Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Krajňáka sa pre národnostné menšiny spúšťa nový vzdelávací program.
Autor TASR
Prešov 24. júla (TASR) – Viac hodín jazyka národnostných menšín v školách chce presadiť rezort školstva. V rámci pracovného výjazdu na východnom Slovensku to povedal štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák (Most-Híd). Priblížil tiež rámcový učebný plán pre základné školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny. Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Lázsló Bukovszky sa zároveň oboznámil s dodržiavaním dvojjazyčnosti v jednotlivých obciach.
Podľa Krajňáka pre národnostné menšiny sa spúšťa nový vzdelávací program. "Platí od roku 2015, ale od 1. januára 2018 sú na neho schválené finančné prostriedky, teda je to zvýšenie normatívu o štyri percentá pre školy, ktoré vstúpia do toho systému. Bežná základná škola so slovenským vyučovacím jazykom priberá aj vyučovanie jazyka národnostnej menšiny. V praxi to znamená jedna hodina vyučovania menšinového jazyka v prvom ročníku základnej školy. Od druhého do siedmeho ročníka sú to dve hodiny a od ôsmeho do deviateho tri hodiny vyučovania jazyka menšiny. Je to veľmi výhodný a povedal by som efektívny nástroj pre malé národnostné menšiny Rómov, Rusínov, Ukrajincov, Chorvátov, takže je to čosi, čo by malo pomôcť k pozdvihnutiu kultúry národnostných menšín," povedal Krajňák.
Ako zdôraznil, školy, ktoré si zvolia tento rámcový vzdelávací plán, nemusia meniť názov školy, viesť dvojjazyčnú dokumentáciu a v zásade nemusia vydávať ani dvojjazyčné vysvedčenia. "Žiaľ, tie reakcie sú niekedy, povedal by som, veľmi opatrné alebo mnohým sa do toho nechce aj preto, že sa mnoho ráz obávajú, že ich dieťa bude ukrátené o nejakú časť vzdelávania, ktoré bežne dieťa v slovenskej škole má. Nie je to však pravda, musíme vylúčiť túto možno dezinformáciu," skonštatoval Krajňák.
Zavádzanie dvojjazyčnosti v Prešovskom kraji postupuje podľa Bukovszkeho v súlade s plánom. "Vizuálna dvojjazyčnosť jednak na úrovni verejnej správy je takmer 100-percentná, to sa týka aj orgánov štátnej správy, aj samosprávy. Druhou otázkou je, že či zamestnanci tých orgánov ovládajú ten jazyk. Myslím si, že tam je určitý nedostatok, v tom plánujeme aj nejaké proaktívne kroky, ako napríklad školenie pre zamestnancov štátnej správy aj v národnostnom jazyku, a to isté plánujeme aj pre zamestnancov obecných úradov. Máme konkrétny dopyt z okresu Medzilaborce," povedal Bukovszky.
Ako tiež povedal, Slovenská pošta bude postupne zavádzať dvojjazyčné označovanie svojich pobočiek a rovnako sa zmenia niektoré dopravné značky. Tie budú doplnené tabuľkou s nápisom v jazyku danej národnostnej menšiny.
Štát eviduje celkovo 656 obcí v ktorých sa najmenej 20 percent obyvateľov hlási k národnostnej menšine. Ide o 638 obcí, z ktorých 507 obcí je s obyvateľstvom patriacim k maďarskej, 56 k rusínskej, 50 k rómskej, šesť k ukrajinskej a jedna k nemeckej národnostnej menšine, ako aj o 18 obcí s obyvateľstvom patriacim k dvom národnostným menšinám.
Podľa Krajňáka pre národnostné menšiny sa spúšťa nový vzdelávací program. "Platí od roku 2015, ale od 1. januára 2018 sú na neho schválené finančné prostriedky, teda je to zvýšenie normatívu o štyri percentá pre školy, ktoré vstúpia do toho systému. Bežná základná škola so slovenským vyučovacím jazykom priberá aj vyučovanie jazyka národnostnej menšiny. V praxi to znamená jedna hodina vyučovania menšinového jazyka v prvom ročníku základnej školy. Od druhého do siedmeho ročníka sú to dve hodiny a od ôsmeho do deviateho tri hodiny vyučovania jazyka menšiny. Je to veľmi výhodný a povedal by som efektívny nástroj pre malé národnostné menšiny Rómov, Rusínov, Ukrajincov, Chorvátov, takže je to čosi, čo by malo pomôcť k pozdvihnutiu kultúry národnostných menšín," povedal Krajňák.
Ako zdôraznil, školy, ktoré si zvolia tento rámcový vzdelávací plán, nemusia meniť názov školy, viesť dvojjazyčnú dokumentáciu a v zásade nemusia vydávať ani dvojjazyčné vysvedčenia. "Žiaľ, tie reakcie sú niekedy, povedal by som, veľmi opatrné alebo mnohým sa do toho nechce aj preto, že sa mnoho ráz obávajú, že ich dieťa bude ukrátené o nejakú časť vzdelávania, ktoré bežne dieťa v slovenskej škole má. Nie je to však pravda, musíme vylúčiť túto možno dezinformáciu," skonštatoval Krajňák.
Zavádzanie dvojjazyčnosti v Prešovskom kraji postupuje podľa Bukovszkeho v súlade s plánom. "Vizuálna dvojjazyčnosť jednak na úrovni verejnej správy je takmer 100-percentná, to sa týka aj orgánov štátnej správy, aj samosprávy. Druhou otázkou je, že či zamestnanci tých orgánov ovládajú ten jazyk. Myslím si, že tam je určitý nedostatok, v tom plánujeme aj nejaké proaktívne kroky, ako napríklad školenie pre zamestnancov štátnej správy aj v národnostnom jazyku, a to isté plánujeme aj pre zamestnancov obecných úradov. Máme konkrétny dopyt z okresu Medzilaborce," povedal Bukovszky.
Ako tiež povedal, Slovenská pošta bude postupne zavádzať dvojjazyčné označovanie svojich pobočiek a rovnako sa zmenia niektoré dopravné značky. Tie budú doplnené tabuľkou s nápisom v jazyku danej národnostnej menšiny.
Štát eviduje celkovo 656 obcí v ktorých sa najmenej 20 percent obyvateľov hlási k národnostnej menšine. Ide o 638 obcí, z ktorých 507 obcí je s obyvateľstvom patriacim k maďarskej, 56 k rusínskej, 50 k rómskej, šesť k ukrajinskej a jedna k nemeckej národnostnej menšine, ako aj o 18 obcí s obyvateľstvom patriacim k dvom národnostným menšinám.
