Bresty boli v 19. storočí v Prešove súčasťou verejnej zelene. Na Hlavnej ulici v Prešove z nich bola zložená prvá aleja.
Autor TASR
Prešov 13. februára (TASR) – Do zoznamu pamätihodností mesta Prešov pribudli strom brest horský v parku na Čiernom moste, bronzová busta uhorskej kráľovnej Alžbety, katalóg knižnice cirkevného hodnostára, biskupa Gregora Tarkoviča, menovací dekrét prvého gréckokatolíckeho biskupa Gregora Tarkoviča od pápeža Pia VII. a zakladacia listina Eparchiálnej knižnice v Prešove, vydaná cisárom Františkom I. Rozhodli o tom na stredajšom rokovaní prešovskí mestskí poslanci.
Bresty boli v 19. storočí v Prešove súčasťou verejnej zelene. Na Hlavnej ulici v Prešove z nich bola zložená prvá aleja. V 50. rokoch 20. storočia však skoro všetky bresty v Prešove zdecimovala grafióza - choroba spôsobená parazitickou hubou Ceratosmella ulmi. Ako jediný relikt, ktorý zo začiatku 19. storočia prežil, je brest horský (Ulmus glabra), ktorý rastie v parku na Čiernom moste. Tento strom má do 200 rokov, obvod jeho kmeňa je vyše 400 centimetrov a má mohutnú korunu.
Rukopis katalógu osobnej knižnice, respektíve zbierky kníh prvého prešovského gréckokatolíckeho biskupa Gregora Tarkoviča z roku 1841, ktorý poslanci zaradili medzi pamätihodnosti, bol vyhotovený neznámou osobou po jeho smrti. Obsahuje 712 záznamov dokumentov v približne 1101 zväzkoch. Dominujú tlače v latinskom jazyku, zastúpená je nemčina, maďarčina, ruština, ukrajinčina, ale aj grécky, taliansky a rumunský jazyk. Z tematického hľadiska prevládajú práce náboženského, teologického charakteru – morálnej, pastorálnej, dogmatickej teológie vrátane biblií, katechizmov či žaltárov. Vlastníkom je Štátna vedecká knižnica v Prešove.
Poslanci mali tiež rozhodnúť o vyradení štátneho žrebčinca zo zoznamu pamätihodností mesta. Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Petra Krajňáka o tom napokon nehlasovali.
Od roku 2009 po súčasnosť je v evidencii pamätihodností mesta Prešov okrem štyroch nových zapísaných 46 pamätihodností – z nich je 20 hmotných nehnuteľných, 13 hmotných hnuteľných a 13 nehmotných pamätihodností.
Bresty boli v 19. storočí v Prešove súčasťou verejnej zelene. Na Hlavnej ulici v Prešove z nich bola zložená prvá aleja. V 50. rokoch 20. storočia však skoro všetky bresty v Prešove zdecimovala grafióza - choroba spôsobená parazitickou hubou Ceratosmella ulmi. Ako jediný relikt, ktorý zo začiatku 19. storočia prežil, je brest horský (Ulmus glabra), ktorý rastie v parku na Čiernom moste. Tento strom má do 200 rokov, obvod jeho kmeňa je vyše 400 centimetrov a má mohutnú korunu.
Rukopis katalógu osobnej knižnice, respektíve zbierky kníh prvého prešovského gréckokatolíckeho biskupa Gregora Tarkoviča z roku 1841, ktorý poslanci zaradili medzi pamätihodnosti, bol vyhotovený neznámou osobou po jeho smrti. Obsahuje 712 záznamov dokumentov v približne 1101 zväzkoch. Dominujú tlače v latinskom jazyku, zastúpená je nemčina, maďarčina, ruština, ukrajinčina, ale aj grécky, taliansky a rumunský jazyk. Z tematického hľadiska prevládajú práce náboženského, teologického charakteru – morálnej, pastorálnej, dogmatickej teológie vrátane biblií, katechizmov či žaltárov. Vlastníkom je Štátna vedecká knižnica v Prešove.
Poslanci mali tiež rozhodnúť o vyradení štátneho žrebčinca zo zoznamu pamätihodností mesta. Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Petra Krajňáka o tom napokon nehlasovali.
Od roku 2009 po súčasnosť je v evidencii pamätihodností mesta Prešov okrem štyroch nových zapísaných 46 pamätihodností – z nich je 20 hmotných nehnuteľných, 13 hmotných hnuteľných a 13 nehmotných pamätihodností.