Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prioritou podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška je predovšetkým zabezpečiť deťom povinnú školskú dochádzku.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 14. mája (TASR) - Prípad segregovania rómskych žiakov v Starej Ľubovni v časti Podsadek sa opäť vráti pred súd. Mestský súd Bratislava IV totiž na minulotýždňovom pojednávaní žalobu mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva zamietol. Pre TASR to potvrdil hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Rozhodnutie však nie je právoplatné, koordinátor poradne Štefan Ivanco potvrdil, že sa voči rozsudku odvolajú. Prednosta mestského úradu v Starej Ľubovni Aleš Solár upozornil, že desegregačné opatrenia, ktoré by mali v škole vykonať, sú veľmi ťažko realizovateľné.
O segregácii na základnej škole ešte v decembri 2022 právoplatne rozhodol Najvyšší súd (NS) SR. Právna zástupkyňa poradne Vanda Durbáková dodala, že bratislavský súd nevyhovel časti ich návrhu na odstránenie daného nezákonného stavu, pretože je podľa neho nevykonateľný. NS SR však podľa nej vo svojom rozsudku doslovne konštatoval, že štát v spolupráci s mestom musí prijať účinné opatrenia na zabránenie segregácie, či už zákonodarnou iniciatívou, vytvorením stimulačných podmienok alebo tvorbou školských obvodov.
Organizácia, ktorá v tejto veci vedie strategické konanie od roku 2015 namietala, že kompetentní neprijímaním dostatočných opatrení na ochranu pred diskrimináciou detí z Podsadku porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy. Poradňa tvrdí, že namiesto riešenia situácie rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené deti z rómskej komunity. "Toto opatrenie sme považovali za nesystémové a podľa nás segregáciu len udržiava," dodal koordinátor. Rozhodnutie NS SR považujú za prelomové a nižšie súdy mali rozhodovať už len o časti žaloby, ktorou sa organizácia domáha nápravy protiprávneho stavu a prijatia opatrení na zabránenie segregácie do budúcna.
Prednosta upozornil, že hoci majú pre žiakov z Podsadku voľné kapacity v iných školách v meste, rodičia tam svoje deti dať nechcú. "Stále je to právo rodiča, aby si vybral školu," skonštatoval. Obyvateľom marginalizovanej rómskej komunity podľa riaditeľky školy v Podsadku Viery Kičurovej vyhovuje, že majú školu blízko a nechcú deti dávať inam, pretože sa o ne boja. Upozornila, že ich rozhodnutie NS SR obmedzuje. "Zapojili sme sa do plánu obnovy na odstraňovanie dvojzmennej prevádzky a projekt nám bol práve kvôli tomu, že je celý prípad stále na súde, zamietnutý. Každý hovorí, že máme skvalitňovať výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov, ale takto sa to nedá," skonštatovala. S desegregáciou súhlasí, nevie si však predstaviť robiť ju celoplošne, pretože nie všetci sú na opatrenia pripravení. Dôležité podľa nej je najprv zmeniť sociálnu politiku, zabezpečiť Rómom prácu a kvalitné bývanie.
Prioritou podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška je predovšetkým zabezpečiť deťom povinnú školskú dochádzku. "Som za to, aby sme Rómov inkluzívne dostávali medzi majoritu, ale iba tam, kde sa to dá, problémy musíme posudzovať individuálne. Osobne si myslím, že nie je dôležité, kde budú deti chodiť do školy, ale či je tá škola kvalitná, či má kvalitných pedagógov a nemusí byť ani inkluzívna. V Podsadku majú školu blízko, ako by sme ich mohli donútiť chodiť inde," uzavrel Daško.
O segregácii na základnej škole ešte v decembri 2022 právoplatne rozhodol Najvyšší súd (NS) SR. Právna zástupkyňa poradne Vanda Durbáková dodala, že bratislavský súd nevyhovel časti ich návrhu na odstránenie daného nezákonného stavu, pretože je podľa neho nevykonateľný. NS SR však podľa nej vo svojom rozsudku doslovne konštatoval, že štát v spolupráci s mestom musí prijať účinné opatrenia na zabránenie segregácie, či už zákonodarnou iniciatívou, vytvorením stimulačných podmienok alebo tvorbou školských obvodov.
Organizácia, ktorá v tejto veci vedie strategické konanie od roku 2015 namietala, že kompetentní neprijímaním dostatočných opatrení na ochranu pred diskrimináciou detí z Podsadku porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy. Poradňa tvrdí, že namiesto riešenia situácie rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené deti z rómskej komunity. "Toto opatrenie sme považovali za nesystémové a podľa nás segregáciu len udržiava," dodal koordinátor. Rozhodnutie NS SR považujú za prelomové a nižšie súdy mali rozhodovať už len o časti žaloby, ktorou sa organizácia domáha nápravy protiprávneho stavu a prijatia opatrení na zabránenie segregácie do budúcna.
Prednosta upozornil, že hoci majú pre žiakov z Podsadku voľné kapacity v iných školách v meste, rodičia tam svoje deti dať nechcú. "Stále je to právo rodiča, aby si vybral školu," skonštatoval. Obyvateľom marginalizovanej rómskej komunity podľa riaditeľky školy v Podsadku Viery Kičurovej vyhovuje, že majú školu blízko a nechcú deti dávať inam, pretože sa o ne boja. Upozornila, že ich rozhodnutie NS SR obmedzuje. "Zapojili sme sa do plánu obnovy na odstraňovanie dvojzmennej prevádzky a projekt nám bol práve kvôli tomu, že je celý prípad stále na súde, zamietnutý. Každý hovorí, že máme skvalitňovať výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov, ale takto sa to nedá," skonštatovala. S desegregáciou súhlasí, nevie si však predstaviť robiť ju celoplošne, pretože nie všetci sú na opatrenia pripravení. Dôležité podľa nej je najprv zmeniť sociálnu politiku, zabezpečiť Rómom prácu a kvalitné bývanie.
Prioritou podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška je predovšetkým zabezpečiť deťom povinnú školskú dochádzku. "Som za to, aby sme Rómov inkluzívne dostávali medzi majoritu, ale iba tam, kde sa to dá, problémy musíme posudzovať individuálne. Osobne si myslím, že nie je dôležité, kde budú deti chodiť do školy, ale či je tá škola kvalitná, či má kvalitných pedagógov a nemusí byť ani inkluzívna. V Podsadku majú školu blízko, ako by sme ich mohli donútiť chodiť inde," uzavrel Daško.
