Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nie je vhodné, aby sa na bratislavskú Železnú studničku znova vrátili autá, lebo je to priestor, ktorý treba chrániť. Reagoval tak na petíciu Slovenského rybárskeho zväzu.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) – Nie je vhodné, aby sa na bratislavskú Železnú studničku znova vrátili autá, lebo je to priestor, ktorý treba chrániť. Myslí si to primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal. Reagoval tak na petíciu Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý žiada autá zakázať v lokalite opäť len cez víkendy a sviatky tak, ako tomu bolo minulý rok. Za pravdu primátorovi ale jeho úrad nedáva. Ten v materiáli pripravovanom na rokovanie mestskej rady priznáva, že zákazom vjazdu nedošlo k obmedzeniu áut, iba narástol počet požiadaviek o vydanie povolenia vjazdu.
"Mestské zastupiteľstvo sa svojím uznesením minulý rok vyjadrilo jasne - Železná studnička má patriť Bratislavčanom a nie autám," vraví Nesrovnal, podľa ktorého nie je vhodné, aby sa súčasný stav menil. "V prípade individuálnych vstupov pre ľudí v tejto lokalite žijúcich a pracujúcich bude mesto vydávať povolenia aj naďalej. Je však prospešnejšie nielen prírode, ale aj ľuďom pohybujúcim sa v tejto lokalite skôr zachovať súčasný stav, ako povoliť masívny vjazd vozidiel, ako tomu bolo predtým," zdôraznila hlava mesta s tým, že petíciu rybárov berie na vedomie, ale nestotožňuje sa s ňou.
Na svojom poslednom rokovaní vlani pred voľbami predchádzajúce zastupiteľstvo vyhovelo aktivistom a požiadalo vtedajšieho primátora vykonať na Železnej studničke balík zmien, medzi ktorými bolo aj nevpustenie áut na Cestu mládeže. Kým dovtedy nemali na studničku prístup len počas víkendov a sviatkov medzi 9.00 a 19.00 h, dnes sú z úseku od parkoviska pri Červenom moste po parkovisko pri horárni Krasňany vylúčené po celý rok.
Prečítajte si aj: Na Železnú studničku možno znova pustia autá
"Zákazom vjazdu sa už nemôžu naši členovia dostať s motorovými vozidlami k rybníkom, ktoré máme riadne nájomnou zmluvou prenajaté," píše hlavnému mestu Slovenský rybársky zväz, ktorý v bratislavskej organizácii eviduje viac ako 10.000 rybárov a v lokalite má prenajaté zo štyroch vodných plôch dve. Zväz tiež podotýka, že niektorí ich rybári sú členmi rybárskeho zväzu už viac ako 50 rokov.
"Pomyslenie, že si má rybár odniesť rybárske náradie, teda niekoľko vedier krmiva a pár udíc s ruksakom v mestskej hromadnej doprave alebo na bicykli, pričom väčšinou ide o starších ľudí, presunúť sa na miesto lovu a po skončení opäť na zastávku a potom k odstavenému autu aj s prípadným úlovkom, to je veľmi nepríjemné, pre skôr narodených ľudí až nemožné," vysvetľuje zväz, ktorý dnes eviduje asi o 100 členov menšiu základňu ako minulý rok. "Mrzí nás, že túto situáciu nikto so Slovenským rybárskym zväzom neriešil." Petícia, ktorú poslali v lete rybári na magistrát, má viac ako 1000 podpisov a zväz tvrdil, že zbiera ďalšie.
Aj oddelenie magistrátu navrhuje vrátiť dopravný režim do stavu pred poslednou zmenou. "Vyhoveli by sme tak nielen rybárom, ale i žiadostiam obyvateľov danej lokality, ktorí zmenu dopravného režimu považujú za diskriminačnú a s požiadavkou o navrátenie pôvodného značenia sa tiež obrátili na primátora," uvádza sa v materiáli, ktorého spracovateľom je aj hlavná dopravná inžinierka Tatiana Kratochvílová. Zmenu podľa dokumentu uskutočnili bez akejkoľvek analýzy dosahov na ľudí žijúcich, resp. pracujúcich v tejto oblasti či dopravného prieskumu.
Od zmeny značenia sa podľa samosprávy na oddelenie koordinácie dopravných systémov obracajú mnohé subjekty, od obyvateľov lokality až po firmy, ktoré tam zabezpečujú pracovné povinnosti. Pracovníci na magistráte poukazujú napríklad na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý potrebuje prístup k vodomernej stanici, či EKO-podnik verejnoprospešných služieb, ktorý obsluhuje lanovku.
