Prešov 6. júla (TASR) - Mestu Prešov hrozí ekologická havária. Dlhodobým prehliadaním a neriešením problému s únikom soľanky z vrtov v dobývacom priestore Prešov I – Solivary zo strany štátu sa stav neustále zhoršuje. Primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová zvolala na mieste pracovné stretnutie, aby opäť upozornila na potrebu akútneho riešenia situácie. TASR o tom informovala tlačová referentka mestského úradu Lenka Šitárová.

Mesto podľa jej slov opakovane upozorňuje na problémy na ložisku soli Prešov – Soľná Baňa, keďže nejde len o potenciálnu, ale reálnu hrozbu. V dobývacom priestore Prešov I – Solivary dochádza k výtokom soľanky z jednotlivých vrtov na povrch. Dobývací priestor sa navyše nachádza pri obytnej zóne, preto je nevyhnutné túto situáciu naliehavo a urgentne riešiť.

"V prípade, že sa čoskoro nezačne s likvidáciou banských diel, môže dôjsť k rozsiahlej ekologickej havárii, a to úniku soľanky spoza pažníc vrtov aj zo samotných vrtov do terénu a devastácii terénu. Pri vysokom tlaku vo vrte dôjde k úniku soľanky aj po tektonických poruchách, k namoknutiu nadložných hornín a deštrukcii terénu, ďalej k vytekaniu soľanky do vodných tokov a devastácii flóry a fauny," povedala Šitárová.

Pri vysokom tlaku vo vrtoch je reálny predpoklad, že dôjde k ďalšiemu prepájaniu kaverien - vylúhovaných priestorov vrtov v podzemí - a môže dôjsť aj k ich prepojeniu so šachtou Leopold. V takomto prípade dôjde k poškodeniu banského diela, ktoré je evidované ako národná kultúrna pamiatka (NKP). V neposlednom rade môže podľa radnice dôjsť aj k ohrozeniu života, zdravia a majetku občanov vzhľadom na to, že pozemky v dobývacom priestore vlastnia fyzické osoby.

"Na problém vytekania soľanky z vrtov na povrch som opätovne upozorňovala už predošlú vládu. Mnohé rokovania s vtedajším prezidentom Kiskom či premiérom Ficom však nepriniesli reálne a efektívne riešenie tohto problému. Vrty sú skorodované, pôda sa postupne prepadáva a na tomto mieste naozaj hrozí ekologická havária. Je nutné túto situáciu okamžite riešiť, preto sa opäť obraciam na príslušné štátne inštitúcie, aby boli súčinné a pomohli mestu Prešov ochrániť zdravie a majetok občanov, ako aj zabrániť deštrukcii terénu a samotnej NKP," uviedla primátorka Prešova Andrea Turčanová.

"Nerastné bohatstvo patrí štátu, vrty patria súkromnej spoločnosti, ktorá sa nedá dohľadať a pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb. To znamená, že ja ako štatutár môžem upozorňovať na to, že sú ohrozené životy, zdravie a majetky občanov, ale nemám reálne páky riešiť to. Toto musí riešiť štát," doplnila Turčanová.

Viera Ježíková, ktorá bola v minulosti šéfkou ťažby, tvrdí, že na to, ako sa bude situácia vyvíjať, upozorňujú od roku 2010. "Vypracovali sme aj takzvaný plán likvidácie vrtov. Je dôležité, ako sa likvidácia vrtov urobí. Obávali sme sa toho, že my skončíme ako dôchodcovia a vlastne nikto nebude vedieť, ako to dať do poriadku. Upozorňovali sme tiež, že to nie je len problém vytekania slanej vody, respektíve soľanky na povrch, kde sa ničí poľnohospodárska pôda a steká do potokov. Môže dôjsť k deštrukcii nadložia, celého terénu, čo sa už raz stalo na tomto ložisku. Keď spadol terén prvýkrát, bolo to do hĺbky 75 metrov. Sú ohrození ľudia, ak by sa pohybovali práve v teréne," skonštatovala Ježíková.

Ložisko kamennej soli Prešov – Soľná Baňa bolo známe už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v deviatom a desiatom storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu.

Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I – Solivary nevykonáva žiadna banská činnosť. Napriek zabezpečeniu hlavných banských diel – vrtov - však dochádza v súčasnosti k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, a to výtokmi soľanky z jednotlivých vrtov na povrch.