Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort zdravotníctva tvrdí, že reforma prinesie lepší manažment pacienta.
Autor TASR
Prešov 28. júna (TASR) - Prešovský samosprávny kraj (PSK) nesúhlasí s optimalizáciou siete nemocníc, ktorú navrhuje v rámci reformy ministerstvo zdravotníctva. Zhodli sa na tom krajskí poslanci na poslednom zastupiteľstve PSK. Ako TASR informovala hovorkyňa kraja Daša Jelenová, avizované zníženie počtu akútnych lôžok môže mať dosah na zdravie občanov. Rezort zdravotníctva tvrdí, že reforma prinesie lepší manažment pacienta. Radikálne zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti je podľa rezortu tiež cieľom Plánu obnovy a odolnosti SR.
"Ide o ohrozenie života pacientov. Prešovský kraj je jednak dlhodobo investične poddimenzovaný, je tu najnižší HDP na obyvateľa, ale aj najťažšia dostupnosť do ústredných nemocníc, do ktorých by sa ľudia chceli dostať. Preto je dôležité tieto regionálne nemocnice a akútne lôžka na oddeleniach zachovať," uviedol predseda PSK Milan Majerský.
Ako dôvod svojho nesúhlasu s pripravovanou reformou uviedli poslanci PSK aj nežiaduci dosah na geografickú, časovú a sociálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov PSK. Na zasadnutí zároveň schválili, že budú iniciovať rokovania k reforme na úrovni samosprávneho kraja za účasti ministerstva zdravotníctva, dotknutých samospráv a poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ako uviedla Jeleňová, podľa medializovaných informácií sú ohrozené nemocnice v Snine, vo Svidníku, Vranove nad Topľou, Levoči a v Kežmarku, ale aj pôrodnica v Humennom.
"V prípade, že by sa tieto informácie potvrdili, reforma zdravotníctva a následná redukcia akútnych lôžok sa Prešovského kraja dotkne najviac zo všetkých samosprávnych krajov," dodal Majerský.
Rezort zdravotníctva tvrdí, že slovenské zdravotníctvo bolo dlhé roky zle riadené, výdavky nemocníc presahovali príjmy, výsledkom bola ich chronická zadlženosť, kopiace sa faktúry po lehote splatnosti a nespokojnosť zdravotníkov.
"Reštart nášho zdravotníctva znamená, že sa dajú do pohybu reformy a investície. Reforma prinesie fakt, že lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, by sa transformovali v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ lôžka, tiež s lepším manažmentom pacienta," uviedla pre TASR hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.
Dlhodobo chorí pacienti sú podľa jej slov totiž hospitalizovaní na akútnych lôžkach, ktoré však primárne slúžia pre akútne stavy. "Navyše nemocnica nedokáže takýmto pacientom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na čas potrebný na zotavenie, pretože potrebuje uprednostniť akútnych pacientov. Na Slovensku by sa tak časť nevyužitých akútnych lôžok mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti," vysvetlila hovorkyňa.
Konkrétny zoznam nemocníc predstaví rezort zdravotníctva v priebehu letných mesiacov aj s adekvátnym vysvetlením o dostupnosti adresnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
"Ide o ohrozenie života pacientov. Prešovský kraj je jednak dlhodobo investične poddimenzovaný, je tu najnižší HDP na obyvateľa, ale aj najťažšia dostupnosť do ústredných nemocníc, do ktorých by sa ľudia chceli dostať. Preto je dôležité tieto regionálne nemocnice a akútne lôžka na oddeleniach zachovať," uviedol predseda PSK Milan Majerský.
Ako dôvod svojho nesúhlasu s pripravovanou reformou uviedli poslanci PSK aj nežiaduci dosah na geografickú, časovú a sociálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov PSK. Na zasadnutí zároveň schválili, že budú iniciovať rokovania k reforme na úrovni samosprávneho kraja za účasti ministerstva zdravotníctva, dotknutých samospráv a poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ako uviedla Jeleňová, podľa medializovaných informácií sú ohrozené nemocnice v Snine, vo Svidníku, Vranove nad Topľou, Levoči a v Kežmarku, ale aj pôrodnica v Humennom.
"V prípade, že by sa tieto informácie potvrdili, reforma zdravotníctva a následná redukcia akútnych lôžok sa Prešovského kraja dotkne najviac zo všetkých samosprávnych krajov," dodal Majerský.
Rezort zdravotníctva tvrdí, že slovenské zdravotníctvo bolo dlhé roky zle riadené, výdavky nemocníc presahovali príjmy, výsledkom bola ich chronická zadlženosť, kopiace sa faktúry po lehote splatnosti a nespokojnosť zdravotníkov.
"Reštart nášho zdravotníctva znamená, že sa dajú do pohybu reformy a investície. Reforma prinesie fakt, že lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, by sa transformovali v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ lôžka, tiež s lepším manažmentom pacienta," uviedla pre TASR hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.
Dlhodobo chorí pacienti sú podľa jej slov totiž hospitalizovaní na akútnych lôžkach, ktoré však primárne slúžia pre akútne stavy. "Navyše nemocnica nedokáže takýmto pacientom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na čas potrebný na zotavenie, pretože potrebuje uprednostniť akútnych pacientov. Na Slovensku by sa tak časť nevyužitých akútnych lôžok mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti," vysvetlila hovorkyňa.
Konkrétny zoznam nemocníc predstaví rezort zdravotníctva v priebehu letných mesiacov aj s adekvátnym vysvetlením o dostupnosti adresnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