Jakub Mrva z občianskej iniciatívy Naše Karpaty pripomína, že zákaz vjazdu autám bol jedným z opatrení na podporu rekreácie a športu v mestských lesoch a na zvýšenie bezpečnosti návštevníkov. "Živelný pohyb motorových vozidiel bol predmetom častej kritiky z radov cyklistov, turistov, bežcov či rodín s deťmi, ktorí veľmi pozitívne ocenili túto zmenu k lepšiemu," zdôrazňuje Mrva. Občianska iniciatíva žiada zachovať zákaz vjazdu počas celého roka a dôslednú kontrolu zo strany mestskej polície. Bratislavskí poslanci by mali petíciu rybárskeho zväzu dostať na rokovanie v novembri.
"Mestské zastupiteľstvo sa svojím uznesením minulý rok vyjadrilo jasne - Železná studnička má patriť Bratislavčanom a nie autám," vraví Nesrovnal, podľa ktorého nie je vhodné, aby sa súčasný stav menil. "V prípade individuálnych vstupov pre ľudí v tejto lokalite žijúcich a pracujúcich bude mesto vydávať povolenia aj naďalej. Je však prospešnejšie nielen prírode, ale aj ľuďom pohybujúcim sa v tejto lokalite skôr zachovať súčasný stav, ako povoliť masívny vjazd vozidiel, ako tomu bolo predtým," zdôraznila hlava mesta s tým, že petíciu rybárov berie na vedomie, ale nestotožňuje sa s ňou.
Na svojom poslednom rokovaní vlani pred voľbami predchádzajúce zastupiteľstvo vyhovelo aktivistom a požiadalo vtedajšieho primátora vykonať na Železnej studničke balík zmien, medzi ktorými bolo aj nevpustenie áut na Cestu mládeže. Kým dovtedy nemali na studničku prístup len počas víkendov a sviatkov medzi 9.00 a 19.00 h, dnes sú z úseku od parkoviska pri Červenom moste po parkovisko pri horárni Krasňany vylúčené po celý rok.
Prečítajte si aj: Na Železnú studničku možno znova pustia autá
"Zákazom vjazdu sa už nemôžu naši členovia dostať s motorovými vozidlami k rybníkom, ktoré máme riadne nájomnou zmluvou prenajaté," píše hlavnému mestu Slovenský rybársky zväz, ktorý v bratislavskej organizácii eviduje viac ako 10.000 rybárov a v lokalite má prenajaté zo štyroch vodných plôch dve. Zväz tiež podotýka, že niektorí ich rybári sú členmi rybárskeho zväzu už viac ako 50 rokov.
"Pomyslenie, že si má rybár odniesť rybárske náradie, teda niekoľko vedier krmiva a pár udíc s ruksakom v mestskej hromadnej doprave alebo na bicykli, pričom väčšinou ide o starších ľudí, presunúť sa na miesto lovu a po skončení opäť na zastávku a potom k odstavenému autu aj s prípadným úlovkom, to je veľmi nepríjemné, pre skôr narodených ľudí až nemožné," vysvetľuje zväz, ktorý dnes eviduje asi o 100 členov menšiu základňu ako minulý rok. "Mrzí nás, že túto situáciu nikto so Slovenským rybárskym zväzom neriešil." Petícia, ktorú poslali v lete rybári na magistrát, má viac ako 1000 podpisov a zväz tvrdil, že zbiera ďalšie.
Aj oddelenie magistrátu navrhuje vrátiť dopravný režim do stavu pred poslednou zmenou. "Vyhoveli by sme tak nielen rybárom, ale i žiadostiam obyvateľov danej lokality, ktorí zmenu dopravného režimu považujú za diskriminačnú a s požiadavkou o navrátenie pôvodného značenia sa tiež obrátili na primátora," uvádza sa v materiáli, ktorého spracovateľom je aj hlavná dopravná inžinierka Tatiana Kratochvílová. Zmenu podľa dokumentu uskutočnili bez akejkoľvek analýzy dosahov na ľudí žijúcich, resp. pracujúcich v tejto oblasti či dopravného prieskumu.
Od zmeny značenia sa podľa samosprávy na oddelenie koordinácie dopravných systémov obracajú mnohé subjekty, od obyvateľov lokality až po firmy, ktoré tam zabezpečujú pracovné povinnosti. Pracovníci na magistráte poukazujú napríklad na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý potrebuje prístup k vodomernej stanici, či EKO-podnik verejnoprospešných služieb, ktorý obsluhuje lanovku.
Jakub Mrva z občianskej iniciatívy Naše Karpaty pripomína, že zákaz vjazdu autám bol jedným z opatrení na podporu rekreácie a športu v mestských lesoch a na zvýšenie bezpečnosti návštevníkov. "Živelný pohyb motorových vozidiel bol predmetom častej kritiky z radov cyklistov, turistov, bežcov či rodín s deťmi, ktorí veľmi pozitívne ocenili túto zmenu k lepšiemu," zdôrazňuje Mrva. Občianska iniciatíva žiada zachovať zákaz vjazdu počas celého roka a dôslednú kontrolu zo strany mestskej polície. Bratislavskí poslanci by mali petíciu rybárskeho zväzu dostať na rokovanie v novembri.
