Na snímke mestská časť mesta Martin Priekopa. Pôvodne samostatná obec bola zlúčená s mestom Martin. V Priekope dňa 22. júna 2019.Foto: TASR - Erika Ďurčová
Jedným z aktívnych účastníkov SNP bol Priekopčan Jozef Hrozienčík, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil aj na poste riaditeľa Ústavu SNP.
Martin-Priekopa 22. augusta (TASR) – Cintorín hrdinov Slovenského národného povstania (SNP) pripomína obyvateľom Martina-Priekopy udalosti, ktoré sa odohrali na území kedysi samostatnej obce Priekopa počas druhej svetovej vojny.
Podľa poslanca Mestského zastupiteľstva (MsZ) Stanislava Thomku bol jedným z aktívnych účastníkov SNP Priekopčan Jozef Hrozienčík, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil aj na poste riaditeľa Ústavu SNP. „Prežil boje počas povstania a následne sa k nim vracal v ďalšom živote. Venoval sa problematike SNP, ktorú ako historik učil ďalšie generácie. Bol aj expertom UNESCO pre výskum slovanských kultúr v Európe,“ povedal Thomka.
Na snímke mestská časť mesta Martin Priekopa. Pôvodne samostatná obec bola zlúčená s mestom Martin. V Priekope dňa 22. júna 2019.Foto: TASR - Erika Ďurčová
Pripomenul, že na mieste Cintorína SNP na rozhraní Priekopy a Vrútok bolo bojisko o strečniansku tiesňavu. „Boli tam najťažšie boje a veľa padlých. A tam vznikol aj cintorín padlých vojakov. Napríklad bol zákaz odvážať telá vojakov. Ale rodiny si tajne boli zobrať príbuzných, ktorí padli, a niekoľko tiel aj odniesli. Potom tam vznikol cintorín, na ktorom v ďalších rokoch pochovávali aj tých, ktorí padli v Záturčí, vo Vrútkach či na Stráňach. A stal sa takým symbolom,“ uviedol mestský poslanec.
Na cintoríne je pochovaný aj Bartolomej Thomka z Maďarska. „Rodina Thomkovcov je z Turca už od 13. storočia a veľká časť rodiny išla do Maďarska a Srbska. Bartolomej Thomka sa narodil v Maďarsku a zomrel v Priekope. Vrátil sa na rodnú hrudu, kde bojoval a aj zomrel,“ podotkol Thomka.
Na snímke mestská časť mesta Martin Priekopa. Pôvodne samostatná obec bola zlúčená s mestom Martin. V Priekope dňa 22. júna 2019.Foto: TASR - Erika Ďurčová
Priekopa je podľa neho s necelými 10.000 obyvateľmi najväčšou mestskou časťou Martina, čo sa týka počtu obyvateľov. „Kataster Priekopy zasahuje do mestských častí Košúty a Priekopa. Sídlisko Košúty je novou časťou, jeho kataster siaha až smerom k obci Sučany a zasahuje aj priemyselnú oblasť. Samotná Priekopa je rozdelená na viacero častí. Máme rodinné domy v okolí rieky Jordán - pôvodné územie Priekopy. Východný breh riečky bol zasiahnutý aj bojmi počas druhej svetovej vojny. Potom sa územie rozrastalo o menšie bytovky. Väčšie bytovky vznikli pri tom, ako Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Vrútky začali stavať svoju fabriku,“ vysvetlil mestský poslanec.
Na snímke mestská časť mesta Martin Priekopa. Pôvodne samostatná obec bola zlúčená s mestom Martin. V Priekope dňa 22. júna 2019.Foto: TASR - Erika Ďurčová
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici
Represívne opatrenia fašistickej okupačnej armády postihli za aktívnu pomoc povstaleckým ozbrojeným silám aj obec Priekopa (dnes súčasť Martina). Dielo skazy, ktoré fašisti začali už počas bojov o Priekopu, zavŕšili 5. a 6. septembra 1944 vypálením dolného konca obce. O tri dni neskôr vypálili ďalšiu časť obce za potokom, zvanú Jordán.
Pohľad na fašistami vypálenú obec Priekopa (dnes časť Martina). Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica
Do 20. septembra ľahlo popolom 77 domov a 117 hospodárskych stavenísk, pričom zhoreli polia plné jesennej úrody. V chotári obce, na Rúbaní, zavraždili 11 ranených povstalcov. Pod Jedľovinami popravili ďalších 21 zajatých povstaleckých vojakov a partizánov. Do koncentračných táborov deportovali 43 osôb.
