Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia bez domova si svoj každodenný život nevedia predstaviť najmä bez bývania a nocľahu (41 percent) a jedla (38 percent), čo sú najzákladnejšie potreby.
Autor TASR
Bratislava 6. decembra (TASR) - Na kontrasty medzi tým, čo považujú za nevyhnutné bežní občania a ľudia bez domova, ale zároveň aj mnohé základné hodnoty a želania, ktoré sú spoločné pre všetkých poukazujú dva prieskumy. Jeden z nich v novembri realizovala agentúra Focus a druhý nezisková organizácia Depaul Slovensko, ktorá sa už 18 rokov venuje v Bratislave pomoci ľuďom bez domova. Predstavili ich v piatok na tlačovej konferencii.
"Priority, ktoré ľudia bez domova na ulici majú, sú odlišné. Vyplýva to z toho, v akej situácii sa nachádzajú, čo majú a čo nie. Čo do ich života prináša omnoho väčší boj o základné potreby. Zároveň sa omnoho hlbšie pozerajú na život i želania. Jednoduché a základné veci sú pre nich dôležitejšie ako pri bežnej populácii, ktorá ich nerieši," hovorí riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.
Ľudia bez domova si svoj každodenný život nevedia predstaviť najmä bez bývania a nocľahu (41 percent) a jedla (38 percent), čo sú najzákladnejšie potreby. Rovnako tak bez duševnej pohody (21 percent), ktorá je pre niektorých z nich to jediné, čo majú vo vlastnej moci. Nie je pritom ľahké zachovať si duševnú pohodu na ulici, zároveň je ťažké prežiť na ulici bez duševnej pohody. Jedným z prekvapení podľa Kákoša je, že len štyri percentá si nevedia predstaviť život bez alkoholu a až 16 percent bez práce, čo vyvracia často bežný pohľad na ľudí bez domova.
Medzi najväčšie osobné želania patrí mať domov či vlastné bývanie (56 percent) či zdravie (39 percent), ktoré je pre prežitie na ulici kľúčové a je náročné si ho udržať. Túžba sa týka aj mať rodinu a partnerské vzťahy (36 percent). Prekvapením podľa Kákoša je, že až sedem percent si želá žiť v bezpečí a bez agresie, s ktorou sa stretávajú medzi sebou alebo od bežnej populácie či z bývalých vzťahov. Je to podľa neho pomerne vysoké číslo. Pomerne vysoké zastúpenie má aj želanie zlepšiť seba (12 percent) alebo svet (11 percent). "Je to veľmi sympatické, že ľudia, ktorí majú tak málo a žijú základnými potrebami, majú veľkú túžbu na zmenu sveta alebo seba samých," poznamenal Kákoš. Odráža to pocit sociálnej zodpovednosti a vieru v možnosť vytvoriť spravodlivejšiu a rovnejšiu spoločnosť.
Pre porovnanie, bežná populácia si svoj život nevie predstaviť najmä bez jedla (35 percent) a rodiny (33 percent), avšak ani bez výdobytkov modernej doby, ako sú mobil, počítať či televízia (33 percent), čo sa u ľudí bez domova vôbec neobjavuje. Pri osobných želaniach vedie najmä zdravie a dlhý život (70 percent), peniaze a životná úroveň (40 percent) a tiež rodina, partnerské vzťahy a láska (34 percent).
Ľudia bez domova taktiež vnímajú inak život, svet či hodnoty. Kým napríklad pri bežnej populácii patrí medzi hodnoty aj materiálno, u ľudí bez domova sú to najmä základné a sociálne potreby. Technológie sú pre bežnú populáciu významne dôležité, ľudia bez domova zasa vnímajú vzťahy intenzívnejšie. Čo sa týka paralel, napríklad jedlo je prioritou pre všetkých, no pre ľudí bez domova je existenčným problémom.
"Priority, ktoré ľudia bez domova na ulici majú, sú odlišné. Vyplýva to z toho, v akej situácii sa nachádzajú, čo majú a čo nie. Čo do ich života prináša omnoho väčší boj o základné potreby. Zároveň sa omnoho hlbšie pozerajú na život i želania. Jednoduché a základné veci sú pre nich dôležitejšie ako pri bežnej populácii, ktorá ich nerieši," hovorí riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.
Ľudia bez domova si svoj každodenný život nevedia predstaviť najmä bez bývania a nocľahu (41 percent) a jedla (38 percent), čo sú najzákladnejšie potreby. Rovnako tak bez duševnej pohody (21 percent), ktorá je pre niektorých z nich to jediné, čo majú vo vlastnej moci. Nie je pritom ľahké zachovať si duševnú pohodu na ulici, zároveň je ťažké prežiť na ulici bez duševnej pohody. Jedným z prekvapení podľa Kákoša je, že len štyri percentá si nevedia predstaviť život bez alkoholu a až 16 percent bez práce, čo vyvracia často bežný pohľad na ľudí bez domova.
Medzi najväčšie osobné želania patrí mať domov či vlastné bývanie (56 percent) či zdravie (39 percent), ktoré je pre prežitie na ulici kľúčové a je náročné si ho udržať. Túžba sa týka aj mať rodinu a partnerské vzťahy (36 percent). Prekvapením podľa Kákoša je, že až sedem percent si želá žiť v bezpečí a bez agresie, s ktorou sa stretávajú medzi sebou alebo od bežnej populácie či z bývalých vzťahov. Je to podľa neho pomerne vysoké číslo. Pomerne vysoké zastúpenie má aj želanie zlepšiť seba (12 percent) alebo svet (11 percent). "Je to veľmi sympatické, že ľudia, ktorí majú tak málo a žijú základnými potrebami, majú veľkú túžbu na zmenu sveta alebo seba samých," poznamenal Kákoš. Odráža to pocit sociálnej zodpovednosti a vieru v možnosť vytvoriť spravodlivejšiu a rovnejšiu spoločnosť.
Pre porovnanie, bežná populácia si svoj život nevie predstaviť najmä bez jedla (35 percent) a rodiny (33 percent), avšak ani bez výdobytkov modernej doby, ako sú mobil, počítať či televízia (33 percent), čo sa u ľudí bez domova vôbec neobjavuje. Pri osobných želaniach vedie najmä zdravie a dlhý život (70 percent), peniaze a životná úroveň (40 percent) a tiež rodina, partnerské vzťahy a láska (34 percent).
Ľudia bez domova taktiež vnímajú inak život, svet či hodnoty. Kým napríklad pri bežnej populácii patrí medzi hodnoty aj materiálno, u ľudí bez domova sú to najmä základné a sociálne potreby. Technológie sú pre bežnú populáciu významne dôležité, ľudia bez domova zasa vnímajú vzťahy intenzívnejšie. Čo sa týka paralel, napríklad jedlo je prioritou pre všetkých, no pre ľudí bez domova je existenčným problémom.
