obec už má vypracovanú štúdiu renovácie parku. "Chceli by sme obnoviť ten park a dať ho do pôvodného stavu, máme už aj návrhy na postupnú obnovu, je to ale vízia na 20 rokov," konštatuje starosta.
Kúria v dezolátnom stave
Možno dodať, že kúria, ktorá je v súčasnosti v dezolátnom stave, bola v rámci snáh o záchranu v 90. rokoch 20. storočia zastrešená, postupne však z nej škridle mizli – niekto si ich "nenápadne" poodnášal.
K historickým zaujímavostiam obce patrí aj pôvodne ranogotický farský kostol Všechsvätých či zachovaný vyše 200-ročný želiarsky domček pri hlavnej ceste. Každý mesiac sa pri starom kaštieli konajú veľké burzy starožitností, zo športových podujatí je známy Budimírsky polmaratón.
Výhodná dopravná poloha pri Košiciach spôsobuje, že obec s takmer tisíckou obyvateľov zažíva stavebný boom a rozširuje sa na nové lokality.
K názvu obce sa viaže pekná povesť súvisiaca s bitkou pri neďalekých Rozhanovciach v roku 1312. Zvyšky porazeného vojska Omodejovcov vtedy vraj zvestovali na terajšom budimírskom chotári spojencovi Matúšovi Čákovi, že bitka je stratená. Hovorilo sa tak, že "bude mier" (starosloviensky "budi mir").
