Bratislava 17. októbra (TASR) - Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) prichádza s návrhom zmien v súčasnosti platnej metodiky zmien územného plánu. Predstavuje pravidlá, podľa ktorých sa budú developeri, popri bytovej otázke, podieľať na budovaní občianskej vybavenosti, dopravy či zelenej infraštruktúry. Pilotným príkladom zmeny spolufinancovania verejných priestorov je mestská urbanistická štúdia (MUŠ) Mlynské Nivy.

"Vďaka aktualizácii budú možnosti zapojenia developerov pri budovaní verejnej občianskej vybavenosti v kontexte zmeny územného plánu flexibilnejšie a rôznorodejšie v závislosti od potrieb danej lokality aj možností developerov," konštatuje riaditeľ MIB Ján Mazúr.

Doposiaľ platná metodika stanovuje pomer bytov, ktoré developer po výstavbe projektu prevedie do vlastníctva mesta, ktoré ich využije na dobudovanie fondu mestského nájomného bývania. Návrh zmeny má priniesť takú úpravu, ktorá umožní mestu získavať od developerov vybudovanú občiansku vybavenosť, pozemky či finančné zdroje viazané na konkrétny účel.

Medzi formami kontribúcie môže ísť o pozemok prevedený mestu, vybudovanie školy, parku, bulváru, námestia či vypracovanie projektovej dokumentácie. Rovnako tak viazaný finančný príspevok na vybudovanie veľkej občianskej vybavenosti, ako sú najmä električkové radiály. V hre môžu byť aj iné dohodnuté návrhy plnenia, prípadne ich kombinácia.

Mesto tak bude mať k dispozícii nový zdroj na transformáciu rozvojových území. Ide najmä o veľké územia brownfieldov s potenciálom ďalšieho rozvoja do budúcna. Príkladom môže byť napríklad areál Istrochema. Zároveň tieto zdroje investované do občianskej vybavenosti zostávajú v danom území, výhody budú čerpať budúci obyvatelia územia a susediacich štvrtí.

"Návrh zmien, ktorý je naviazaný na kontribučnú politiku, vedie k tomu, že verejný sektor nie je na chvoste a nezostávajú mu všetky nákladné veci. Vytvorí sa udržateľný spôsob financovania, ktorý nie je viazaný na, do istej miery, nepredvídané eurofondy," poznamenáva Mazúr s tým, že všeobecné zaťaženie developerov chcú udržať na rovnakej úrovni.

Popri novom návrhu zmeny metodiky na zmeny územného plánu prichádza hlavné mesto zároveň s novým procesom uzatvárania zmlúv o spolupráci so stavebníkmi pri investovaní do mestského majetku. "Bude mať jasné pravidlá. Proces nebol doteraz dostatočne jasný a popísaný," vysvetľuje viceprimátorka Bratislavy Lenka Antalová Plavuchová.

Magistrát v tejto súvislosti uverejnil návrh podmienok na uzatvárania takýchto zmlúv, žiadosť môže predložiť každý investor. Nová stavebná legislatíva, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. apríla, dáva totiž samosprávam možnosť robiť dohody so stavebníkmi, ktorí v mene obce a na svoj účet môžu následne budovať investície vo verejnom záujme. "Cieľom je znížiť investičný dlh na majetku mesta, vybudovať spoločne nové infraštruktúrne projekty vrátane dopravných, respektíve zhodnotiť a zmodernizovať starú infraštruktúru," približuje magistrát.

Ambíciou hlavného mesta je využiť takéto zmluvy o spolupráci k investičnej činnosti najmä vtedy, ak majú stavby povinnosť EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), majú rozsah viac ako 30 nových bytov, viac ako 50 nových parkovacích miest či viac ako tisíc metrov štvorcových novej obchodnej alebo administratívnej plochy. Podmienky pre takéto zmluvy však nemajú retrospektívny dosah. Stanovujú rámec pre spoluprácu hlavného mesta a investorov od ich účinnosti, teda od 15. októbra.