Jedným z aktívnych účastníkov SNP bol Priekopčan Jozef Hrozienčík, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil aj na poste riaditeľa Ústavu SNP.
Autor TASR
Martin-Priekopa 22. augusta (TASR) – Cintorín hrdinov Slovenského národného povstania (SNP) pripomína obyvateľom Martina-Priekopy udalosti, ktoré sa odohrali na území kedysi samostatnej obce Priekopa počas druhej svetovej vojny.
Podľa poslanca Mestského zastupiteľstva (MsZ) Stanislava Thomku bol jedným z aktívnych účastníkov SNP Priekopčan Jozef Hrozienčík, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil aj na poste riaditeľa Ústavu SNP. „Prežil boje počas povstania a následne sa k nim vracal v ďalšom živote. Venoval sa problematike SNP, ktorú ako historik učil ďalšie generácie. Bol aj expertom UNESCO pre výskum slovanských kultúr v Európe,“ povedal Thomka.
Pripomenul, že na mieste Cintorína SNP na rozhraní Priekopy a Vrútok bolo bojisko o strečniansku tiesňavu. „Boli tam najťažšie boje a veľa padlých. A tam vznikol aj cintorín padlých vojakov. Napríklad bol zákaz odvážať telá vojakov. Ale rodiny si tajne boli zobrať príbuzných, ktorí padli, a niekoľko tiel aj odniesli. Potom tam vznikol cintorín, na ktorom v ďalších rokoch pochovávali aj tých, ktorí padli v Záturčí, vo Vrútkach či na Stráňach. A stal sa takým symbolom,“ uviedol mestský poslanec.
Na cintoríne je pochovaný aj Bartolomej Thomka z Maďarska. „Rodina Thomkovcov je z Turca už od 13. storočia a veľká časť rodiny išla do Maďarska a Srbska. Bartolomej Thomka sa narodil v Maďarsku a zomrel v Priekope. Vrátil sa na rodnú hrudu, kde bojoval a aj zomrel,“ podotkol Thomka.
Priekopa je podľa neho s necelými 10.000 obyvateľmi najväčšou mestskou časťou Martina, čo sa týka počtu obyvateľov. „Kataster Priekopy zasahuje do mestských častí Košúty a Priekopa. Sídlisko Košúty je novou časťou, jeho kataster siaha až smerom k obci Sučany a zasahuje aj priemyselnú oblasť. Samotná Priekopa je rozdelená na viacero častí. Máme rodinné domy v okolí rieky Jordán - pôvodné územie Priekopy. Východný breh riečky bol zasiahnutý aj bojmi počas druhej svetovej vojny. Potom sa územie rozrastalo o menšie bytovky. Väčšie bytovky vznikli pri tom, ako Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Vrútky začali stavať svoju fabriku,“ vysvetlil mestský poslanec.
Represívne opatrenia fašistickej okupačnej armády postihli za aktívnu pomoc povstaleckým ozbrojeným silám aj obec Priekopa (dnes súčasť Martina). Dielo skazy, ktoré fašisti začali už počas bojov o Priekopu, zavŕšili 5. a 6. septembra 1944 vypálením dolného konca obce. O tri dni neskôr vypálili ďalšiu časť obce za potokom, zvanú Jordán.
Do 20. septembra ľahlo popolom 77 domov a 117 hospodárskych stavenísk, pričom zhoreli polia plné jesennej úrody. V chotári obce, na Rúbaní, zavraždili 11 ranených povstalcov. Pod Jedľovinami popravili ďalších 21 zajatých povstaleckých vojakov a partizánov. Do koncentračných táborov deportovali 43 osôb.
Podľa poslanca Mestského zastupiteľstva (MsZ) Stanislava Thomku bol jedným z aktívnych účastníkov SNP Priekopčan Jozef Hrozienčík, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil aj na poste riaditeľa Ústavu SNP. „Prežil boje počas povstania a následne sa k nim vracal v ďalšom živote. Venoval sa problematike SNP, ktorú ako historik učil ďalšie generácie. Bol aj expertom UNESCO pre výskum slovanských kultúr v Európe,“ povedal Thomka.
Pripomenul, že na mieste Cintorína SNP na rozhraní Priekopy a Vrútok bolo bojisko o strečniansku tiesňavu. „Boli tam najťažšie boje a veľa padlých. A tam vznikol aj cintorín padlých vojakov. Napríklad bol zákaz odvážať telá vojakov. Ale rodiny si tajne boli zobrať príbuzných, ktorí padli, a niekoľko tiel aj odniesli. Potom tam vznikol cintorín, na ktorom v ďalších rokoch pochovávali aj tých, ktorí padli v Záturčí, vo Vrútkach či na Stráňach. A stal sa takým symbolom,“ uviedol mestský poslanec.
Na cintoríne je pochovaný aj Bartolomej Thomka z Maďarska. „Rodina Thomkovcov je z Turca už od 13. storočia a veľká časť rodiny išla do Maďarska a Srbska. Bartolomej Thomka sa narodil v Maďarsku a zomrel v Priekope. Vrátil sa na rodnú hrudu, kde bojoval a aj zomrel,“ podotkol Thomka.
Priekopa je podľa neho s necelými 10.000 obyvateľmi najväčšou mestskou časťou Martina, čo sa týka počtu obyvateľov. „Kataster Priekopy zasahuje do mestských častí Košúty a Priekopa. Sídlisko Košúty je novou časťou, jeho kataster siaha až smerom k obci Sučany a zasahuje aj priemyselnú oblasť. Samotná Priekopa je rozdelená na viacero častí. Máme rodinné domy v okolí rieky Jordán - pôvodné územie Priekopy. Východný breh riečky bol zasiahnutý aj bojmi počas druhej svetovej vojny. Potom sa územie rozrastalo o menšie bytovky. Väčšie bytovky vznikli pri tom, ako Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Vrútky začali stavať svoju fabriku,“ vysvetlil mestský poslanec.
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici
Represívne opatrenia fašistickej okupačnej armády postihli za aktívnu pomoc povstaleckým ozbrojeným silám aj obec Priekopa (dnes súčasť Martina). Dielo skazy, ktoré fašisti začali už počas bojov o Priekopu, zavŕšili 5. a 6. septembra 1944 vypálením dolného konca obce. O tri dni neskôr vypálili ďalšiu časť obce za potokom, zvanú Jordán.
Do 20. septembra ľahlo popolom 77 domov a 117 hospodárskych stavenísk, pričom zhoreli polia plné jesennej úrody. V chotári obce, na Rúbaní, zavraždili 11 ranených povstalcov. Pod Jedľovinami popravili ďalších 21 zajatých povstaleckých vojakov a partizánov. Do koncentračných táborov deportovali 43 osôb.