Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podujatie sa uskutoční v stredu o 17:00 v Rákociho paláci, v ktorom múzeum sídli.
Autor TASR
Prešov 18. augusta (TASR) – Krajské múzeum v Prešove priblíži návštevníkom rómsky holokaust počas druhej svetovej vojny. Podľa etnografky Zuzany Andrejovej to bolo najtemnejšie obdobie v pohnutej histórii Rómov. Interaktívna prednáška pod názvom Porraimos-rómsky holokaust sa uskutoční v rámci cyklu Čaj o piatej u Rákociho. TASR o tom informoval Rastislav Žitný z Krajského múzea v Prešove.
Problematike rómskeho holokaustu je v súčasnosti podľa Andrejovej venovaná minimálna vedecká i mediálna pozornosť. Múzeum si preto v rámci tohtoročných osláv 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny zvolilo práve túto tému. „Rómovia sa dostali do zoznamu rás a národov, ktoré mali byť vyvraždené. Presný počet všetkých obetí rómskeho holokaustu, podobne ako u židovských obetí, však nie je možné určiť," povedala.
Jedným z opatrení Slovenského štátu namierených proti Rómom bolo podľa jej slov zakladanie táborov perzekučného charakteru. „Spočiatku to boli takzvané pracovné útvary. Prvé zriadilo ministerstvo vnútra v roku 1941 v Očovej a Moste na Ostrove," vysvetlila Andrejová.
O rok neskôr bol podľa jej slov tým istým ministerstvom vybudovaný aj komplex takzvaných východoslovenských pracovných útvarov s ústredím v kaštieli v Hanušovciach nad Topľou, ktorého vznik urýchlila výstavba železničnej trate Strážske – Prešov, kde väzni pracovali.
„O význame zriadeného pracovného útvaru v Hanušovciach svedčí aj skutočnosť, že slávnostne vyzdobený kaštieľ navštívil 6. júla 1942 osobne aj slovenský prezident Jozef Tiso, ktorý odovzdal spomínané zariadenie do užívania," pripomenula Andrejová.
Ako dodala, neďaleko kaštieľa v lokalitách nazývaných – Baráky, Rybníky a Legáň boli vystavané barakové tábory s kapacitou okolo 500 osôb, pričom ďalšie vznikali napríklad v Lipníkoch a Nižnom Hrabovci.
Tému rómskeho holokaustu priblíži návštevníkom múzea Lucia Segľová z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove a zároveň aj Múzea kultúry Rómov na Slovensku zo Slovenského národného múzea v Martine. Podujatie sa uskutoční v stredu o 17:00 v Rákociho paláci, v ktorom múzeum sídli.
Problematike rómskeho holokaustu je v súčasnosti podľa Andrejovej venovaná minimálna vedecká i mediálna pozornosť. Múzeum si preto v rámci tohtoročných osláv 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny zvolilo práve túto tému. „Rómovia sa dostali do zoznamu rás a národov, ktoré mali byť vyvraždené. Presný počet všetkých obetí rómskeho holokaustu, podobne ako u židovských obetí, však nie je možné určiť," povedala.
Jedným z opatrení Slovenského štátu namierených proti Rómom bolo podľa jej slov zakladanie táborov perzekučného charakteru. „Spočiatku to boli takzvané pracovné útvary. Prvé zriadilo ministerstvo vnútra v roku 1941 v Očovej a Moste na Ostrove," vysvetlila Andrejová.
O rok neskôr bol podľa jej slov tým istým ministerstvom vybudovaný aj komplex takzvaných východoslovenských pracovných útvarov s ústredím v kaštieli v Hanušovciach nad Topľou, ktorého vznik urýchlila výstavba železničnej trate Strážske – Prešov, kde väzni pracovali.
„O význame zriadeného pracovného útvaru v Hanušovciach svedčí aj skutočnosť, že slávnostne vyzdobený kaštieľ navštívil 6. júla 1942 osobne aj slovenský prezident Jozef Tiso, ktorý odovzdal spomínané zariadenie do užívania," pripomenula Andrejová.
Ako dodala, neďaleko kaštieľa v lokalitách nazývaných – Baráky, Rybníky a Legáň boli vystavané barakové tábory s kapacitou okolo 500 osôb, pričom ďalšie vznikali napríklad v Lipníkoch a Nižnom Hrabovci.
Tému rómskeho holokaustu priblíži návštevníkom múzea Lucia Segľová z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove a zároveň aj Múzea kultúry Rómov na Slovensku zo Slovenského národného múzea v Martine. Podujatie sa uskutoční v stredu o 17:00 v Rákociho paláci, v ktorom múzeum sídli.
