Od Veľkého piatka do Veľkonočného pondelka sa návštevníci budú môcť zoznámiť s tradičnými veľkonočnými zvykmi, ktoré ľudia dodržiavali odnepamäti.
Autor TASR
,aktualizované Pribylina 5. apríla (TASR) – Múzeum liptovskej dediny v Pribyline ožije v nasledujúcich dňoch (6.-9. apríla) rozsiahlym programovým pásmom viažucim sa k sviatkom jari. Od Veľkého piatka do Veľkonočného pondelka sa návštevníci budú môcť zoznámiť s tradičnými veľkonočnými zvykmi, ktoré ľudia dodržiavali odnepamäti.
„Veľkou nocou sa tradične začína sezóna nášho skanzenu. Má za sebou náročnú zimu, ktorá poškodila viaceré objekty, no návštevníkov napriek tomu privítame zaručene kvalitným programom v upravenom areáli. Tematické veľkonočné podujatia sa zakaždým tešia záujmu širokej verejnosti,“ uviedla pre TASR riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová.
Veľký piatok bude v znamení ukážok domácich prác spojených s prípravou na začiatok hospodárskeho roka. „Chlapci vyháňali zvonením plechových zvoncov krtov zo záhrad, gazdovia strihali ovce, lebo verili, že budú mať kvalitnejšiu vlnu. Ak gazdiná do východu slnka zmútila mlieko a vyrobila z neho maslo, verilo sa, že bude mať liečivú silu,“ opisovala odborná pracovníčka múzea Anna Kolkusová.
Počas Bielej soboty bude skanzen rozvoniavať veľkonočnými jedlami a koláčmi. „Veľkonočná nedeľa sa bude niesť v očakávaní Veľkonočného pondelka. Vtedy ženy pripravovali kraslice zvyčajne varením vajíčok v cibuľovej šupke,“ dodala s tým, že na oživených gazdovských dvoroch pripravili tvorivé dielne zdobenia kraslíc, medovníkov, pletenia korbáčov či výroby píšťaliek. Veľkonočné zvyky priblížia aj folklórne súbory.
„Veľkou nocou sa tradične začína sezóna nášho skanzenu. Má za sebou náročnú zimu, ktorá poškodila viaceré objekty, no návštevníkov napriek tomu privítame zaručene kvalitným programom v upravenom areáli. Tematické veľkonočné podujatia sa zakaždým tešia záujmu širokej verejnosti,“ uviedla pre TASR riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová.
Veľký piatok bude v znamení ukážok domácich prác spojených s prípravou na začiatok hospodárskeho roka. „Chlapci vyháňali zvonením plechových zvoncov krtov zo záhrad, gazdovia strihali ovce, lebo verili, že budú mať kvalitnejšiu vlnu. Ak gazdiná do východu slnka zmútila mlieko a vyrobila z neho maslo, verilo sa, že bude mať liečivú silu,“ opisovala odborná pracovníčka múzea Anna Kolkusová.
Počas Bielej soboty bude skanzen rozvoniavať veľkonočnými jedlami a koláčmi. „Veľkonočná nedeľa sa bude niesť v očakávaní Veľkonočného pondelka. Vtedy ženy pripravovali kraslice zvyčajne varením vajíčok v cibuľovej šupke,“ dodala s tým, že na oživených gazdovských dvoroch pripravili tvorivé dielne zdobenia kraslíc, medovníkov, pletenia korbáčov či výroby píšťaliek. Veľkonočné zvyky priblížia aj folklórne súbory.