Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa vedúceho archeológa Andreja Žitňana ide o významný nález z obdobia okolo roku 1400, jeho analógiu možno nájsť v západnom krídle trnavskej historickej radnice.
Autor TASR
Trnava 22. marca (TASR) – Po zime sa archeológovia v Trnave vrátili na pozemok na Halenárskej ulici pri synagóge, kde má vzniknúť nový mestský oddychový priestor. Hneď v úvode archeologického výskumu našli v uličnej čiare pozostatky zhruba 16 metrov dlhej pivnice gotického domu palácového typu. Podľa vedúceho archeológa Andreja Žitňana ide o významný nález z obdobia okolo roku 1400, jeho analógiu možno nájsť v západnom krídle trnavskej historickej radnice.
"Pivnica je tvorená troma zaklenutými poľami s gotickou rebrovou klenbou, zhotovenou z tehál, takto honosne dimenzované pivnice boli súčasťou iba tých najbohatších meštianskych domov. Svedčí to o skutočnosti, že Halenárska ulica, ako jedna z najstarších mestotvorných ulíc Trnavy po získaní výsad slobodného kráľovského mesta, kadiaľ viedla aj Česká cesta, sa stala lokalitou, kde si miestni patricijovia budovali svoje honosné paláce," uviedol Žitňan zo spoločnosti AA Avala.
Archeológ Krajského pamiatkového úradu Trnava Peter Grznár pre TASR uviedol, že existencia pivnice je novým poznatkom, z hľadiska histórie Trnavy ide o veľmi zaujímavý nález. „Jej šírku odhadujeme na päť až šesť metrov,“ povedal. Potvrdí to až pokračovanie výskumu. Pamiatkari považujú nález pre históriu Trnavy za natoľko významný, že na rad prišli úvahy o jeho prezentácii. „Budeme zvažovať rôzne možnosti prezentácie, možno aj prípadnú rekonštrukciu,“ povedal pre TASR. To však bude závisieť od rozhodnutia radnice, ktorá pôvodne v plánoch na obnovu priestoru s takýmto poznatkom nepočítala.
Archeológovia pivnicou vo výskume na pozemku podľa Žitňana nekončia. „Na opačnej strane pozemku sme vlani niekoľkými nálezmi potvrdili keltské osídlenie. Budeme pokračovať aj tam,“ uviedol. Išlo o niekoľko kúskov keltskej keramiky, vyrobených na hrnčiarskom kruhu, čo patrilo podľa Žitňana k najneočakávanejším poznatkom. „Takéto osídlenie nebolo v centre Trnavy doposiaľ doložené,“ uviedol pre TASR. Archeologický výskum sa uskutočňuje v spolupráci so Západoslovenským múzeom v Trnave, kam poputujú získané nálezy.
Skúmaný priestor je rôznym podielom vo vlastníctve mesta, Trnavského samosprávneho kraja a Trnavskej arcidiecézy, ktoré sa dohodli na jej spoločnom využití. Susedí so synagógou, kde je výstavný priestor Galérie Jána Koniarka, a objektom Stephaneum – Seminárom sv. Štefana, patriacom k historickým objektom prvej Trnavskej univerzity v majetku cirkvi. Ide pôvodne o dve mestské parcely, na ktorých stáli budovy asanované v 60. rokoch 20. storočia.
"Pivnica je tvorená troma zaklenutými poľami s gotickou rebrovou klenbou, zhotovenou z tehál, takto honosne dimenzované pivnice boli súčasťou iba tých najbohatších meštianskych domov. Svedčí to o skutočnosti, že Halenárska ulica, ako jedna z najstarších mestotvorných ulíc Trnavy po získaní výsad slobodného kráľovského mesta, kadiaľ viedla aj Česká cesta, sa stala lokalitou, kde si miestni patricijovia budovali svoje honosné paláce," uviedol Žitňan zo spoločnosti AA Avala.
Archeológ Krajského pamiatkového úradu Trnava Peter Grznár pre TASR uviedol, že existencia pivnice je novým poznatkom, z hľadiska histórie Trnavy ide o veľmi zaujímavý nález. „Jej šírku odhadujeme na päť až šesť metrov,“ povedal. Potvrdí to až pokračovanie výskumu. Pamiatkari považujú nález pre históriu Trnavy za natoľko významný, že na rad prišli úvahy o jeho prezentácii. „Budeme zvažovať rôzne možnosti prezentácie, možno aj prípadnú rekonštrukciu,“ povedal pre TASR. To však bude závisieť od rozhodnutia radnice, ktorá pôvodne v plánoch na obnovu priestoru s takýmto poznatkom nepočítala.
Archeológovia pivnicou vo výskume na pozemku podľa Žitňana nekončia. „Na opačnej strane pozemku sme vlani niekoľkými nálezmi potvrdili keltské osídlenie. Budeme pokračovať aj tam,“ uviedol. Išlo o niekoľko kúskov keltskej keramiky, vyrobených na hrnčiarskom kruhu, čo patrilo podľa Žitňana k najneočakávanejším poznatkom. „Takéto osídlenie nebolo v centre Trnavy doposiaľ doložené,“ uviedol pre TASR. Archeologický výskum sa uskutočňuje v spolupráci so Západoslovenským múzeom v Trnave, kam poputujú získané nálezy.
Skúmaný priestor je rôznym podielom vo vlastníctve mesta, Trnavského samosprávneho kraja a Trnavskej arcidiecézy, ktoré sa dohodli na jej spoločnom využití. Susedí so synagógou, kde je výstavný priestor Galérie Jána Koniarka, a objektom Stephaneum – Seminárom sv. Štefana, patriacom k historickým objektom prvej Trnavskej univerzity v majetku cirkvi. Ide pôvodne o dve mestské parcely, na ktorých stáli budovy asanované v 60. rokoch 20. storočia.
